Druhý pilier nezarába veľa. Na to, aké by mali byť primerané výnosy, sú rôzne názory.
BRATISLAVA. Výnosy v druhom pilieri sú nízke a vlani nepokryli ani infláciu. Niekoľkokrát to zopakoval premiér Robert Fico.
Z údajov asociácie DSS vyplýva, že vlani dosiahol ročný výnos od 1,2 do 1,6 percenta. V číslach nie sú premietnuté poplatky v druhom pilieri. Výnosy tak ani zďaleka nepokryli minuloročnú infláciu na úrovni štyroch percent.
Prečo boli nízke
Vláda už menej hovorí o tom, prečo sú výnosy nízke a aké výnosy by boli primerané.
Na prvú otázku dávajú odpoveď ekonómovia. Tvrdia, že prvá Ficova vláda neurobila dobre, keď od júna 2009 zaviedla garancie do všetkých dôchodkových fondov a naviac ich nastavila rovnako.
Investičný horizont pre správcov dôchodkových úspor nastavila bez ohľadu na typ fondu na šesť mesiacov. Správcovia preto držali penzijné úspory sporiteľov na účtoch v bankách alebo nakúpili dlhopisy s krátkou lehotou do splatnosti.
Ján Šebo z Ekonomickej fakulty Univerzity Mateja Bela v Banskej Bystrici vo výpočtoch ukázal, že ak by sa garancie do systému nezaviedli, výnosy by pri rôznych scenároch investovania boli vyššie.
Štátny tajomník ministerstva práce Jozef Burian (Smer) tvrdí, že zavedenie krátkeho obdobia na porovnávanie výnosov bolo krátkodobým protikrízovým opatrením. Správcov prinútilo, aby investovali konzervatívnejšie.
„Vzhľadom na to, ako boli nastavené rizikové profily fondov, boli výnosy podľa mňa vysoké,“ hovorí portfóliový manažér Allianz- Slovenská DSS Miroslav Kotov. Nechcel však špekulovať, aké by boli výnosy, keby garancie neboli.
Aké by mali byť
Druhá vec je, aké sú primerané výnosy v druhom pilieri. Koľko by mal zarábať garantovaný fond a koľko fondy, v ktorých záruky nie sú.
„Ak nechceme znížiť čistú hodnotu úspor, zhodnotenie na konci obdobia musí byť minimálne na úrovni inflácie,“ hovorí Burian. Podľa neho by to malo platiť pri každom type dôchodkového fondu.
Vláda nehovorí o tom, že bude žiadať od správcov garancie na úrovni inflácie. Ekonóm SAV Vladimír Baláž už skôr povedal, že by to ani nemalo význam, keďže u nás neexistujú napríklad inflačné dlhopisy.
To, že by zhodnotenie úspor v druhom pilieri malo pokryť aspoň infláciu, si však myslí aj exminister práce Jozef Mihál (SaS). Tvrdí, že tomu môžu pomôcť aj zmeny, ktoré presadili od apríla.
„Cieľom by malo byť, aby bola zachovaná kúpyschopnosť peňazí,“ súhlasí Kotov.
Zdôrazňuje však dlhodobý horizont. Fondy bez záruk majú podľa neho potenciál priniesť vyšší výnos ako garantované, ak sa nebude často meniť legislatíva. Je s tým spojené aj vyššie riziko.
Poslanec strany MostHíd Ivan Švejna si myslí, že výnosy v druhom pilieri by mali byť aspoň na úrovni úročenia dlhodobých vkladov v bankách. Tie sa pohybujú okolo troch percent a menej.
Analytik inštitútu INESS Radovan Ďurana tvrdí, že o primeraných výnosoch sa nedá hovoriť. „Žijeme vo svete neistoty. Môžeme sa pozerať len do minulosti a vypočítať historické priemery,“ hovorí.
