Rezort financií tvrdí, že je to v poriadku, Úradu na ochranu osobných údajov sa to nepáči.
BRATISLAVA. Ladislav Dohorák mal pred pár mesiacmi problémy so splatením dlhu vo výške 640 eur, ktorý mal na kreditnej karte od VÚB. Splatil ho so sankciami až o pár týždňov neskôr.
Dnes chce rekonštruovať dom. Na to potrebuje nový úver na 15-tisíc eur.
Banky mu ho však odmietajú poskytnúť, pretože je zapísaný v registri ako rizikový klient. „Splatil som dlh a chcem ísť od začiatku. To sa však už nedá,“ tvrdí.
Rozpor dvoch zákonov?
Informácie
Aké sú úverové registre
- Spoločný register bankových informácií : funguje od roku 2004, banky v ňom počas trvania úveru a päť rokov po jeho skončení odkladajú o klientoch pozitívne aj negatívne informácie.
- SOLUS : negatívny register informácií o klientoch, ktorí sa dostali do problémov so splácaním záväzkov, funguje od decembra 2005, jeho členmi sú mobilní operátori, splátkové firmy a banky.
- Nebankový register klientských informácií : vytvorili ho nebankové firmy, aby preverovali bonitu klientov.
Na získanie statusu dlžníka od banky klientovi na dlhé obdobie stačí, aby so splátkou úveru meškal zopár týždňov.
Bez ohľadu na to, či zaplatiť zabudol, alebo na splátku v ten mesiac nemal peniaze.
Banka zapíše dlžníka do úverového registra. Do neho finančné ústavy zbierajú pozitívne, ale aj negatívne informácie o klientoch.
Údaje v registri si banky odkladajú aj päť rokov od ukončenia lehoty splácania úveru. Teda aj vtedy, keď už klient pôžičku splatil a s bankou nemá nič spoločné.
Záznamy v registri počas takého dlhého obdobia umožňuje zákon o bankách.
Úrad na ochranu osobných údajov však naznačil, že by v tejto časti mohol byť v rozpore so zákonom o ochrane osobných údajov.
„Dochádza k obmedzeniu práv občana, zaoberáme sa tým a zvažujeme ďalšie zákonné kroky na nápravu,“ vraví hovorkyňa úradu Libuša Staňová.
Banky majú totiž podľa úradu právo držať informácie o klientoch len počas trvania úverového vzťahu.
Dlhšiu lehotu kritizoval úrad už od vzniku registra v roku 2004. Tvrdí, že podmienky neboli s úradom nikdy konzultované.
Riziko by znášali všetci?
Národná banka Slovenska (NBS) nemá na zmenu legislatívy dôvod, pretože ju úrad ešte neoslovil.
Podľa NBS register pomáha bankám lepšie vyhodnocovať riziko a úverovú minulosť ľudí.
Znižuje možnosť špekulatívneho presunu dlžníkov z jednej banky do druhej a splácanie starých vysoko rizikových dlhov novými úvermi.
„Ak by došlo k obmedzeniu registra, banky by riziko preniesli na všetkých klientov,“ povedal analytik Slovenskej bankovej asociácie Marcel Laznia.
Vyššie úroky a horšie podmienky by tak pri úvere podľa asociácie mohol dostať aj klient, ktorý v minulosti so splácaním nemal problémy.
Nad zmenou neuvažuje ani ministerstvo financií. Keďže klient podpíše zmluvu, dáva súhlas banke, aby o ňom poskytla informácie do registra.
„Klient má možnosť dať súhlas aj na kratšiu lehotu ako päť rokov, pričom odsúhlasená lehota sa už nemôže dodatočne skrátiť,“ povedal hovorca rezortu Radko Kuruc.
Za výpis sa platí
V praxi však banky kratšiu lehotu neposkytujú, päťročnú považujú za zákonnú. Nemusia žiadateľa informovať ani o tom, že mu zamietli úver pre záznam v registri.
O tom, že má záznam v registri, sa klient často nikdy nedozvie, alebo to zistí na vlastné náklady.
Za výpis zaplatí firme Slovak Banking Credit Bureau, ktorá register spravuje, štvoreurový poplatok. Za expresné vydanie až 14 eur.
Banky svorne tvrdia, že každú žiadosť o úver posudzujú individuálne a záznam v registri neznamená, že klientovi zamietnu žiadosť o novú pôžičku.
„V skutočnosti niektoré banky vylúčia žiadateľa automaticky, ak má negatívny záznam v registri,“ tvrdí Laznia.
