Niektoré krajiny vidia v návrhu krok k harmonizácii daňových sadzieb. To je aj pre Slovensko neprijateľné.
BRATISLAVA. Firmy, ktoré podnikajú vo viacerých krajinách Európskej únie, by mohli podávať jedno daňové priznanie. Brusel to chce umožniť zjednotením základu dane na základe tržieb, výšky aktív a počtu zamestnancov.
Od nových pravidiel očakáva zlepšenie podnikateľského prostredia a zníženie nákladov firiem, ktoré vynakladajú na byrokraciu s rôznymi daňovými systémami v únii.
Sadzba sa zatiaľ nemení
Smernicu z minulého roka už schválil Hospodársky a menový výbor Európskeho parlamentu, o pár týždňov ju má schvaľovať Európsky parlament.
Ak nové pravidlá prejdú, firmy by mohli podávať jedno daňové priznanie jednému správcovi dane v únii. Ten by potom základ dane rozdelil podľa špeciálneho vzorca medzi tie členské krajiny, v ktorých firma pôsobí.
Príslušnú časť základu dane by potom zdanil sadzbou platnou v danom štáte, teda napríklad pre Slovensko 19 percent. Krajiny by teda aj naďalej mohli rozhodovať, akú vysokú sadzbu dane nastavia.
Slovenský europoslanec Vladimír Maňka si myslí, že návrh by mohol systémovo zabrániť daňovým únikom a pomohol by zjednotiť viaceré zložité daňové systémy.
Krok k harmonizácii
Aby mohla smernica platiť aj v praxi, musia sa na tom jednomyseľne zhodnúť všetky členské štáty. Návrh presadzujú Francúzi a Nemci, kde sa korporátne dane pohybujú od 30 do 33,3 percenta.
Naopak, proti zásahom EÚ tradične vystupujú Briti, Švédi či Holanďania. Česi sa k návrhu stavajú rezervovane.
Čo sa môže zmeniť
jednotný základ dane by závisel od tržieb, výšky aktív a počtu zamestnancov,
firmy pôsobiace vo viacerých krajinách únie by podávali jedno daňové priznanie,
základ dane by sa rozdelil podľa špeciálneho vzorca medzi jednotlivé krajiny,
príslušná časť základu dane by sa zdanila sadzbou platnou v danom štáte.
„Obávame sa, že ide o prvý krok k úplnej harmonizácii dane z príjmov právnických osôb,“ povedal pre Hospodářské noviny Ladislav Minčič, český tajomník ministra financií pre dane a clá.
„Túto tému nepovažujem za kacírstvo,“ povedal pre SME Peter Kažimír (Smer), ktorý by mal v novej vláde viesť ministerstvo financií. Spoločný základ dane môže podľa neho znížením byrokracie zlepšiť podnikateľské prostredie, ale na druhej strane si treba dávať pozor na prípadné dosahy na rozpočet.
Aspoň na úrovni eurozóny
Ak by návrh neschválili vo všetkých krajinách EÚ, má sa o tejto povinnosti rokovať aspoň na úrovni eurozóny. Navyše do piatich rokov by sa podľa predložených zámerov mohla zaviesť aj spoločná minimálna sadzba podnikovej dane, ktorá by platila pre všetky podniky bez ohľadu na ich veľkosť.
„Ak by došlo aj k návrhu na harmonizáciu daní v rámci únie, sme proti. Sadzby majú byť rozhodnutím štátu, pretože zužujú priestor pre fiškálnu politiku,“ tvrdí Kažimír.
Proti je aj minister financií Ivan Mikloš. Pre Slovensko by to podľa neho mohlo znamenať, že by sme museli do daňového systému znovu zavádzať niektoré odpočítateľné položky a výnimky, ktoré sme reformou v roku 2004 zrušili.
Spoločnú sadzbu firmy odmietajú
Prípadná harmonizácia daňových sadzieb by Slovensku poškodila.
BRATISLAVA. Proti spoločným daniam sú aj slovenské firmy. „Otázka priamych daní by nemala byť harmonizovaná a mala by sa ponechať jednotlivým štátom,“ povedal ekonóm Slovnaftu Marek Senkovič.
Marek Lukáčik z Klubu 500 tvrdí, že sa Európa podobnými pravidlami len uzatvára do seba: „Takto sa zníži európska konkurencieschopnosť voči svetu, “ dodal.
Šéf Slovenskej obchodnej komory Peter Mihók vraví, že Európska únia si síce na čas „vyrovná chrbát“, ale jej export do USA alebo Ázie sa spoločnou sadzbou dane predraží a podniky stratia konkurenčnú výhodu.
Jozef Tvardzík
