ATÉNY, BRATISLAVA. Gréci by sa mali vrátiť k drachme s tým, že dočasne by v krajine platilo aj euro. Taká je vízia guvernéra poľskej centrálnej banky Mareka Belku ako zachrániť zadlženú krajinu.
„Gréci budú musieť priniesť ďalšie obete, ale týmto spôsobom sa tak stane aspoň civilizovanou cestou,“ povedal Belka pre denník Financial Times Deutschland.
Drachma môže pomôcť
Úspory v bankách by ostali podľa Belku v eurách bez toho, že by stratili z hodnoty.
Firmy a štát by však vyplácali mzdy a sociálne dávky v drachmách. Nová mena by bola umelo devalvovaná, teda kurz drachmy by bol slabší ako kurz eura.
Grécke výrobky by oslabením meny na zahraničných trhoch zlacneli. Podporila by sa exportná sila krajiny a naštartovala ekonomika.
Tým, že by euro ostalo hlavnou zúčtovacou menou, banky by sa nemuseli obávať, že ľudia budú hromadne vyberať úspory z bánk.
Oslabením drachmy by zlacnela aj cena práce. „ Grécko potrebuje znížiť cenu práce, aby sa na medzinárodnom trhu stalo viac konkurencieschopné,“ povedal analytik Next Finance Martin Prokop.
Odlišný názor má však jeho kolegyňa analytička Markéta Šichtařová. „Toto riešenie je brutálne. Je to nefunkčný nápad na papieri,“ tvrdí.
Pochybuje, že obyčajní ľudia budú chcieť prijať drachmu. Radšej sa budú obzerať po bezpečnejších dolároch.
Stratená generácia
To, čo v skutočnosti najviac trápi Grékov, je rekordná nezamestnanosť. „Sú doslova alergickí na slová reforma, škrty a eurozóna. Cítia sa nimi ohrození,“ tvrdí pre SME novinár Nick Malkoutzis z denníka Kathimerini.
Polovica mladých ľudí si nevie nájsť prácu. Cítia v sebe zlosť a beznádej. „Organizujú sa na rôznych mítingoch a myslia si, že štát im už nevie pomôcť,“ hovorí novinár.
Príkladom je 27-ročná absolventka ekonómie Eleni Katsareaová. Bojí sa, že o niekoľko mesiacov príde o dávky v nezamestnanosti. Mesačne dostáva 360 eur. Štát ich však vypláca len jeden rok.
„Snažím sa na to nemyslieť, som z toho nervózna,“ povedala pre televíziu BBC. Ako jediná absolventka vysokej školy v rodine je stále závislá od rodičov a štátu.
„Mám titul, rozprávam viacerými jazykmi a mám čo štátu ponúknuť. Len nemám príležitosti,“ sťažuje sa. Keď si nehľadá prácu, každý deň odchádza do centra mesta. Tam organizuje protivládne protesty s priateľmi. „Chcela by som vidieť audit verejného dlhu. Kde všetky peniaze zmizli? A my ich teraz máme zaplatiť?“ pýta sa.
Štátna tajomníčka ministerstva financií Anna Stratinakiová demonštrantom cez médiá odkázala, aby boli statoční a trpezliví.
Nechcú sa vrátiť
Z prieskumov vyplýva, že až 85 percent Grékov študujúcich v zahraničí sa nechce vrátiť. Grécko má problém aj s odlevom mozgov.
Na aténskom letisku stojí s batožinou 25-ročný Grigoris Panayotopoulos. Odlieta do Talianska, kde si našiel prácu. „Ktovie. Možno o desať rokov sa vrátim domov a nájdem si prácu tu,“ tvrdí.
Aj keď bude stratená generácia mladých ľudí trpezlivá, zrejme sa to prejaví na ich psychike. „Mnohí sa cítia nepotrební. O niekoľko rokov môže byť problém ich psychologické postoje zmeniť,“ dodal Malkoutzis.
