BRUSEL. Európska únia si želá zotrvanie Grécka v eurozóne, bude však musieť rešpektovať svoje záväzky. Na brífingu po stredajšom neformálnom summite lídrov krajín Európskej únie to povedal premiér SR Robert Fico. Potvrdila to aj nemecká kancelárka Angela Merkelová.
Fico čakal od neformálneho summitu lídrov krajín Európskej únie podstatne viac. "Zo summitu vyplýva, že bude predovšetkým na členských štátoch, aké opatrenia budú prijímať. Odchádzam s presvedčením, že je predovšetkým na nás, čo doma na Slovensku urobíme, do akej miery sme schopní pripraviť projekty na podporu hospodárskeho rastu,“ uviedol po skončení rokovania, ktoré sa pretiahlo do skorých ranných hodín.
Slovenský premiér pripustil, že je veľmi komplikované súčasne škrtať výdavky a zároveň podporovať hospodársky rast. Fico preto požiadal predstaviteľov Európskej komisie o väčšiu pružnosť pri rozdeľovaní financií z eurofondov, ktoré by tak mali ísť hlavne na podporu zamestnávania mladých. "Nám ide predovšetkým o to, aby Európska komisia napríklad umožnila presúvanie medzi fondmi,“ povedal.
Fico skonštatoval, že projektové dlhopisy boli jednou z mála tém, na ktorých sa hlavy štátov zhodli. Rozdielne názory mali podľa Fica premiéri európskych krajín hlavne na eurobondy a na zavedenie dane z finančných transakcií. "Obávam sa, že tu pravdepodobne ťažko na európskej úrovni dosiahneme dohodu,“ povedal Fico. Proti dani z finančných transakcií dlhodobo vystupuje hlavne Veľká Británia.
S možným zavedením tejto dane na národnej úrovni chce počkať. “Celkom nie je jasné aj iným krajinám, ako môže fungovať takáto daň na národnej úrovni, pretože takáto daň má význam, ak je prijímaná globálne,“ skonštatoval. Pripustil pritom možnosť, že by mohla spôsobiť únik finančných transakcií mimo určitej krajiny. "Treba sa s tým oboznámiť, ja netvrdím, že zajtra s tým ideme na vec,“ dodal Fico.
Zavedenie eurobondov na summite podporil. "Niektorí tvrdia, že európske dlhopisy by v praxi znamenali zníženie finančnej disciplíny niektorých štátov, iní hovoria, že sú solidárne. My si vieme predstaviť európske dlhopisy ako nástroj na riešenie dlhovej krízy,“ skonštatoval.
Stály veľvyslanec Slovenska pri EÚ Ivan Korčok pritom pripomína, že eurobondy nie sú v súčasnosti v súlade s európskou legislatívou. "Eurobondy potrebujú svoj právny základ a ten v tejto chvíli v Lisabonskej zmluve nie je,“ uviedol Korčok. Predseda Európskej rady Herman van Rompuy však podotkol, že nikto neočakáva ich okamžité zavedenie. "Vyžaduje si to svoj čas,“ povedal.
Eurobondy, teda spoločné dlhopisy eurozóny, sú spôsobom vzájomného zdieľania dlhu. Väčšina krajín EU by si tak mohla peniaze požičiavať za výrazne nižší úrok, na čo by doplatili predovšetkým Nemecko, Holandsko, Rakúsko, Fínsko a Francúzsko. Na stôl ich priniesol novozvolený francúzsky prezident Francois Hollande.
