Zabudnite na scény z filmov. Burzový parket, teda najsnímanejšie miesto na celej Wall Street v New Yorku, je skôr poloprázdny než prehustený. Obrazoviek s pohybujúcimi sa grafmi a televíznymi správami je tu síce stále rovnako, ale maklérov pomenej. Postávajú v malých skupinkách, niektorí sledujú správy, iní sa bavia, ďalší majú v rukách tablety.
„Chcem kúpiť, chcem kúpiť!“ kričí odrazu maklér a máva lístkom s príkazom na nákup akcií. Ďalší z maklérov v tej istej chvíli odhadzuje podobný lístok na zem, stal sa nevykonateľným, pretože ceny akcií uleteli iným smerom, než čakal. Ku koncu obchodného dňa je parket burzy zahádzaný stovkami takýchto papierikov.
„Krik na parkete znamenal, že sa niečo deje. Ale to je minulosť, teraz sa už nekričí, dokonca aj podlaha je čistejšia,“ hovorí Američan Chris, maklér sprevádzajúci novinárov po slávnej Newyorskej burze na Wall Street.
Staré časy si dobre pamätá, pracuje tu od roku 1987. „Kedysi to bola iná situácia. Obchodovalo sa manuálne. Každý sa prekrikoval, kto dá viac za akciu,“ spomína.
Burza v roku 1987. FOTO: SITA
Tradíciu vytláča elektronika
Obchody s akciami či dlhopismi sa na Wall Street uzatvárali fyzickým spôsobom takmer dvesto rokov. Teraz sa už miliardy dolárov točia cez počítače. Zlom nastal pred šiestimi rokmi, keď burza získala súhlas od Americkej komisie pre cenné papiere a burzy na výrazné rozšírenie elektronických obchodov. Podstatne tak ubudli transakcie, ktoré sa uskutočňovali pomocou gest a hlasu.
Ubudlo aj maklérov. Bývali časy, keď ich na Wall Street pracovalo aj päťtisíc, teraz je ich podľa Chrisa menej ako tisícka, možno päťsto. A len časť z nich obchoduje priamo na burzovom parkete.
Obchodné firmy, ktoré majú zmluvu s burzou, už tiež nepotrebujú mať svojho človeka na parkete, príkazy zadávajú elektronicky aj zvonka. Ísť na parket je pre nich skôr výnimkou.
„Pri veľkých obchodoch sa oplatí využiť služby makléra na parkete, lebo je bližšie pri dianí, vidí, ako reagujú iní obchodníci na burze, aká je nálada na trhu,“ hovorí výkonný šéf Banca IMI Securities v New Yorku Giovanni Palacardo. Musí ísť o obchodný príkaz aspoň za päť alebo šesť miliónov dolárov. Do mesiaca však takých veľkých obchodov nezvykne byť veľa.
Burza v roku 2009. FOTO: SITA
Priamo na parkete
Chris má na sebe tmavosivé sako s mierne vyhrnutými rukávmi, a na saku okrem svojho mena aj názov firmy, pre ktorú pracuje. Vďaka tomu vyzerá presne ako maklér z filmu či agentúrnych fotiek.
Obchoduje na účet klienta, teda o kúpe či predaji nerozhoduje sám, jeho úlohou je však dobre poradiť. Ak by jeho rady neboli dobré, klient by ho vymenil za iného makléra. Chris hovorí, že makléri sa medzi sebou napriek tomu nevnímajú ako konkurenti, väčšinou sa poznajú. „Navzájom sa potrebujeme na uzatváranie obchodov,“ dodáva.
Trh podľa neho ovláda asi desať veľkých hráčov. Menuje JP Morgan, Deutsche Bank, UBS či Goldman Sachs. Liberalizácia obchodovania na burze mala za následok, že veľkí hráči vytláčali tých menších. Poplatky sa aj zdvojnásobili.
Do skončenia obchodovania zostávali necelé dve hodinky. Každý obchodný deň sa na najväčšej svetovej burze otvára i uzatvára zvukom zvona. Je to tak od roku 1870. Chris hovorí, že na konci dňa nepočíta, koľko zarobil. „Niektorí to robia, ja nie.“
Čierne dni na burze
Hlavný index burzy Dow Jones si v deň našej návštevy polepšil o necelé percento a jeho aktuálna hodnota dosiahla 13 204 bodov. Index sleduje vývoj cien akcií tridsiatich amerických blue chips, čo sú najvýstavnejšie firmy americkej ekonomiky. Najdlhšie je v ňom zastúpený General Electric.
Newyorská burza však zažila aj ťažké chvíle. Práve na jej parkete odštartovala veľká hospodárska kríza. Počas čierneho štvrtka v roku 1929 sa všetci chceli čo najrýchlejšie zbaviť akcií, ktorých cena prudko klesala a menili sa na bezcenné kusy papiera. Obchodovanie sa muselo aj niekoľkokrát prerušiť. Zopár bánk sa snažilo situáciu zachrániť a akcie kupovali, no bezvýsledne. V priebehu niekoľkých dní klesli kurzy niektorých akcií aj o 90 percent.
Dow Jones sa prepadol hlboko pod 381 bodov, čo bol dovtedajší rekord a vrátil sa späť až v roku 1954. Chris hovorí, že taký vývoj na trhu, ktorý by sa dal označiť ako čierny deň, zažil na burze dvakrát. Prvý z nich hneď v roku 1987, keď nastúpil.
Počas čierneho pondelka 19. októbra stratili akcie na Wall Street viac ako pätinu zo svojej hodnoty. Makléri dostávali od svojich klientov iba príkazy predávať. Hodnota akcií sa v priebehu niekoľkých hodín prepadla podľa dostupných zdrojov dokopy o 500 miliárd dolárov.
Najhorším zážitkom bol pre Chrisa 11. september 2001. Budovy World Trade Centra stáli neďaleko od Wall Street na dolnom Manhattane. S kolegami si najprv mysleli, že je to len nehoda. Vážnosť situácie si uvedomili, až keď vedeli, že je zasiahnutý aj Pentagón a ďalšia budova World Trade Centra. „V okolí piatich až šiestich blokov bol dym a šíril sa zápach. Videl som, ako odtiaľ ľudia utekajú preč,“ hovorí Chris.
Do práce sa vrátil o dva dni. „Spočítali sme sa, či sú všetci. Nikdy sme si neboli takí blízki ako práve vtedy.“ Činnosť burzy bola obnovená až po štyroch pracovných dňoch 17. septembra.
Slávna Wall Street zažila aj protesty hnutia Occupy Wall Street. Najväčšie boli zhruba pred pol rokom. Minulý týždeň bol však vo finančnom centre na Manhattane bežný pracovný ruch, žiadnych protestujúcich vidno nebolo.
