AVAZA. osťou GAIL.
Kontrakt predstavuje pre všetky tri strany viaceré ekonomické výhody, všetko však bude závisieť od výstavby Američanmi podporovaného plynovodu cez nestabilný Afganistan.
Výstavba plynovodu, najmä 735 kilometrov dlhá vetva plánovaná cez afgánske regióny Herát a Kandahár, si vyžiada miliardy dolárov. Celý projekt v dĺžke okolo 1735 kilometrov by mal, podľa odhadov predstaviteľov USA, stáť okolo 10 až 12 miliárd USD (7,83 až 9,40 miliardy eur).
Z bezpečnostného hľadiska sa však projekt môže dostať do nemalých problémov, ak sa vezme do úvahy, že NATO plánuje do polovice budúceho roka odovzdať kontrolu nad Afganistanom domácim bezpečnostným silám.
O výstavbe plynovodu známeho ako TAPI (označenie vychádza z prvých písmen názvov krajín, cez ktoré bude prechádzať-Turkménsko, Afganistan, Pakistan a India), sa prvýkrát začalo hovoriť v polovici 90. rokov minulého storočia, výstavba sa však stále odkladala.
Podľa turkménskych predstaviteľov by mal plynovod ročne prepraviť 33 miliárd kubických metrov (m3) plynu. Za predpokladaných 30 rokov prevádzky to znamená takmer 1 bilión m3 suroviny.
India a Pakistan sú závislé od dodávok plynu a Turkménsko sa zasa snaží znížiť závislosť od Ruska, ako hlavného odberateľa svojej suroviny. Plynovod TAPI by mal zvýšiť ročný vývoz plynu z Turkménska do roku 2030 na 180 miliárd m3.
Britská ropná firma BP odhaduje, že rezervy zemného plynu v Turkménsku sa rovnajú rezervám v Saudskej Arábii a lepšie sú na tom len Rusko, Irán a Katar. Turkméni by dodávky plynu chceli zabezpečovať zo svojho ložiska Galkynyš, ktoré je známejšie vďaka pôvodnému názvu Južný Jolotan. Odhaduje sa, že len toto ložisko obsahuje od 13 biliónov do 21,2 bilióna m3 plynu, čo ho radí na 2. miesto na svete.
Indická vláda predpokladá, že plynovod spustia do prevádzky v roku 2018. Denne by mal trom krajinám dodávať spoločne 90 miliónov m3 plynu. India a Pakistan by mali denne odoberať po 38 miliónov m3, zvyšných 14 miliónov m3 by malo smerovať do Afganistanu.
Informovala o tom agentúra Reuters.
