BRATISLAVA. Odchovanci detských domov či rodiny s ťažko zdravotne postihnutým si zrejme budú môcť vziať výhodnejší úver na byt.
Dnes im Štátny fond rozvoja bývania ponúka úver s jednopercentným úrokom maximálne na 52 300 eur, musia ho splatiť do 30 rokov. Rezort dopravy a výstavby navrhol maximálnu sumu zvýšiť na 60-tisíc eur a obdobie splácania predĺžiť na 40 rokov.
Súkromníkov má byť viac
Ministerstvo chce cez návrh zákona o Štátnom fonde rozvoja bývania zatraktívniť výstavbu nájomných bytov aj pre súkromníkov.
Kým dnes môže tridsaťročný úver s jednopercentným úročením získať len nezisková organizácia, rezort navrhol okruh rozšíriť na všetky firmy, čo majú aspoň päťročnú históriu.
Návrh zákona je už v pripomienkovom konaní, no štátny tajomník ministerstva František Palko hovorí, že sa bude určite meniť. „Stojíme pred otázkou, aké právnické osoby budú môcť výhodné úvery čerpať,“ vraví.
Šéf Zväzu stavebných podnikateľov Slovenska Zsolt Lukáč navrhuje, aby sa o ne mohli uchádzať len developerské či stavebné firmy. „Aby sa predišlo problémom, že ich budú získavať neznáme firmy bez histórie,“ vysvetlil.
Zákon zatiaľ nehovorí, čo sa stane s bytmi, keď súkromník počas tridsiatich rokov napríklad skrachuje, upozorňuje Štefan Bieľak zo Združenia miest a obcí Slovenska. Aj to by mala novela ešte doriešiť.
Byty aj z eurofondov
Dnes stavajú nájomné byty zväčša mestá a obce. Okrem výhodných úverov zo štátneho fondu čerpajú aj dotácie z rezortu výstavby.
Vlani na to ministerstvo vyčlenilo 31,8 milióna eur, z nich malo ísť asi 24,6 milióna eur na podporu nájomných bytov. Štát pritom môže pri štandardných nájomných bytoch zadotovať asi pätinu nákladov, pri sociálnych bytoch sú to aj tri štvrtiny nákladov.
Od roku 2014 by sa mal podľa Palka zvýšiť aj podiel eurofondov na financovaní nájomného bývania.
Uvažuje sa aj o tom, že by časť peňazí na výstavbu mohli dať aj dôchodkové správcovské spoločnosti. Tie sa už zúčastňujú na pracovných stretnutiach na ministerstve. Tvrdia, že zatiaľ ako pozorovatelia.
Konkrétne projekty financovania nájomných bytov by mali byť podľa Palka predložené do konca mája.
Nájomné sa reguluje
Keď samospráva či súkromník získajú peniaze od štátu, musia najmenej počas splácania úveru garantovať, že v nájomných bytoch bude regulované nájomné.
Počas tridsiatich až štyridsiatich rokov byt nesmú predať. A to ani vtedy, ak by o ne prejavil záujem nájomca, ktorý platil nájomné 20 rokov.
Bieľak zo Združenia miest a obcí Slovenska by to rád zmenil. Zdá sa mu spravodlivejšie, aby si mohli dlhodobí nájomcovia byty odkupovať po desiatich či pätnástich rokoch. „Človek sa správa k bytu úplne inak, keď vie, že si ho bude môcť odkúpiť,“ myslí si.
Palko odpredaj nájomných bytov síce nevylúčil, no preferuje len ich prenájom.
V nájomnom byte dnes môže bývať napríklad mladá dvojica, ktorej príjem nepresahuje 967 eur mesačne. Keď zarába len o euro viac, mala by sa z bytu vysťahovať.
A to aj v prípade, ak jej príjem ešte nestačí na vlastné bývanie. „Chceme zmeniť mechanizmus, aby sa nemuseli vysťahovať,“ hovorí Palko. Možnosť vidí napríklad v tom, že by takejto rodine po miernom zvýšení príjmu stúplo o niečo aj nájomné.
