BRATISLAVA. Banky na Slovensku v tomto roku odvedú štátu navyše 25 miliónov eur a v budúcom roku zaplatia ďalších 100 miliónov eur. Vláda Roberta Fica chce od nich okrem toho už v tomto roku ďalších 50 miliónov eur.
Majú tak pomôcť znížiť deficit štátu. Otázne je, z čoho to banky budú platiť a do akej miery prenesú zvýšené náklady na klientov.
Koľko budú platiť
Fakty
Čo už prezradili
Vláda skladá konsolidačný
balík za 1,5 miliardy eur:
Banky jej majú pomôcť sumou 175 miliónov eur, regulované podniky odvedú štátu 200 miliónov. Odvod do II. piliera sa zníži z 9 na 6 alebo 4 percentá. Živnostníkom stúpnu odvody, tie minimálne asi o 1,2 %.
Finančné domy platia štátu od januára bankový odvod 0,4 percenta prevažne z peňazí, ktoré si u nich odkladajú firmy.
Od októbra budú tento odvod platiť aj z vkladov obyvateľov. Za necelé dva roky tak štátu zaplatia navyše 125 miliónov eur.
Okrem bankového odvodu majú banky tento rok odviesť ešte mimoriadnych 50 miliónov eur. Tieto peniaze budú smerovať do špeciálneho fondu, ktorý sa má použiť na prorastové opatrenia.
„Môže ísť o investičné stimuly alebo navýšenie kapitálu Eximbanky,“ povedal Fico. O tomto odvode chce ešte s bankami hovoriť.
Ekonómovia predpokladajú, že banky prenesú časť nákladov na klientov. Analytička Next Finance Markéta Šichtařová tvrdí, že sa to nemusí odraziť iba vo vyšších poplatkoch.
„Vždy si nájdu spôsob, aby sa im peniaze vrátili. Len to bude menej prehľadné. Navyše, nie je nič lahšie ako niektoré operácie presunúť do zahraničia,“ hovorí.
Banková asociácia už skôr varovala, že neprimerane vysoká úroveň odvodu by mohla mať negatívne dôsledky aj na úverovanie a rast ekonomiky. Banky môžu obmedziť poskytovanie úverov firmám. Tie budú potom menej investovať, čo následne obmedzí tvorbu pracovných miest.
Ochranársky balík
Smer chce ochrániť menej majetných klientov bánk tak, že sa s bankami dohodne na zavedení základného bankového balíka služieb. Má stáť jedno euro mesačne.
„Cena balíčka je veľmi zaujímavá a na trhu môže uspieť. Je otázne, či a ako ho banky budú klientom ponúkať,“ povedal analytik Maroš Ovčarik z portálu Finančná hitparáda.
Šichtařová predpokladá, že balíček neuspeje. „Ide o podprahový dojem, že je to niečo menej cenné. Navyše je tu precedens z minulosti,“ tvrdí.
V minulosti, za prvej Ficovej vlády, o takýto produkt prejavilo záujem len päť klientov. Banky ho nazvali diamantovým, ocenili ho na tri až šesť eur a nepropagovali. Radičovej vláda ho pre nezáujem klientov zrušila.
