Účtovníctvo či paušál? Zvážte, čo sa oplatí

Živnostníkom pomôže znížiť daň aj správny výber uplatňovania výdavkov.

BRATISLAVA. Nižšie paušálne výdavky pre remeselníkov, nové účty, daňové tlačivá i nové sumy pri nezdaniteľných častiach dane či daňovom bonuse. To sú hlavné novinky pri podávaní daňových priznaní za minulý rok pre živnostníkov.

Vlani priznanie vyplnilo vyše 422tisíc samostatne zárobkovo činných osôb, tento rok bude číslo podobné.

Povinnosť podať daňové priznanie za minulý rok majú v prípade, ak ich zdaniteľné príjmy prekročili hranicu 1779,65 eura alebo ak príjmy boli nižšie, no vykázali stratu z podnikania.

V článku sa dočítate:

Pri práci v zahraničí dane dvakrát neplatíte

Príjem v inej mene treba prepočítať

Vyňatie alebo zápočet?

Koľkí podávali priznanie

Ako vyplniť daňové priznanie

Počíta sa celý mesiac

Ten, kto už podniká roky, toho najnovšie zmeny nezaskočia. Problematické býva podanie priznania skôr pre tých, ktorí podnikať len začínajú, prípadne už končia.

Odvody a preddavky

Výsledok podnikania za minulý rok, ktorý vám vyjde v daňovom priznaní, je dôležitý aj pre tento rok. Odvody do Sociálnej poisťovne sú živnostníci povinní platiť vtedy, ak ich príjem za rok 2011 presiahol 4078,68 eura. Preddavky na daň budú platiť, ak ich daňová povinnosť k dani z príjmov za minulý rok bude vyššia ako 1660 eur.

Zdroj: www.mojuctovnik.sk

Živnostníci napríklad nevedia, koľko mesiacov podnikania do daňového priznania uviesť, ak živnosť vznikla alebo zanikla v priebehu mesiaca.

„Ak samostatne zárobkovo činná osoba je na daňovom úrade registrovaná napríklad od 20. marca 2011 a registrácia trvá k 31. decembru 2011, uvedie v daňovom priznaní desať mesiacov podnikania,“ vysvetľuje Jana Hrabková zo Sociálnej poisťovne.

Ak je niekto registrovaný na daňovom úrade od 1. januára 2011 do 20. marca 2011, uvedie tri mesiace.

„Pri ukončení podnikania tiež netreba zabudnúť na úpravu základu dane,“ upozornila Gabriela Dianová z Finančného riaditeľstva.

Ak prestanete podnikať, takisto už nebudete mať pridelené vlastné daňové identifikačné číslo. V komunikácii s daňovým úradom to však neprekáža. Podľa Dianovej je jedno, či do daňového priznania uvediete DIČ, alebo rodné číslo.

Ostáva aj číslo účtu, ktoré vám pridelili ešte ako živnostníkovi. Daňový úrad ich zaregistrovaným živnostníkom rozosielal na prelome rokov poštou a do vlastných rúk.

Ak ste papier stratili, na hlavnej stránke na adrese www.drsr.sk nájdete praktickú pomôcku. Po zadaní mena, priezviska a rodného čísla, prípadne DIČ si číslo účtu, predčíslie aj variabilný symbol môže zistiť každý.

Pre koho je čo lepšie

Tak ako všetci, aj živnostníci chcú platiť čo najnižšie dane. Preto si musia zvoliť čo najvýhodnejší spôsob uplatnenia výdavkov.

„Výber medzi účtovníctvom a paušálnymi výdavkami závisí hlavne od toho, aké sú skutočné náklady na podnikanie,“ hovorí Jaroslava Lukačovičová, poradkyňa Združenia podnikateľov Slovenska.

Napríklad pri reštauračných službách, autoumyvárňach či maloobchode, kde sú náklady nielen na obstaranie tovaru, no aj náklady režijného charakteru, ako mzdy či telefón, sa viac oplatia výdavky v skutočnej výške.

Naopak, pri vedení účtovníctva či nevýrobných činnostiach poskytovaných z domu bez zamestnancov sa viac oplatí paušál. Väčšina živnostníkov si uplatňuje práve paušálne výdavky.

Pri práci v zahraničí dane dvakrát neplatíte

Zdaniť príjmy z cudziny je pre ľudí ťažké, chýb v daňových priznaniach je veľa.

V zahraničí pracuje stále viac Slovákov. Dostanú síce od zamestnávateľa „nejaký papier“, no povinnosť podať daňové priznanie v tejto krajine zvyčajne nemajú. Na Slovensku však áno.

„Buď o tom vôbec nevedia, alebo aj tušia, že by príjem mali vyrovnať aj voči Slovenskej republike, ale nevedia, čo s tým,“ hovorí Dana Tonkovičová zo spoločnosti Lucra team. Nechajú to tak a dúfajú, že správca dane na nich aj tak nikdy nepríde.

Kto je rezident?

Podať daňové priznanie musia u nás Slováci pracujúci v zahraničí preto, lebo v zmysle zákona o dani z príjmov sú slovenskými daňovými rezidentmi. To znamená, že sa tu zdržujú viac ako 183 dní v roku.

Aj keby to bolo menej, skúmajú sa ďalšie okolnosti. Väčšinou im na Slovensku ostalo takzvané stredisko záujmov.

„To znamená, že aj keď niekto pracuje na plný úväzok v Česku a prenajíma si tam byt, stále dochádza na Slovensko za rodinou,“ vysvetlila Tonkovičová.

Priznať a zdaniť je rozdiel

Najväčším omylom býva, že ľudia sa boja, aby dane neplatili dvakrát. To sa však nestane. Príjmy zo zahraničia musia podaním daňového priznania na Slovensku priznať, teda uviesť ich do priznania.

Potom však použijú metódu vyňatia príjmov alebo zápočtu dane podľa štátu, v ktorom pracovali a podľa toho, čo im pri príjmoch zo zamestnania vyjde výhodnejšie. Príjem teda nebude zdanený dvakrát.

„Keďže vo všetkých okolitých krajinách je vyššie daňové zaťaženie, väčšinou už nikomu nevyjde povinnosť daň doplatiť,“ hovorí Tonkovičová. Žiaľ, vyššiu daň z príjmu, ktorú zaplatili v cudzine, im už nikto nevráti.

Príjem v inej mene treba prepočítať

Údaje v daňovom priznaní sa uvádzajú výlučne v eurách.

Pri prepočte na eurá môžete použiť štyri druhy kurzov. Najviac ľudia využívajú to, čo je pre nich najvýhodnejšie – buď priemerné mesačné kurzy, alebo priemerný ročný kurz. Kurzy, potrebné na prepočet, možno nájsť na stránke Národnej banky Slovenska v archíve kurzov.

Vyňatie alebo zápočet?

Pri výpočte dane z príjmov z cudziny sú na výber dve metódy.

Aby sa zabránilo prípadom, že bude príjem Slováka pracujúceho v zahraničí najskôr zdanený v cudzine a potom ešte raz na Slovensku, uzavrela Slovenská republika zmluvy, ktoré zabraňujú dvojitému zdaneniu.

„Podľa nich možno pri výpočte dane použiť dve metódy,“ vysvetľuje daňová poradkyňa Dagmar Bednáriková.

Metóda zápočtu dane spočíva v tom, že daňová povinnosť sa zníži o daň z príjmu zaplatenú v zahraničí. Znížiť sa však môže najviac do výšky dane vypočítanej podľa slovenského zákona. Uplatňuje sa napríklad s Českom, Írskom či so Švajčiarskom.

Pri metóde vyňatia príjmov budú príjmy, z ktorých daň ste odviedli v zahraničí, vyňaté zo zdanenia. Síce ich uvediete v priznaní, ale daň z nich platiť nebudete. Túto metódu použijú napríklad ľudia pracujúci v Anglicku, Rakúsku či Nemecku.

Môžu si ju zvoliť aj tí, ktorí pracovali v krajine, s ktorou riešime zamedzenie dvojitého zdanenia metódou zápočtu dane, ak je to pre nich výhodnejšie.

Informáciu o tom, s ktorou krajinou máme podpísanú akú zmluvu, nájdete na stránke www.drsr.sk v časti Legislatíva.