BRATISLAVA. Nájomné byty by nemali byť len pre sociálne odkázaných ľudí. Stavať by sa mali podľa Smeru v rôznych štandardoch, aby oslovili aj mladé rodiny či ľudí, ktorí chcú cestovať za prácou.
Aby sa počet bytov s výhodným nájmom zvýšil, vláda Roberta Fica chce do ich výstavby zapojiť súkromný sektor. Ako to dosiahnuť, program vlády nespresňuje.
Dnes nájomné byty zväčša stavajú obce. Zaplatia ich úverom zo štátneho fondu, banky či dotáciami.
Navrhli systém z Viedne
Zrejme najreálnejšie vyzerá návrh stavebných sporiteľní, aby sa nájomné byty stavali cez verejno-súkromné partnerstvo (PPP).
Investorom by bola podľa šéfa Prvej stavebnej sporiteľne Imricha Béreša nezisková organizácia, kde by mal podiel súkromník aj samospráva. Spoločný podnik by mal byť pod kontrolou verejnosti. Zisky, ktoré by podnik tvoril, by musel investovať späť to verejných bytoviek.
Pre súkromníka by mohol byť takýto model príťažlivý napríklad daňovými úľavami. Ukazuje to príklad Viedne, kde bolo takto postavených 136-tisíc bytov.
„Aby bola výška nájomného prijateľná, štát si musí vybrať formu podpory,“ hovorí Béreš.
Okrem úľav ide napríklad o zvýhodnený úrok či priame dotácie. „Nájomné v takýchto bytoch by malo byť výhodnejšie či maximálne rovnocenné ako splátky z úveru na kúpu bytu,“ tvrdí.
Ľudovít Kaník z SDKÚ prípadné úľavy kritizuje. „Riešením by bolo zapojenie peňazí z II. piliera.“
Správcovské firmy podľa Kaníka nepotrebujú rýchly výnos, ale stačí im tridsať rokov, čo sú parametre financovania nájomných bytov.
Smer chce riešenie už tento rok
Konkrétny návrh, ako chce vláda developerov motivovať, by mal byť známy v najbližších mesiacoch.
„Tento rok chceme pripraviť rámcovú legislatívu,“ povedal Martin Kóňa, hovorca ministerstva dopravy a výstavby.
Na počte bytov sa reforma prejaví až o niekoľko rokov. Cieľom podľa Kóňu je, aby sa dynamika výstavby zvýšila najneskôr ku koncu funkčného obdobia tejto vlády.
Smer sľubuje, že byty budú dostupnejšie. Dnes je ich získanie podmienené podpriemerným príjmom. Pre väčšinu mladých rodín, ktoré majú prácu, sú tak nedostupné.
Socialistické budovanie a trhové marže, staviteľom i objednávateľom, píše Peter Schutz.
Čítajte komentár (Piano) >>
V Bratislave už rokujú
Osloveným samosprávam sa partnerstvo so súkromníkmi pozdáva. „Najmä pre väčšie mestá ide o zaujímavé riešenie,“ povedal Michal Sýkora, podpredseda Združenia miest a obcí Slovenska.
„Mesto by do spoločného projektu mohlo vložiť pozemok a investor časť kapitálu, ktorý by sa vracal dlhodobo,“ hovorí primátor Prešova a šéf Únie miest Pavol Hagyari. Okrem samospráv a súkromníkov by sa do projektu mal zapojiť aj štát, dodal.
Bratislava už o projekte partnerstva so súkromníkom rokuje. Hovorca magistrátu Ľubomír Andrassy potvrdil, že sa stretli so zástupcami inštitútu, ktorý sa stará o nájomné byty vo Viedni.
„Hľadáme spôsob, aby sme mohli urobiť podobný projekt aj u nás,“ dodal Andrassy.
Mestá sa riešeniu bytovej otázky nevyhnú, do konca roka 2016 totiž musia poskytnúť náhradné bývanie ľuďom s reštituovanými bytmi, v ktorých je regulované nájomné.
Predávať či nie?
Keby sa u nás presadil viedenský systém financovanie výstavby bytov, Hagyari sa prikláňa k možnosti, aby boli byty určené výhradne na bývanie a ich odkúpenie nebolo možné.
Béreš pripúšťa, že ich odkúpenie bude možné po dvoch či troch dekádach, čo je minimálna doba nájmu, aby sa výstavba vyplatila aj súkromníkovi.
"Možnosť odkúpenia je veľmi citlivá otázka," upozorňuje hovorca Martina Jozef Petráš. Najspravodlivejší by podľa neho bol odpredaj za zostatkovú hodnotu.
"Treba však zohľadniť aj prístup nájomcov, ktorí sa v mnohých prípadoch starajú o prenajatú nehnuteľnosť," dodal Petráš.
Trojizbový byt vo Viedni? Aj za 500 eur
V Rakúsku spravujú státisíce bytov neziskové organizácie. V prenájme tam bývajú dve pätiny obyvateľov.
VIEDEŇ, BRATISLAVA. Až 650-tisíc nájomných bytov po celom Rakúsku sa postavilo cez neziskové organizácie, v ktorých sú partnerom aj súkromníci.
Asi 136-tisíc z nich je vo Viedni, ďalších 220-tisíc nájomných bytov vlastní mesto Viedeň. Nejde pritom len o sociálne byty, domovom sú aj pre lepšie situovaných ľudí.
Na Slovensku bolo ku koncu roka 2009 niečo vyše 50-tisíc nájomných bytov. Kým u nás býva v prenájme, no nielen v nájomných bytoch, desatina obyvateľstva, v Británii či v Poľsku je to až tretina.
Podmienky sú rôzne
„Veľká časť bytov v posledných rokoch bola postavená cez neziskovky za rôznych podmienok,“ tvrdí Wolfgang Förster, ktorý sa na viedenskom magistráte venuje bytovej výstavbe.
Samospráva poskytuje týmto neziskovkám výhodné úvery s jednopercentným úrokom. „Výška dotácie závisí od projektu, vyššie dotácie získajú pasívne bývanie a ekologické projekty,“ upozorňuje Förster.
V každej verejnej bytovke vo Viedni sú byty rôznych štandardov. Má sa tým predísť vzniku sociálnych get.
Nájom regulujú
Hospodárenie neziskoviek kontroluje okrem majiteľov aj krajinská vláda. Na podnikanie môžu získať daňové úľavy, no zisky musia investovať späť do bývania.
Nájmy v takýchto bytoch sú regulované. Podľa Förstera je aktuálny nájom za štvorcový meter asi šesť až sedem eur aj s daňou.
Trojizbový byt s rozlohou 74 štvorcových metrov tak stojí mesačne vyše päťsto eur. V tejto sume sú už zahrnuté prevádzkové náklady, nájom kryje aj splácanie stavebných úverov.
