CAMP DAVID. Podpora zamestnanosti a rastu je v súčasnosti hlavnou prioritou spolu so zadlženým Gréckom, ktoré by malo zostať súčasťou eurozóny. Na týchto bodoch sa podľa agentúry DPA zhodli lídri najsilnejších ekonomík sveta na sobotnom summite G8.
"Všetci lídri, ktorí sú dnes tu, súhlasili, že rast a zamestnanosť musia byť prioritou číslo jeden," povedal americký prezident Barack Obama po stretnutí, ktorému bol hostiteľom v americkom Camp Davide v štáte Maryland. "Stabilná a rastúca európska ekonomika je v najlepšom záujme nás všetkých, vrátane Ameriky," dodal.
Obama tiež povedal, že smer, akým sa za posledné obdobie začala debata uberať, by mala zainteresovaným stranám dodať sebaistotu. "Vynára sa konsenzus, že pre presadenie rastu a tvorby pracovných miest je treba spraviť viac práve teraz v kontexte fiškálnych a štrukturálnych reforiem," dodal americký prezident.
Signály ozdravenia
Nemecká kancelárka Angela Merkelová reagovala prirovnaním. "Konsolidácia a rast sú dve strany tej iste mince. Panuje absolútny súhlas o tom, že potrebujeme obe," povedala.
V globálnej ekonomike sa prejavujú sľubné signály ozdravenia, ale naďalej je cítiť silný "protivietor", píše sa v oficiálnom vyhlásení, ktoré po závere stretnutia poskytli lídri novinárom.
Proti nepriaznivým vplyvom sa osmička chystá podniknúť nevyhnutné kroky, aby posilnila a povzbudila ekonomiky a uvoľnila finančnú záťaž. Vhodné kroky však nemusia byť pre každú krajinu tie isté, upozorňuje tlačové vyhlásenie.
"Pre zvýšenie potenciálu produktivity a rastu v našich ekonomikách podporujeme štrukturálne reformy a investície do vzdelania a to modernej infraštruktúry," odkazujú prezidenti a premiéri svetových veľmocí v dokumente, ktorý zhrnula agentúra Reuters.
Píše sa v ňom aj to, že krajiny potvrdzujú "záujem o to, aby Grécko ostalo v eurozóne za predpokladu dodržania záväzkov".
Hollande chce navrhnúť eurobondy
Francúzsky prezident Francois Hollande po sobotnom stretnutí skupiny G8 vyhlásil, že na najbližšom summite Európskej únie navrhne vznik spoločných európskych dlhopisov (tzv. eurobondov).
Tento krok by mal podľa Hollanda povzbudiť hospodársky rast a pomôcť oslabeným ekonomikám eurozóny spolu s ďalšími krokmi, ktoré chce prezentovať už čoskoro.
"Všetky návrhy na podporu rastu predstavím 23. mája na neformálnom stretnutí (európskych lídrov)," avizoval Hollande po skončení rokovania so zástupcami najsilnejších svetových ekonomík v americkom Camp Davide. "V balíčku týchto opatrení budú aj eurobondy a ja nebudem jediný, kto ich bude navrhovať," vyhlásil.
Neformálne májové stretnutie by sa malo zaoberať najmä nápadmi nového francúzskeho prezidenta, ktorý chce v európskych politikách presadiť väčší dôraz na podporu ekonomického rastu a zamestnanosti s ohľadom na konsolidačné opatrenia.
Zaujal USA, Rusko a Nemecko
Nový prezident by chcel presvedčiť nemeckú kancelárku Angelu Merkelovú, aby umožnila Európskej centrálnej banke (ECB) požičiavať priamo vládam alebo aby prehodnotila svoje veto ohľadom emisie spoločných dlhopisov eurozóny.
Obe myšlienky označila Merkelová ako hranicu, za ktorú stredopravá nemecká vláda nepôjde, hoci nevylúčila vznik európskych dlhopisov v dlhodobom horizonte, ale v súlade s krokmi smerom k užšej politickej a fiškálnej zomknutosti eurozóny.
Podľa agentúry Reuters sa zdá, že Hollande so svojou stratégiou zaujal najmä Spojené štáty, Rusko a Nemecko, ktoré vyjadrili súhlas s kombináciou úsporných opatrení a štátnych stimulov.
