Minister hospodárstva TOMÁŠ MALATINSKÝ otvorene hovorí, že podnikatelia sa snažia u politikov získať výhody. Nevylučuje, že ich aj uplácajú, on ako podnikateľ to nerobil.
Stretli ste sa so spolumajiteľom Penty Jaroslavom Haščákom, odkedy ste ministrom?
„Nestretol.“
To je zvláštne, keď býva vo vašej vile. Navyše, Penta má aktivity v energetike, ktorá spadá pod vaše ministerstvo. Ani nebola snaha zo strany pána Haščáka?
„Nebol dôvod.“
Obávate sa tohto stretnutia po kauze Gorila?
„Neobávam. Necítim, že by som ja niečo zlé urobil alebo niekoho uprednostňoval. Neviem, prečo by mi to malo robiť problémy. Zatiaľ som nemal dôvod tam ísť. S inými ľuďmi som sa nestretol, nie to s ním. Na dom nechodievam, nemám po čo. Platí nájomné a to je všetko.“
Pýtam sa vzhľadom na to, že verejnosť veľmi citlivo vníma vzťahy politikov s predstaviteľmi Penty po zverejnení údajného spisu SIS Gorila, ktorý popisuje, ako politici konali v prospech Penty. Aké sú vaše vzťahy s Haščákom?
„Pán Haščák bol v istom období reprezentantom spoločnosti, s ktorou sme vlastnili jeden podnik. Keď sa ich podiel v roku 2002 predal, tak vzťahy boli čisto náhodilé a možno že len zamerané na náš nájomný vzťah.“
S niekým z Penty sa stretávate?
„Hovorím s pánom Špirkom, ktorý už členom Penty nie je. Pravidelne som sa s ním stretával na mesačnej báze, keď som bol prezident asociácie zamestnávateľov a on bol viceprezident Republikovej únie zamestnávateľov. Potom som sa ešte stretával s pánom Oravkinom, lebo kúpili pozemok okolo sídla firmy, ktorej som bol predsedom predstavenstva a pri výstavbe nového objektu sme dohadovali nejaké svetlotechnické obmedzenia a nejaké kompenzácie za to. Čiže čisto susedské vzťahy.“
Čiže od nástupu do funkcie ministra nemáte kontakty s predstaviteľmi Penty.
„Nie.“
Vďaka Pente ste sa dostali k Elektrovodu. Prečo ste sa pri získavaní podniku obrátili práve na Pentu?
„Penta mala v tom čase schopnosti riešiť vo firmách sporné záležitosti. Disponovali právnou a ekonomickou pomocou. V tej chvíli sme potrebovali finančného investora. Keby ste firmu videli v roku 2000, bola pred krachom, banky nám nechceli požičať.“
Pentu ste si vybrali sám alebo vám ju niekto odporučil?
„Odporúčali mi ju z podnikateľských kruhov. Ako viete, známy známeho pozná.“
Kto vám ju odporúčal?
„V tom čase som bol zamestnaný vo Výskumnom ústave jadrovej energetiky, tak ľudia, s ktorými som pracoval.“
Krátko po nástupe do funkcie ste hovorili, že vás šokoval údajný spis SIS Gorila a že mu čiastočne veríte. Čomu konkrétne veríte?
„S tým spisom sa tak hlboko nezaoberám. Nemám ho v hlave ako tí, čo sa tomu venujú. Sú niektoré veci, ktoré sú popísané celkom pravdepodobne, že sa tak mohli odohrať. Pohybujem sa v tomto podnikateľskom prostredí a nevylučujem, že to takto môže byť. Ale garantovať, že je to pravdivé alebo nie...“
Hodnoverne na vás pôsobí, že Penta ovplyvňovala politikov a cez úplatky si zabezpečovala rozhodnutia vo svoj prospech?
„Toto je presne to, že nemôžem presne povedať, či až takto sa to stalo, ale každopádne podnikatelia sa snažia s politikmi stretávať. Snažia sa v podnikaní získať nejakú výhodu. A či už len informáciami alebo inými spôsobmi, to už samozrejme nemôžem vedieť, lebo som pritom nebol. Ale každopádne podnikatelia a politickí reprezentanti sa stretávajú. To je proste častý jav.“
Čo máte na mysli? Aké iné spôsoby? Uplácanie?
„Nemám na mysli uplácanie, ale, samozrejme, nevylučujem ho, lebo vieme, kde sme. jednoducho vidím, že politici disponujú informáciami, disponujú legislatívou, rôznymi nástrojmi, ktorými sa podnikateľské prostredie ovplyvňuje a, samozrejme, podnikatelia majú záujem, aby ich zákonodarstvo nepoškodzovalo, poprípade niektorí majú záujem o ich zvýhodňovanie.“
Pokúšali sa vás vo funkcii ministra ovplyvniť?
„Nenazval by som to ovplyvňovanie. Musíme brať do úvahy legislatívne stretávanie s firmami, ktoré prídu na Slovensko investovať. Je bežný štandard, že sa dávajú stimuly, daňové úľavy. To sú oficiálne stretnutia, ktoré absolvujeme. Tí ľudia niekedy majú snahu predtým prísť na kávu na neoficiálne stretnutie, aby vôbec vedeli, čo môžu oficiálne naformulovať.“
Jedna vec sú oficiálne rokovania, ale či ste sa stretli s tým, že sa vás pokúšal niekto uplatiť? Či niekto na vás tlačil, aby ste rozhodli po jeho vôli?
„Nestretol. Treba povedať, že ako reprezentant Asociácie zamestnávateľských zväzov sme na programových snemoch veľmi kritizovali korupciu a zlú vymožiteľnosť práva. Neprišiel som sem kvôli tomu, aby som sa tu teraz nechal za päť korún uplatiť pre nejakú výhodu. Dosť dlho som podnikal, predal som firmu, ja nie som odkázaný na nejaké uplácanie. Ak by to mal byť môj cieľ, tak to by som sa sám sebe nevedel pozrieť do očí.“
Aj v rebríčkoch Transparency vychádza, že na Slovensku je rozšírená korupcia. Dali ste niekedy úplatok?
„Ja osobne som úplatok nedal.“
Ani ste sa nikdy nestretli s korupciou? Vaše firmy sa podieľali na lukratívnych štátnych zákazkych, napríklad v SEPSe.
„V SEPSe sme víťazili a prehrávali jednotlivé zákazky ako každý druhý. Riadil som firmu, ktorá je na trhu vyše 60 rokov. Za socializmu sme boli monopolnou firmou, postupne sa na trh dostávali iní, ktorí ani nemali referencie, ale bol to želateľný stav, chceli sme konkurenciu. Vznikla konkurencia a takto sme podnikali.“
Podľa spisu Gorila mal Haščák rozdávať politikom milióny, aby si zabezpečil rozhodnutia vo svoj prospech. Vy ho poznáte, čo si o tom myslíte?
„Nemôžem to potvrdiť ani vyvrátiť.“
Nepýtali ste sa ho na spis Gorila?
„Od zverejnenia spisu Gorila som telefonoval raz, a to na váš popud, či môžem zverejniť našu nájomnú zmluvu a výšku nájomného. To bol jediný telefonát.“
A rozoberali ste aj spis Gorila?
„Nie. Spýtal som sa na toto a o spise Gorila som sa s ním nebavil.“
Boli ste niekedy v byte na Vazovovej?
„Nie.“
Pred voľbami sa veľa hovorilo o privatizácii Paroplynového cyklu. Veríte tomu, čo je v spise Gorila, že ho Penta získala nečestne?
„K tomu sa neviem vyjadriť.“
V spise Gorila sa spomínate ako obeť, ktorú vypaľoval údajný Ficov sponzor Miloš Stopka. Tvrdíte, že to tak nebolo a že iba po príhovore niekoho sa podieľal s Elektrovom na štátnych zákazkach. Po príhovore koho?
„Po príhovore investora Slovenských elektrární. Možno to bola taká obyčaj. Musím povedať, že to ešte bolo z dôb, keď sa všetko neobstarávalo verejne. Elektrovod získal zákazku na priamo a investor si definoval nejakých dodávateľov, ktorých by tam rád videl. A mne to prišlo dosť... no nepáčilo sa mi to z toho dôvodu, že išlo o stavebné práce. A my sme v Elektrovode mali svoju stavebnú zložku, ktorá to pokojne mohla realizovať. To trochu beriem ako vypaľovanie priestoru.“
Kto vám ho nanútil? Niekto z politického prostredia?
„Nie z politického, z firmy. Investor vám zadá zákazku a povie toho si prosím, aby si zobral ako subdodávateľa na stavebnú činnosť.“
Ako sa vám darilo získavať zákazky na priamo? Zrejme ste to museli mať politicky podchytené.
„Boli sme jediní, ktorí to v tom čase boli schopní zrealizovať.“
Už viete, komu vďačíte za funkciu ministra?
„Pánu Ficovi.“
Kto vás odporučil pánovi Ficovi?
„Neviem.“
Nepýtali ste sa ho?
„Veď sa poznáme dlho. Povedal mi, že by si na tento post predstavoval človeka, rovno mi povedal Uhríka v mladších rokoch. Diskutovali sme na tú tému. A pri týchto rozhovoroch padla ponuka. Určite nechcel nominanta, ktorého by mu dali J& T alebo Penta. Chcel kandidáta, ktorý za sebou niečo má, riadil nejaké podniky.“
Sám Fico hovorí, že to nebol jeho nápad, že vás nominuje. Ale že to bolo na odporúčanie niekoho, koho nechce prezradiť.
„Nechcem toto rozprávať, mal by to povedať pán Fico.“
Neodporúčal vás údajný sponzor Smeru pán Brhel. S Brhelovcami chodíte aj na jachtu.
„Neviem o tom, že by ma pán Brhel odporúčal.“
SPP vyhral v prvých žalobách na štát, ktorý mu zabránil zdražovať plyn. Budú sa znova posudzovať návrhy SPP na rast cien plynu, môže zdražieť plyn alebo môže štát platiť náhradu škody SPP?
„Na to musí odpovedať regulačný úrad, pretože on neschválil cenu, ktorú navrhoval SPP. Predpokladám, že regulátor sa ešte odvolá.“
Už nie sú prípustné opravné prostriedky.
„Ešte som sa s tým nezoznámil. Som tak zahltený životom, že ešte som sa o tomto ani neinformoval.“
Čo chcete robiť preto, aby štát neplatil náhradu škody pre SPP?
„Právne sa možno len brániť. Čím si myslíte, že disponujem takým zázračným, že by som to mohol vyriešiť. Ja som cenu nestanovoval, stanovoval ju regulátor.“
Jedným z dôvodov žalôb bol takzvaný Lex SPP, ktorý presunul rozhodovanie o cenových návrhoch z predstavenstva, v ktorom majú zahraniční akcionári SPP – nemecký E.ON a francúzsky Gaz de France – väčšinu, na valné zhromaždenie, kde ich štát môže vetovať.
„Regulátor disponuje svojimi zákonnými predpismi, vyhláškami, podľa nich sa riadi, a keď cenu zamietol alebo stanovil tak zrejme vedel, čo robí.“
Ak nad tým pouvažujete, čo sú tie veci, ktoré by z takýchto rozhodnutí mohli plynúť pre štátnu kasu alebo pre ľudí cez ceny plynu?
„Ak súd rozhodne o nejakej škode, ktorú má štát zaplatiť, tak štát bude musieť zaplatiť a je to škoda, ktorá pôjde zasa na triko nás všetkých. Keď sa regulátor snažil cenu regulovať smerom nadol, tak sledoval, aby na Slovensku nebol plyn predražený, čo komplikuje život nielen drobným ľuďom ale aj podnikom, ktoré sa potom stávajú menej konkurencieschopné.“
V niektorých prípadoch regulátor odmietol návrhy len preto, že neboli odsúhlasené valným zhromaždením. Je v tejto situácii správne zavádzať medzičasom zrušený Lex SPP späť. Takýto návrh je v parlamente.
„Ja Lex SPP a zákon podobného typu nepovažujem za dobré riešenie, pretože to nie je celkom štandardné ale na druhej strane je to dôsledok toho, že nie všetci spoluvlastníci SPP, čiže štát a zahraniční akcionári, prejednávajú dostatočne cenové návrhy, ktoré predkladajú na regulačný úrad.“
Budete sa teraz spoliehať na to, že nový záujemca o zahraničné podiely v SPP - Energetický a průmyslový holding (EPH) - bude mať záujem žaloby o cenách plynu stiahnuť odplatou za to, že štát umožní vstup firmy do SPP?
„Je to jedna z podmienok. Oficiálne rokovania neprebehli. Viem, že je žiadosť o prijatie na úrade vlády od zahraničných akcionárov SPP ale k tomuto sa ešte nepristúpilo. My sme mali rokovania so zástupcami SPP, ktorí sú tu na Slovensku. K majetkovým veciam sa odmietajú vyjadrovať. Diskutujeme takisto o vyplatení dividend, tam sú oni veľmi zdržanliví.“
Koľko žiada štát na dividendách?
„Teraz nemám to číslo v hlave.“
120 miliónov eur, o ktorých hovorila vláda Ivety Radičovej?
„Môže byť ale teraz si nepamätám.“
Prečo nechce E.ON a Gaz de France vyplatiť požadovanú sumu?
„Odvolávajú sa na nutnosť urobiť nejaké obchodné operácie.“
Aké operácie, keď sa už pomaly sťahujú z SPP?
„Chcú ešte predtým než predajú spoločnosť, odpredať minoritné podiely v českých plynových distribučkách. Povedali, že to bude podmienka, aby vyplatili časť dividend.“
Koho je lepšie mať v SPP ako partnera? Dnešných akcionárov, ktorí majú podiely v konkurenčných plynovodoch alebo EPH, kde má podiely J&T?
„Gaz de France a E.ON sú veľkí hráči. Keď rokujú s akýmkoľvek partnerom napríklad o dodávkach plynu, tak majú svoju váhu. EPH je v tom nováčikom. Podiely v iných aktivitách napríklad v tranzitných zas nie vždy zaručujú najvhodnejšiu stratégiu pre SPP. Slovensko je v takomto zväzku možno v nevýhodnejšej pozícii, ako keď si nový investor bude chcieť vybojovať pozíciu. Navyše bude mať len jeden záujem - SPP. EPH môže byť lepší investor.“
Ak sa tešíte, že príde nový investor ako od neho potom chce získať ešte aj odpustenie žalôb, či dokonca manažérsku kontrolu vo firme, ako to avizoval premiér?
„Vyjednávaním.“
Ale bude mať EPH bez manažérskej kontroly EPH záujem o podiely v SPP?
„Viem si to predstaviť. Keď poviete, že manažérska kontrola bude, tak buď si ju kúpime alebo sa dohodneme, že v niektorom podniku z portfólia SPP sa pustí manažérska kontrola. Sú ti tri podniky - SPP základný podnik, SPP distribúciu a Eustream, ktorý robí tranzit plynu.“
Chceli by ste kontrolu v obchodníkovi, ktorý predáva plyn ľuďom, alebo v Eustreame?
„Musím si najprv urobiť analýzy. Niektoré veci nám aj môže prikazovať aj tretí energetický balíček, ktorý chceme prijať zakrátko. Podľa neho nemajú byť tranzitér a distribútor či obchodník prepojení. Naplnenie týchto požiadaviek by možno aj riešilo vzťahy medzi štátom a investorom.“
EPH určite má záujem o Eustream. Naznačujete, že by výsledkom prebratia tretieho balíčka mohlo byť aj to, že by štát kontroloval ceny plynu cez obchodníka a v Eustreame by mal kontrolu EPH?
„Je zbytočné o tom špekulovať, kým sme sme si nesadli k stolu a nediskutovali.“
Máte vyčlenenú sumu, ktorú ste ochotní za kontrolu v niektorej z týchto firiem ponúknuť EPH?
„Ja nemám. Ale vedel by som si predstaviť konštrukciu, že nazbierame nejakú sumu napríklad z dividend firiem, ktoré patria pod gesciu ministerstva hospodárstva.“
Peniaze by ste mohli získať aj z vysporiadania privatizácie Slovenských elektrární. V analýze od spoločnosti TPA Horwath sa hovorí o možnosti štátu pýtať od talianskeho privatizéra – Enelu – asi 220 miliónov eur. Budete žiadať túto sumu?
„Nie Slovenské elektrárne, ale ENEL sa prikláňa k nulovému doplatku. My si myslíme, že by mal existovať nejaký doplatok ale tento problém je vo viacerých bodoch a nechceme to riešiť bez vážnej diskusie o dostavbe tretieho a štvrtého bloku jadrovej elektrárne v Mochovciach.
Ak existuje memorandum, kde sa premiér za svojej prvej vlády podpísal pod to, že súhlasí s nulovým doplatkom, čo bolo iné ako dnes? Mal zlé informácie?
„Nebol som vtedy vo vláde. To je otázka pre pána premiéra.“
Len sa pýtame, ako chcete presvedčiť Enel o doplatku, keď premiér im v minulosti sľúbil, že nebude.
„Argumentami, ktoré musím nazhromaždiť.
Budete si pýtať peniaze za meškajúcu dostavbu Mochoviec?
„My sme na isté obdobie odpustili Slovenským elektrárňam výplatu dividend. Náš taliansky partner žiada, aby sme to prehodnotili a ešte sa vzdali dividend na ďalšie roky.“
Žiadne dividendy nevyčleníte alebo budete žiadať doplatok za meškanie s výstavbou?
„Musíme si v tom urobiť jasno. Niektoré veci možno objektívne dostavbu predĺžili -prísňovanie bezpečnosti pre tragédiu vo Fukušime ale myslím si, že sklz sa založil už na začiatku stavby. Dlho sa to rozbiehalo, zmluvy sa uzatvárali veľmi neskoro. Keď na začiatku premrháte rok - dva, tak to sa na konci prejaví.“
Koľko chce Enel navyše na túto dostavbu?
„Neviem.“
Môže byť meškanie aj úplne v poriadku? Nestáva sa to pri veľkých stavbách bežne?
„Stáva. Výstavba jadrovej elektrárne nie je bežná vec.“
Plánujete aj úplne nový jadrový zdroj. Čo od neho očakávate?
„Keď to plánujeme teraz, tak to môžeme za 10 až 20 rokov dostavať. Keď to dostaviame, tak tie bloky, ktoré teraz fungujú, možno už budeme musieť zavrieť.“
Ak má štát dobré elektrické vedenie a cena elektriny sa tvorí na trhu, musí mať vlastné elektrárne?
„Prebytok elektriny nemá nikto v okolí.“
Zaviazali sme sa, že elektráreň postavíme spoločne s českým ČEZ-om ale nejako sa k tomu nemá. Neohrozí atómku toto partnerstvo?
„Bol u mňa minister Kuba. Ja som potvrdil, že dokiaľ nemáme dopadovú štúdiu, tak sme v partnerskej pozícii.“
Keby Česi dlho váhali, môžeme odstúpiť a hľadať iného partnera?
„To nejde tak ľahko, ale myslím si, že keby slovenská strana chcela, môže české podiely odkúpiť a hľadať si ďalšieho investora a sú firmy, ktoré by do toho projektu radi vstúpili.“
Za čo by sme mali platiť českej strane?
„Lebo do toho vložila prostriedky ale v princípe to nie je dramatická suma.“
Keby ste museli hľadať nového partnera, urobili by ste to ako Váš predchodca Jahnátek, čiže bez súťaže?
„Ja som sa predbežne rozprával, aký je na to názor premiéra. Asi by sme urobili nejakú súťaž. Ale viete, dnes je to tak, že ak budeme chcieť 1200-megawattový blok, tak je ho schopný dodať možno jeden výrobca. Keď ten výrobca bude chcieť byť partnerom, tak možno je zbytočné robiť výber, pretože všetci ostatní, ktorí sa prihlásia, budú aj tak odoberať od neho.“
S Čechmi máme spoločný problém aj so stabilitou elektrickej siete pre vietor z Nemecka a odstavovanie elektrární v tejto krajine. Hrozí nám teraz blackout a čo s tým?
„V Česku hrozí väčší, lebo sú na hraniciach s Nemeckom. Ku nám to prichádza skôr menej, ale je to problém. Niektoré krajiny preto montujú transformátory.“
Také, aké si montujú Poliaci?
„Áno.To ale nie je úplne šťastné riešenie. Zbytočne nastavujete nejakú technickú prekážku. Keď to bude všade, tak vždy bude niekde najslabší článok.“
Čo s tým budete robiť?
„Dajú sa samozrejme budovať siete. To sme navrhovali a myslím, že o tom to bude diskusia na rade ministrov, ktorá má byť o mesiac v Luxemburgu.“
Nadhodíte Vášmu nemeckému kolegovi, aby technické riešenia preplatili oni, keďže ten problém spôsobili?
„Neviem, či to máme dať zaplatiť práve Nemcom, lebo aj od našich rakúskych kolegov je náhodilej veternej elektriny dosť, len to sem tak nedochádza. Nepostavili sme totiž vedenie medzi Rakúskom a Slovenskom, lebo oni nechceli našu jadrovú elektrinu. Ale Rakúsko je prepojené na Česko a cez to to trochu pociťujeme. Je to európsky problém a európske peniaze sa dávajú do projektov vedení. Problém s vedeniami je, že to je líniová stavba tieto majú náročný povoľovací proces.“
Váš kolega Počiatek hovoril o vstupe strategického partnera do bratislavského letiska , spomína sa aj Cargo. Ako to vidíte vy s teplárňami či zvyšným 49-percentným podielom štátu v Slovak Telekome?
„Slovak Telekom je na to jednoznačne najzrelejší. Pre teplárne zatiaľ nemám žiadnu koncepciu, ktorá by privatizáciu podporovala. Viete dobre, že politická strana, ktorá voľby vyhrala, mala v programe, že privatizovať nebude, to musíme rešpektovať. Nevylučuje sa tam dohoda na participácii miest v teplárňach. Tento projekt ale ešte nie je spustený.“
Je rozdiel privatizovať teplárne, keďže tam nikto zahraničný nie je, ale je v poriadku doprivatizovať Slovak Telekom, keďže tam už štát má menšinu?
„Možnosť štátu zasahovať do riadenia je v Telekome dlhodobo minimálna a preto sa mi zdá nadbytočné, aby tam mal nejaký podiel.“
Viete si predstaviť, že by ste získali za Telekom miliardu eur, ako plánoval exminister Juraj Miškov (SaS)?
„Možno áno.“
Hovorili ste o tejto možnosti s premiérom?
„Ja som sa len akademicky bavil o tom, či by sa táto transakcia nedala urobiť cez burzu. Privatizácie by boli ďaleko transparentnejšie, keby sme tieto burzové metódy využívali. Vyhli by sme sa otázkam, prečo sme to predali tomu alebo onomu, či náhodou nedošiel niekto s nejakým kufríkom za niekým. Keď je to na burze, tak kufrík nepomôže.“
Na program mladých má ísť vyše 200 miliónov eur malým a stredným firmám. Je to pre ne kompenzácia oproti zahraničným investorom, ktorí dostávali stimuly?
„To je vypísaná výzva a každý kto spĺňa tie kritériá sa môže prihlásiť. Podmienka bude zamestnávanie mladých a keď sa nám podarí dostať, že nad 50-tisíc eur dotácie už bude 1 pracovné miesto a niekto bude chcieť 200-tisíc na jedno pracovné miesto, tak budeme uprednostňovať toho, kto zamestná tých ľudí viac.“
Zamestnávatelia hovoria, že problém s mladými je ich nízka kvalifikácia. Nebolo by lepšie dať tie peniaze napríklad do vzdelania?
„Operačný program vzdelanie máme, tam sú ešte zdroje. Tento operačný program ministerstva hospodárstva sme už vyčerpali, to znamená, že je úspešný. Nemôžeme to robiť v programe, kde sa nám záujemcovia o eurofondy nehlásia.“
Odkiaľ viete, že firmy by tieto miesta nevytvorili aj tak?
„Celý život hovorím, že dotačný systém kazí podnikateľské prostredie, ale Európa je na to nastavená. Máme fondy, dotujeme poľnohospodárstvo, dotujeme sa navzájom, čiže stráca sa trochu zmysel pravého podnikania ale tak sme si to v Európe vymysleli sami.“
Ak je to pokračovanie programu, ktorý tu už je, len sa peniaze už vyčerpali, tak je rozdiel oproti bežnej podpore pre podnikateľov z tohto programu?
„O projekty, ktoré v tomto programe realizujeme, je záujem. To znamená keď sa do toho dajú peniaze, tak sa sem budú technológie voziť, bude sa tu vyrábať, zamestnajú sa ľudia. Keď ich tam nedáme, tak to možno niekto postaví bez podpory a možno nie. My ho nútime touto podporou plány zrealizovať a zamestnať človeka. Je to pobádací mechanizmus, ktorý je dobrý. Odhliadnuc od toho že neschvaľujem dotačnú politiku.“
Teraz to vyzerá tak, ako keby ste už prebrali slovník Smeru.
„Ale neprebral. Celá Európa je o tom, že všetko sa tu dotuje.“
Ako si predstavujete ceny plynu vy a ako E.ON a Gaz de France. Prečo?
„Ja nie som regulátor a náš partner mi nepredložil zatiaľ dôvod, prečo žiada 16-percentný nárast ceny. Riešili to v predstavenstve a to s tým súhlasilo.“
Celé video z rozhovoru s ministrom Malatinským
