BRATISLAVA. Smer sa vracia k návrhu postupného zvyšovania dôchodkového veku, ktorý našiel na stole po bývalej vláde.
Minister práce Ján Richter povedal, že počas tohto volebného obdobia sa vek odchodu do penzie ešte meniť nebude. Pred voľbami jeho strana argumentovala, že v najbližších rokoch by to pre vysokú nezamestnanosť nemalo význam.
„To, čo pripúšťam, je, že budeme veľmi vážne hovoriť o systéme vzhľadom na dlhodobé riešenia,“ povedal Richter.
Minister práce hovoril o nadviazaní penzijného veku na strednú dĺžku života od roku 2016. S jej predlžovaním by dôchodkový vek rástol, v prípade opačného trendu klesal.
Cez ústavný zákon
Hovorca ministerstva práce Michal Stuška povedal, že v budúcnosti treba na demografický vývoj nadviazať aj výpočet miery náhrady. Čiže, ak bude dôchodcov pribúdať viac ako pracujúcich, stúpne vek odchodu do dôchodku a klesne výška dôchodkov v prvom pilieri.
Smer si vie predstaviť, že by sa také významné zmeny pokúsili presadiť aj ústavným zákonom.
Poslanec Igor Matovič z Obyčajných ľudí je pripravený o takej možnosti debatovať. Poslanec SDKÚ Ľudovít Kaník upozorňuje, že ústavný zákon by so sebou niesol riziko, že by sa zmeny v dôchodkoch neskôr už robili ťažšie.
Každý rok o 50 dní
Penzijný vek mužov je dnes 62 rokov. U žien sa postupne zvyšuje z 53 až 57 rokov v závislosti od počtu detí na 62 rokov v roku 2024.
Na základe terajšieho demografického vývoja by to podľa Inštitútu finančnej politiky znamenalo nárast dôchodkového veku zhruba o 50 dní ročne.
V roku 2024 by bol napríklad dôchodkový vek niečo vyše 63 rokov.
Bezdetným ženám sa penzijný vek zvýši na 62 rokov v roku 2016. Aj preto sa uvažuje o zmene určovania dôchodkového veku práve od daného roku.
S takouto zmenou rátala aj Radičovej vláda, no keď jej parlament vyslovil nedôveru, nepresadila ju.
