. Taliansky premiér navrhol vytvoriť v eurozóne spoločný fond na ochranu vkladov. Naše ministerstvo financií s jeho plánom nesúhlasí.
MILÁNO, BRATISLAVA. Gréci vybrali z bánk od januára 2010 tridsať percent úspor. Pred týždňom si za jeden deň vytiahli 700 miliónov eur. Zo španielskej Bankie vybrali klienti za týždeň až miliardu eur.
V oboch prípadoch šlo o masový výber úspor, nazvaný run na banky. V Grécku ho vyvolali špekulácie o odchode krajiny z eurozóny a návrat k drachme, ktorá znehodnotí úspory. V Španielsku zasa obava, že krajina nebude schopná banky zachrániť.
Run môže vyvolať aj nepravdivá informácia, ktorá za niekoľko dní položí aj kapitálovo zdravú banku.
Taliansky premiér Mario Monti preto cez víkend navrhol, aby eurozóna vytvorila spoločný fond na ochranu vkladov. Klientom európskych bánk by poskytol rovnakú psychologickú istotu.
Španiel by tak nemal dôvod vybrať svoje vklady z domácej banky a prevádzať ich do bánk v Nemecku. Vklady by boli garantované v rovnakej výške celou eurozónou.
Pod správou ECB?
Technické detaily Montiho návrhu podľa talianskeho denníka Corriere della Sera nie sú známe.
Prvou možnosťou je, že by bol spoločný fond vytvorený z eurovalov. Ten však zrejme narazí na odpor Nemecka. Druhou a reálnejšou možnosťou je, že fond bude spravovať Európska centrálna banka (ECB).
Každá z európskych bánk by do fondu odvádzala isté percento z vkladov na základe jej rizikového profilu. „Ak by to bola ECB, bolo by treba zjednotiť výber peňazí do fondu,“ tvrdí analytik Slovenskej bankovej asociácie Marcel Laznia.
Kým u nás či v Nemecku banky odvádzajú príspevky do fondu vopred ako prevenciu, v Írsku platia príspevky až následne, keď sú potrebné.
Montiho návrh je dobrý aj pre Slovensko, píše Konštantín Čikovský
Čítajte komentár (piano) >>
Slovensko nesúhlasí
Slovenská vláda s Montiho návrhom nesúhlasí. „Staviame sa voči nemu konzervatívne. Mali by sme hľadať riešenia z existujúcich možností,“ tvrdí štátny tajomník rezortu financií Vazil Hudák.
Eurozóna by podľa neho mala riešiť problémy bánk ich rekapitalizáciou. „Mal by na to byť použitý dočasný alebo trvalý euroval,“ dodal Hudák.
Nahradil by národné fondy
Ak by zvíťazila možnosť vytvorenia spoločného fondu, nahradil by národné fondy. Na Slovensku by zanikol Fond ochrany vkladov, ktorý má kapacitu 192 miliónov eur.
Celkové vklady v bankách na Slovensku, ktoré podliehajú ochrane, sú vo výške 25 miliárd eur. Stopercentná garancia štátu je na jeden účet do výšky 100tisíc eur.
Podľa analýzy Inštitútu finančnej politiky by fond nemal dostatok kapitálu ani na záchranu stredne veľkej banky. Ak by došlo k bankrotu banky u nás, fond by žiadal o pomoc štát, centrálnu banku či iné komerčné banky.
Nie je to tak dávno, čo sa dostala slovenská Poštová banka s dostatkom kapitálu pre investície do gréckych dlhopisov do problémov. Banku musela kapitálovo posilniť skupina J&T. Grécke dlhopisy mala v portfóliu aj bývalá matka Prima banky, Dexia. Keď slovenskú dcéru kúpila finančná skupina Penta, súčasťou dohody bola aj to, že grécke dlhopisy ostanú v francúzsko - belgickej Dexii.
V minulosti vyplácal fond klientov štyroch bánk, naposledy Devín banky, keď klientom vyplatil 385 miliónov eur.
