Ak vám peniaze ležia na bežnom účte, máte ich síce k dispozícii vždy, keď potrebujete, dostanete však úrok napríklad 0,01 percenta ročne. Ak ich dáte na sporiaci účet, môžete ich mať tiež poruke a s úrokom aj 2,5 percenta.
Sporiacich produktov je na trhu veľa, no na sporenie sú najvhodnejšie sporiace alebo vkladové účty a vkladné knižky. Ako sa v nich vyznať?
1. Úrok s podmienkami alebo bez nich
Úroky pri sporiacich účtoch nie sú garantované, priebežne sa môžu meniť. Momentálne banky sadzby na vkladoch skôr zvyšujú.
Platí, že čím vyšší úrok banka ponúka, tým je väčšia pravdepodobnosť, že sa s ním spájajú nejaké podmienky či obmedzenia. Napríklad banka úrok vyplatí len vtedy, ak sporíte pravidelne každý mesiac rovnakú sumu.
Časté býva aj obmedzenie, že ak si z účtu vyberiete čo len jedno euro, úrok za tento mesiac banka nevyplatí.
V článku sa dočítate:
Nedajte sa nachytať
Úroky sa na účet pripisujú rôzne
Sporiace produkty bez výpovednej lehoty
Peniaze odkladáte pri nakupovaní
Sporiace produkty s výpovednou lehotou maximálne rok
Sporenie na šesť rokov dá najviac
Čo ukázal prieskum
Najlepšie úroky pri sporení v bankách sú vyššie ako dve percentá
2. S účtom a balíkom i bez nich
Niektoré sporiace účty sú nadviazané na bežný účet v banke, lepšie podmienky teda získate len vtedy, ak v nej máte aj balík služieb. Neplatí to však vždy. Viaceré sporiace účty či vkladné knižky sa dajú otvoriť aj bez účtu, prípadne je k nim účet bez poplatkov, ktorý nemusíte využívať. Najčastejšie ide o internetové banky.
3. Dá sa vklad niekedy vynechať?
Nie každý mesiac musí ostať váš rodinný rozpočet v pluse. Väčšina ľudí si teda na sporenie vyberá taký účet či knižku, pri ktorých môže peniaze vkladať ľubovoľne, podľa aktuálnej situácie a vklad v niektorých mesiacoch aj vynechať. Pozor, pri niektorých sporiacich účtoch to nie je možné.
4. Aký je prístup k peniazom?
Rozdiel býva aj v tom, ako rýchlo sa dostanete k peniazom. Väčšinou sú k dispozícii hneď, prídete maximálne o úrok za daný mesiac, no pri niektorých produktoch je výber peňazí potrebné ohlásiť vopred a dodržať výpovednú lehotu.
Kto pri vklade či pri výbere uprednostňuje hotovosť, nemal by sa pozerať na úroky v internetových bankách, hoci sú vyššie. Tie s hotovosťou nepracujú, peniaze si môžete preposlať na účet a vybrať napríklad kartou.
Nedajte sa nachytať
Úroky na sporiacich účtoch nebývajú garantované, banka ich môže kedykoľvek zmeniť.
Nie vždy si môžete svoje peniaze vybrať hneď, niekde musíte výber hlásiť vopred, napríklad sedem dní.
Nie vždy si založíte sporiaci účet samostatne. Niekedy musíte založiť aj bežný účet v rovnakej banke, no ten môže byť aj bez poplatkov.
Pozor, aj v banke vám na sporenie môžu ponúknuť životné poistenie či podielový fond, pri ktorých nemusíte dostať späť ani vloženú sumu. Investícia teda môže skončiť v strate.
Úroky sa na účet pripisujú rôzne
Ak chcete sporiť dlhodobo, je lepšie, keď vám banka pripisuje úroky čo najčastejšie. Ide to aj na mesačnej báze.
Pri sporiacich produktoch banky klientom pripisujú úroky v rôznej frekvencii. Väčšinou ide o mesačnú, štvrťročnú, polročnú alebo ročnú frekvenciu.
„Čím častejšie banka pripisuje úroky, tým je to pre klienta výhodnejšie, pretože úroky sa kapitalizujú,“ hovorí šéf portálu www.FinancnaHitparada.sk Maroš Ovčarik. O úroky sa teda zvýši aj samotný vklad a potom klient získava aj úroky z úrokov.
Pri krátkodobom sporení na pár rokov tieto úroky nezohrávajú veľkú úlohu. Čím je však sporenie dlhšie, aj úroky z úrokov budú pre výslednú sumu na účte dôležitejšie.
Napríklad pri pravidelnom sporení 100 eur mesačne a pri úroku 2,5 percenta, by ste po 10 rokoch sporenia získali na úroku z úroku pripísaného každý mesiac o 12 eur viac.
Peniaze odkladáte pri nakupovaní
V ponuke dvoch bánk je aj sporenie po malých sumách pri platení kartou.
VÚB banka má sporenie, ktoré pri každom použití platobnej karty po troche presúva peniaze z bežného účtu na sporiaci. Sporí sa tak, že sa sumy pri platbe kartou zaokrúhľujú na celé euro, päť alebo desať eur, podľa toho, čo si klient zvolí.
Rozdiel medzi platbou a sumou, na akú je zaokrúhlená, sa automaticky ukladá na sporiaci účet, vedený pri flexiúčte.
V Tatra banke sa sumy pri platení kartou nezaokrúhľujú, klient si sám zvolí, aké percento z nákupu sa automaticky prevedie z bežného účtu na sporiaci.
Sporenie cez kartu je bez poplatkov. Bežný účet je úročený sadzbou 0,01 percenta ročne, pri sporení cez kartu je úrok o pol percenta vyšší. Podmienkou však je, že na sporiaci účet príde aspoň 15 eur mesačne.
Sporenie na šesť rokov dá najviac
Peniaze viažete na šesť rokov, vďaka štátnej prémii je výnos vyšší.
Peniaze možno pravidelne či nepravidelne odkladať aj na účet v stavebnej sporiteľni. Okrem úroku, ktorý má väčšina klientov vo výške dvoch percent ročne, sa na účet pripisuje štátna prémia. Preto je zhodnotenie peňazí na účte vyššie ako v banke.
Nárok na štátnu prémiu má každý, kto si na účet vloží nejaké peniaze. „Keďže prémia v roku 2012 predstavuje 10 percent z ročných vkladov, najviac 66,39 eura, optimálny mesačný vklad na dosiahnutie maximálnej prémie a na optimálne zhodnotenie vkladov je 55,33 eura mesačne, teda 663,9 eura ročne,“ hovorí Miloš Blanárik z Prvej stavebnej sporiteľne.
Kto pravidelne vkladá na účet túto sumu, dosiahne po odpočítaní dane 4,82 percenta ročne. Ak by peniaze vložil iba raz za rok, napríklad v decembri, pri šesťročnej viazanosti by výnos bol 3 percentá ročne. Tieto výnosy však platia iba pre optimálny vklad. Kto si chce sporiť viac, úrok bude mať nižší.
Čo ukázal prieskum
Až 43 percent Slovákov drží aspoň časť svojich úspor v hotovosti, spomedzi európskych krajín je to najvyššie číslo. V Nemecku drží časť úspor v hotovosti len 11 % obyvateľov a vo Francúzsku dokonca len 5 %.
Zároveň v oveľa väčšej miere využívajú Slováci na sporenie bežný účet (až 78 %, opäť najviac spomedzi Európanov). Európsky priemer je 55 %.
Na druhej strane, sporiace účty poskytujúce vyššie úročenie využíva len asi tretina Slovákov, čo je menej než európsky priemer (45 %). Najpopulárnejšie sú sporiace účty medzi Holanďanmi (využíva ich 82 %) a Francúzmi (74 %).
Slováci neobľubujú ani investície úspor do akcií alebo podielových fondov (len 11 % Slovákov oproti 18 % Európanov).
Zdroj: Prieskum ING
