BRATISLAVA. (PKS). Takáto daň podľa komory obezitu nezníži a zdražovanie by postihlo nízkopríjmové skupiny obyvateľov.
"PKS zastáva názor, že takéto opatrenia sú neopodstatnené a budú viesť k narušeniu trhu. Ak sa Slovensko uchýli k diskriminujúcim spotrebným daniam z konzumácie určitých druhov potravín, urobí krok späť v rozvoji jej fiškálneho systému a oddiali tak riadnu reformu, ktorá by nám mohla reálne pomôcť z krízy," dodáva komora v zverejnenom stanovisku.
Inštitút finančnej politiky vo svojej analýze označil hamburgerovú daň za jeden z možných nástrojov fiškálnej konsolidácie, ktorý by z hľadiska vplyvu na ekonomický rast predstavoval relatívne menej škodlivý zdroj príjmov verejných financií v porovnaní so zdanením práce alebo kapitálu. V rámci analýzy "zdaňovania obezity" inštitút ako možný okruh zdaňovaných potravín, resp. ich nutričných zložiek, uvádza predovšetkým sladené nápoje, niektoré cukrovinky, prípadne iné potraviny, ktoré nepredstavujú nevyhnutnú zložku spotreby.
"Ich konzumácia by sa teda z hľadiska ekonomickej teórie mohla považovať za veľmi miernu formu "neresti.“ Takisto ich konzumácia neprináša, na rozdiel od konzumácie iných potravín, žiaden nutričný benefit, ale v prípade nadmernej konzumácie sú škodlivé," konštatuje IFP.
Potravinári však konštatujú, že zdaňovanie obezity je neopodstatnené. "PKS upozorňuje úradníkov IFP, že neexistuje žiadna vedecká štúdia, ktorá by potvrdzovala súvzťažnosť medzi obezitou a akýmkoľvek druhom konkrétneho jedla alebo nápoja. Nadváha a obezita je komplexný problém, ktorý sa nedá vyriešiť nespravodlivým zdaňovaním, ale spoločnou snahou štátu, odborníkov a priemyslu vzdelávať spotrebiteľov o správnej strave, o potrebe cvičenia a o vyváženom príjme a výdaji energie. Rovnako neexistuje žiadna súvzťažnosť medzi množstvom skonzumovanej potraviny a výskytom obezity," uvádza komora.
Zdaňovanie obezity je zároveň podľa PKS zbytočné, neúčinné a kontraproduktívne. "Potravinársky priemysel si plne uvedomuje problémy verejného zdravia a chce byť súčasťou zodpovedného riešenia. Výrobcovia znižujú priemernú energetickú hodnotu svojich výrobkov, znižujú vo svojich výrobkoch množstvo cukru, tuku a soli a na trh uvádzajú množstvo diétnych verzií výrobkov," dodáva komora.
Upozorňuje pritom, že nespravodlivé produktové dane trestajú nízkopríjmové skupiny obyvateľov a zvyšujú náklady na zdravotníctvo. Prípadné zavedenie hamburgerovej dane by mohlo podľa komory mať aj makroekonomické dopady. "Pri ďalšom zdražení potravín, zohľadniac aj 20 % sadzbu DPH na potraviny, ktorá patrí k najvyšším DPH na potraviny v EÚ, nám hrozí problém nárastu cezhraničného nakupovania, čo bude negatívny makroekonomický dopad," upozorňuje PKS.
PKS od budúcej vlády očakáva najmä podporu potravinárskeho priemyslu a nie jeho ďalšie decimovanie. "PKS preto nerozumie, prečo má ekonomiku z krízy vyťahovať práve potravinársky priemysel, ktorý je na Slovensku takmer zlikvidovaný. Potravinári preto žiadajú budúcu vládu, aby sa pod rúškom starostlivosti o verejné zdravie a snahy o naplnenie štátneho rozpočtu neuchyľovala k lacným marketingovým nástrojom selektívneho zdaňovania potravín," uvádza v zverejnenom stanovisku PKS.
Potravinárska komora Slovenska je záujmovým združením právnických osôb, založeným potravinárskymi firmami pôsobiacimi na Slovensku. Komora pôsobí od septembra 2002, pričom združuje 44 členov, z ktorých ôsmi sú kolektívni členovia.
