ATÉNY, BRATISLAVA. Ekonómovia si už pre to vymysleli šťavnatú skratku, ktorej sa chytili aj médiá. Grexit – grécky exit, teda odchod z eurozóny začínajú po chaotických výsledkoch volieb v Grécku používať čoraz častejšie.
A nie sú jediní. Pripúšťajú ho aj európski politici a bankári.
Nežný rozvod
Vysokí predstavitelia Európskej centrálnej banky dva roky odmietali akékoľvek špekulácie, že by Grécko mohlo odísť z eurozóny. Napokon, neexistujú ani žiadne pravidlá, ako by sa tak malo diať.
Po voľbách, keď sa krajine nedarí a zrejme ani nepodarí vytvoriť stabilnú vládu, ktorá podporí šetrenie a reformy, prvýkrát hovoria na verejnosti inak. Cez víkend sa viacerí vyjadrili, že odchod je možný a eurozóna by ho prežila. Návrat Grécka k drachme je v súčasnosti reálnejší ako kedykoľvek predtým.
„Myslím si, že nežný rozvod - ak by ho bolo treba - by bol možný. Stále by som to však ľutoval,“ povedal pre britský denník Financial Times Luc Coene, guvernér centrálnej banky Belgicka.
„Technicky sa grécky odchod dá zvládnuť. Nie je nutne fatálny, ale ani príťažlivý,“ povedal v Estónsku Patrick Honohan, guvernér írskej centrálnej banky.
Guvernéri národných bánk sedia v Rade guvernérov Európskej centrálnej banky vo Frankfurte. V banke sa už diskutuje o odchode Grécka a ako ho zvládnuť, povedal minulý týždeň zástupca guvernéra švédskej centrálnej banky Per Jansson.
Grécky pat
Grécki politici akoby tieto vyjadrenia ani nepočuli. Nedeľné rozhovory lídrov strán, ktoré zvolal prezident Karolos Papulias po tom, čo tri hlavné strany nedokázali zostaviť vládu, netrvali ani dve hodiny a skončili sa neúspechom.
Ďalšie kolo rozhovorov štyroch strán zvolal prezident na pondelok večer. Druhá najsilnejšia strana radikálne ľavicová SYRIZA však už vopred povedala, že sa na nich nezúčastní.
„Nechápeme logiku takéhoto stretnutia, keďže nedeľné konzultácie ukázali, že nie je žiadna možnosť koalície,“ povedal podľa Wall Street Journal nemenovaný predstaviteľ strany.
SYRIZA tvrdo odmieta úsporné opatrenia, ktoré musí krajina prijať, aby dostala ďalšiu pomoc. Naopak, chce vrátiť dôchodky a platy na pôvodnú úroveň, ako aj prijať späť 100-tisíc zamestnancov vo verejnom sektore, aby znížila nezamestnanosť.
„SYRIZA nezradí grécky národ,“ povedal po nedeľných rokovaniach jej líder Alexis Tsipras podľa portálu Ekathimerini.
Dajme Grécku šancu, píše Peter Schutz
Čítajte komentár (piano) >>
Prístup ku všetkým komentárom nielen na sme.sk za 3,90 Eur mesačne. Kúpiť teraz
Voľby na 90 percent?
Teoreticky by relatívne pohodlnú väčšinu dosiahli zvyšné tri strany: konzervatívna Nová demokracia, socialistický PASOK a menšia Demokratická ľavica. Tá však povedala, že do vlády pôjde, iba ak sa pridá aj SYRIZA.
Pre malú ľavicovú stranu, ktorá tiež kritizovala úspory, by účasť v takej vláde mohla byť samovraždou. „Ostatné ľavicové strany by ich nazývali zradcami. Vedia, že najbližšie by sa potom zrejme nedostali do parlamentu,“ vysvetľuje grécky novinár z pravicového denníka Kathimerini Panagis Galiatsatos.
Aj preto tipuje jeden z najväčších odborníkov na domácu politiku šancu na predčasné voľby na 90 percent. Tie by sa konali asi 17. júna. „No je otázka, či vtedy ešte stále budeme v eurozóne,“ dodávala Galiatsatos.
Teoreticky má krajina peniaze do začiatku júla, nové nedostane, pokiaľ nevytvorí proúspornú vládu.
Prestrelená hlava
Pochybnosti politikov pri rokovaniach o zostavení proeurópskej vlády medzi obyčajnými Grékmi necítiť. Posledné prieskumy pre denník Eleftheros Typos potvrdzujú, že Gréci chcú naďalej platiť eurom (81,4 percenta).
Skoro 54 percent navyše hovorí, že krajina by mala prijať balíček, aby ostala v eurozóne, naopak, odmieta ho aj za cenu bankrotu 38 percent ľudí.
Mnoho ľudí tiež verí, že Európska únia blufuje a nenechá Grécko padnúť, lebo by tým ohrozilo aj krajiny ako Portugalsko, Írsko či Španielsko. Práve takých ľudí reprezentuje SYRIZA. „Je to veľmi vysoká stávka,“ povedal novinár Galiatsatos.
Súčasnú situáciu v krajine asi najlepšie ilustroval ľavicový denník Ta Nea. Ten v pondelok na titulnej strane vyšiel s karikatúrou, na ktorej je nakreslený muž, ktorý si pištoľou prestrelil hlavu. Krv sa rozprskla do tvaru gréckej pevniny a ostrovov.
Odchod Grécka by vláde predražil pôžičky
Čo by znamenal odchod Grécka pre eurozónu, majú vo svojich rukách do značnej miery investori.
BRATISLAVA. Pri odchode Grécka z eurozóny nás budú zaujímať minimálne dve veci. Prvá, čo bude s našimi zárukami za grécku pomoc z eurovalu. Druhá, ako sa to dotkne našich pôžičiek.
Grékom už ručíme
Slovensko je spolu s ďalšími krajinami ručiteľom Grécku za peniaze, ktoré si požičia zo záchranného fondu eurozóny, teda eurovalu. Ak by si požičalo všetko, čo sa dohodlo, naše záruky by sa vyšplhali na miliardu eur.
Záruky za pomoc Grékom sú už zarátané v našom štátnom dlhu. Tento rok by podľa údajov ministerstva financií malo naše zadlženie po ich zarátaní dosiahnuť 50,2 percenta HDP. Bez nich by podľa odhadu bolo na úrovni 47,6 percenta.
Ak by Gréci vystúpili z eurozóny a nesplatili pôžičku, museli by sme to za nich urobiť my a ďalšie krajiny. Peniaze na to by sme si však museli požičať, čo by náš dlh ešte viac zvýšilo.
Naše pôžičky
Druhá vec je, ako by na návrat Grékov k drachme reagovali investori. Aj v pondelok boli trhy nervózne, hlavné európske indexy stratili zo svojej hodnoty okolo dvoch percent. Euro sa po štyroch mesiacoch opäť oslabilo pod úroveň 1,29 dolára.
Pôžičky vláde na dlhopisovom trhu by sa pravdepodobne predražili. Situácia by mohla byť ešte vážnejšia, ak by sa medzi investormi rozšírila obava, že aj iné krajiny eurozóny nie sú schopné splácať svoje záväzky.
Nasledovali by grécku cestu. „Ak by sa však nákaza nedôvery nerozšírila, dosah z bankrotu Grécka by ostal limitovaný,“ hovorí analytička Slovenskej sporiteľne Mária Valachyová. Privátny sektor už odpísal väčšinu gréckych dlhov.
Nateraz platí, že slovenská vláda si tento rok požičala od investorov takmer celú sumu z plánovaných siedmich miliárd eur. V budúcom roku si však musíme požičať podobnú sumu.
Premiér Fico a šéf Európskej komisie Barroso. FOTO – TASR
Banky a ekonomika
To, čoho sa ekonómovia obávajú najviac, je rozšírenie problémov z Grécka na európske banky. „Žiadny okamžitý a prudký dosah na Slovensko však nečakám,“ hovorí analytička Next Finance Markéta Šichtařová. Naše banky nie sú tak angažované v južnej Európe.
Z dlhodobejšieho pohľadu by Nemecko mohlo z odchodu Grécka ťažiť, zbavilo by sa príťaže. „To by umožnilo rýchlejší rast jeho ekonomiky a cez zahraničný obchod aj slovenskej,“ myslí si Šichtařová.
Marianna Onuferová
