Banská Bystrica 18. augusta (TASR) - Sídlo banskobystrickej pobočky Národnej banky Slovenska (NBS) v historickom centre mesta bude slúžiť pre potreby finančnej inštitúcie aj v 3. tisícročí. Podmienky na najbližších 20 až 30 rokov vytvorili posledné prestavby budovy, zapísanej v ústrednom zozname kultúrnych pamiatok, v rokoch 1992 až 1995. Pribudlo v nej uschovacie miesto, v čase formovania sa samostatnej SR najväčšie na Slovensku.
Všetky pracoviská sú vybavené najmodernejšou technológiou, automatmi na spracovanie peňazí, konštatoval pre TASR riaditeľ pobočky Jozef Kreutz pri príležitosti 70. výročia otvorenia v tom čase filiálky Národnej banky Československej (NBČS) v uvedenom objekte. V ústredí pobočky a v jej štyroch expozitúrach v Liptovskom Mikuláši, Žiline, Prievidzi a Lučenci pracuje dnes vyše 120 ľudí. Zamestnanci expozitúr plnia najmä úlohy vo vzťahu k štátnemu rozpočtu a čiastočne aj hotovostné operácie, v budúcom roku plánujú vybudovať v žilinskej a lučeneckej uschovacie miesta.
J. Kreutz pripomenul, že budovu v Banskej Bystrici postavila v rekordne krátkom čase dvoch rokov tamojšia Československá účastinná spoločnosť podľa projektu profesora Ladislava Škřivánka z Prahy. Autor čerpal námety zo severotalianskeho Toskánska. Takéto originálne a jedinečné zdroje inšpirácie boli ojedinelým zjavom v československej architektúre. Počas 70. rokov vždy pôsobila v spomínanom objekte len určitá banková zložka, po filiálke NBČS od roku 1939 filiálka Slovenskej národnej banky (SNB).
Významným medzníkom v histórii budovy bolo po vypuknutí SNP pôsobenie ústredia SNB ako centrálnej banky pre povstalecké územie. Súčasne v jej trezoroch umiestnili drahé kovy, ktoré potom odviezli do zahraničia. Po druhej svetovej vojne slúžila budova opäť ako filiálka NBČS až do vzniku Štátnej banky československej (ŠBČS) v roku 1950, ktorá prevzala všetky úlohy po predchádzajúcich bankách.
"Banky písali históriu v budove až do roku 1985, keď postavili novú pobočku ŠBČS, preto ju prestavali pre potreby krajskej správy. No vývoj v bankovníctve sa uberal trochu iným smerom a od 1. januára 1990 až do roku 1992 bola v budove znovu pobočka ŠBČS a od 1. januára 1993 pobočka NBS. V roku 2000 po vyrovnaní majetku po bývalej československej federácii uschovali v trezoroch banskobystrickej pobočky NBS na určitý čas vyše 4 tony menového zlata, ktoré slovenská strana dostala ako svoj podiel," uzavrel J. Kreutz.
