BRATISLAVA. Slovensko príde najmenej o 46 miliónov eur. Ministerstvo životného prostredia už navrhlo Európskej komisii, aby nám ich strhla z eurofondov na environmentálne projekty. Dôvodom sú naše pochybenia.
Odborník na eurofondy Ján Rudolf si na takú vysokú korekciu nespomína. „Je výsledkom politickej starostlivosti o ministerstvo životného prostredia, kde sa menili ministri a načas bolo aj zrušené,“ dodal.
Projekty hradí len štát
Európska únia zastavila Slovensku vyplácanie peňazí na Operačný program Životné prostredie už pred vyše ôsmimi mesiacmi. Odvolala sa na audit, ktorý na ministerstve odhalil nezrovnalosti pri výbere projektov, verejných obstarávaniach aj pri kontrolách platieb.
Väčšina sa udiala ešte za vlády Roberta Fica. Únia nám preto nariadila projekty skontrolovať. Až do vyčíslenia pochybení a prijatia nápravy všetky projekty hradí len štát.
Pre zvyšujúci sa štátny deficit však došla trpezlivosť aj ministerstvu financií, ktoré platby vo februári stoplo. Financovanie rozostavaných kanalizácií, skládok odpadov či protipovodňových úprav potokov ostalo len na pleciach rezortu životného prostredia.
Výsledky kontroly poslal do Bruselu vo februári. Úradníci rezortu pri náhodne vybranej vzorke projektov z rokov 2007 až 2011 odhalili, že pri verejných obstarávaniach bolo v priemere nehospodárne minutých až sedem percent prostriedkov. To je 46 miliónov eur.
Pri obstarávaniach odhalili napríklad diskriminačné podmienky šité na konkrétneho dodávateľa či výrobok.
Suma môže byť vyššia
Slovensko však môže stále prísť aj o viac peňazí. „Je tu ešte niekoľko nedoriešených záležitostí, takže finálne percento korekcie môže byť ešte trochu iné ako súčasných 7,03 percenta,“ povedala Ingrid Ludviková zo zastúpenia Európskej komisie u nás.
Desiatky miliónov za netransparentné projekty uhradí štát. Výnimkou sú len desiatky projektov, ktoré tvorili kontrolnú vzorku. „Tam sa na základe vykonaného spätného overenia verejného obstarávania vyčíslia individuálne korekcie,“ povedala hovorkyňa rezortu životného prostredia Beatrice Hudáková.
Rudolf si myslí, že plošná korekcia by sa nemala uplatňovať v takej vysokej miere a časť peňazí by štát mohol vymáhať od všetkých prijímateľov, u ktorých preukáže pochybenia. Priznáva však, že to nie je také jednoduché.
Zaplatí životné prostredie
„Je otázne, kto chyby spôsobil, pretože ministerstvo má aj kontrolnú úlohu. Ak vznikli pri obstarávaniach pochybenia, mali ich odhaliť a prostriedky neprideliť,“ dodal Rudolf.
Hovorca ministerstva financií Martin Jaroš tvrdí, že „za aplikáciu finančnej korekcie za chybné výdavky ako aj za ich vymoženie“ plne zodpovedá ministerstvo životného prostredia.
To bude musieť nájsť aj chýbajúce milióny. Rezort financií síce peniaze na enviroprojekty opäť uvoľnil, všetky zrážky však bude musieť podľa neho po rozhodnutí komisie hradiť ministerstvo životného prostredia zo svojej kapitoly.