Finančný gigant Nomura vyčíslil, že ak by Grécko opustilo eurozónu, náklady na jedného Slováka by boli 450 eur.
BRATISLAVA. Prípadný odchod Grécka z eurozóny by Slovensko stál 2,5 miliardy eur, teda 3,7 percenta HDP. Vypočítali to analytici Jens Nordvig a Dimitris Drakopoulos z banky Nomura. Je to najvyššie číslo po Slovinsku a Estónsku.
V prepočte na hlavu by tak každý slovenský občan zaplatil 450 eur. Analytici tvrdia, že grexit by eurozónu ako celok stál až 300 miliárd eur. K sume dospeli nákladmi na prvú pôžičku Grécku z mája 2010 vo výške 107,3 miliardy eur. Reálne vyplatených bolo 52,9 miliardy. Na tejto pôžičke sa Slovensko nepodieľalo.
Účasť na eurovale
Náklady nám vznikli až účasťou na dočasnom eurovale. V prepočte by nám vznikli náklady vo výške 824 miliónov eur. Z eurovalu Gréci odčerpali 103,7 miliardy eur, premárnené peniaze analytici vyčíslili na 72,9 miliardy.
Naše náklady
Fakty
- účasť na prvej pôžičke pre Grécko – 0 eur,
- účasť na dočasnom eurovale (EFSF) – 824 miliónov eur,
- nákupy gréckych dlhopisov Európskou centrálnou bankou – 310 miliónov eur,
- Target 2 – 1,3 miliardy eur.
Ďalšie náklady tvoria neoficiálne nákupy gréckych dlhopisov Európskou centrálnou bankou (ECB), ktorá chcela Grékom pomôcť.
ECB by tieto dlhopisy v hodnote 43 miliárd eur musela odpísať a náklady rozpočítať medzi členské krajiny. Náš podiel by sa po odrátaní gréckej časti zvýšil z 0,69 na 0,71 percenta. Slovensko by stratilo približne 310 miliónov eur.
Ďalším nákladom sú straty Medzinárodného menového fondu (MMF), ktorý sa na záchrane tiež zúčastňuje.
Účasť MMF na prvej pôžičke a dočasnom eurovale bol 48,3 miliardy eur. Keďže náš podiel je 0,18 percenta, na náš vrub by išlo 87 miliónov.
Analytici banky pripočítali do nákladov aj Target 2, teda platobné záväzky Grékov voči centrálnym bankám eurozóny. Tie sú vo výške 130 miliárd eur. Prepočítané straty by pre Národnú banku Slovenska boli 1,3 miliardy eur.
Nakazí sa Cyprus?
Nákaza by sa po Grécku šírila do bánk angažovaných v krajine. Vznikli by ďalšie náklady.
Týždenník The Economist napísal, že ďalším by bol Cyprus, ktorého bankový systém je s gréckym previazaný. Cyperské banky by potrebovali injekciu vo výške 50 percent HDP ostrova. Nasledovali by Írsko a Portugalsko.
