Minister pôdohospodárstva: Keď je benevolentný systém plný peňazí, tak to láka. ĽUBOMÍR JAHNÁTEK chce zakročiť proti reťazcom, zdanenie luxusných potravín nateraz vylúčil. Denníku SME porozprával aj o vzťahu s podnikateľom Jurajom Širokým.
O vašom ministerstve sa traduje, že sem chodia farmári s fľašami vína, klobásami a oštiepkami. Už tu takto boli?
„(Smiech.) Neboli. Denne absolvujem šesť či sedem stretnutí s odbornými zväzmi. Občas sa stane, že niekto prinesie nejakú fľašu. Hovorím im: buď si tú fľašu zoberte, alebo ju vyhodím.“
Ako minister hospodárstva ste povedali, že úplatky sa dajú v štátnych firmách zaúčtovať. Funguje to aj v pôdohospodárstve?
„Neviem.“
V pôdohospodárstve je množstvo peňazí, rôzne dotácie či priame platby farmárom. Je tu korupcia?
„Až do potvrdenia svojej nominácie predsedníctvom Smeru som sa vôbec nevenoval sektoru pôdohospodárstva, čo nemám problém priznať. Takéto veci som vôbec nevnímal, no som si vedomý, že tu boli kauzy, boli škandály aj na pozemkovom fonde či v platobnej agentúre. Keď je tu benevolentný systém plný peňazí, tak to môže ľudí lákať. Aj preto sa snažím toto prostredie zmeniť.“
Ako?
„Napríklad všetky prevody na pozemkovom fonde plus návrhy zmlúv budú musieť byť minimálne dva až štyri týždne pred rokovaním na webe. Ihneď po rokovaní správnej rady fondu budú musieť byť opäť zverejnené na webe jej rozhodnutia.“
Toto sú technické veci. Vy ste napríklad na stoličku šéfa Poľnohospodárskej platobnej agentúry nominovali Stanislava Grobára. Keď za prvej Ficovej vlády šéfoval štátnej eseročke MH Invest, sídlila v hoteli, platila ďalšie prehnané sumy.
„Za môjho pôsobenia na hospodárstve bolo v MH Investe sedem kontrol. Ani jedna nenašla v tom čase žiadne pochybenie. Keď nám vyčítate cenu nájmu, tam bolo asi 10,2 eura za štvorcový meter na rok. Viete, aké je nájomné v agentúre, kde je pán Grobár? 28 eur za štvorcový meter, no oveľa horšie podmienky ako MH Invest.“
Nešlo len o nájom. Platili 50-tisíc eur mesačne za účtovníctvo a ekonomické poradenstvo pre jedenásť zamestnancov, vyše osemtisíc eur platili za internet pre týchto ľudí.
„Mýlite sa. Tie ekonomické služby nesúviseli s tými jedenástimi ľuďmi. Oni robili poradenstvo pri investičných projektoch, ktoré zastrešoval MH Invest.“
Toho poradcu vyberali bez súťaže, priamym zadaním.
„To už si ja nepamätám.“
Prečo ste na platobnej agentúre vytvorili miesto výkonného riaditeľa? Nestačil agentúre len generálny riaditeľ ako doteraz?
„To neustanovujeme my.“ (Pozn. red.: zmenu štatútu platobnej agentúry, ktorou sa zriadila funkcia výkonného riaditeľa, podpísal Ľubomír Jahnátek 3. mája 2012)
Tá funkcia sa vytvorila zmenou štatútu agentúry, ktorú musíte podpísať vy.
„Nie. Všetci riaditeľa podriadených organizácií majú právo nastaviť si organizačnú štruktúru a personálne obsadenie podľa vlastného uváženia. Pán Grobár cíti potrebu mať výkonného riaditeľa, tak si funkciu vytvoril. Takúto funkciu vytvoríme aj na potravinovej inšpekcii.“
Preverujete personálne nominácie na týchto novo vytvorených pozíciách?
„Nie.“
Viete, že výkonným riaditeľom je človek, ktorý šéfoval sekcii rozpočtovania na ministerstve v čase vzniku kauzy Columbex?
„Nie.“
Je takýto človek zárukou, že agentúra bude hospodáriť dobre a transparentne?
„Odpovedal som vám dvakrát nie, čiže vám neviem na túto otázku odpovedať.“
Čo viete o výkonnom riaditeľovi agentúry?
„Pracoval tu dlhé roky a neviem či on vôbec mal niečo spoločné s Columbexom. To bola kauza, ktorá sa asi rozhodovala mimo ministerstva.“
Pána Grobára ste si prečo vybrali?
„Osvedčil sa mi vo funkcii MH Investu, svoju prácu robil dobre. Vyhovuje mi aj to, že je veterinár, čiže sa do rezortu hodí.“
Luxusné potraviny zatiaľ nezdaníme
Kam chodíte na nákup?
„Ja chodím len v sobotu ráno po pečivo a chlieb, cez víkend pripravujem pre manželku raňajky.“
Koľko dnes stojí desať vajec?
„Popravde, neviem. Nahádžem do košíka, čo potrebujem, oni mi to naúčtujú a ja zaplatím.“
To máte toľko peňazí, že nepozeráte, koľko čo stojí?
„Obvykle sú tam len rožky, chlieb, nejaké maslo a saláma.“
Boli za zvyšovaním cien vajec objektívne dôvody alebo aj špekulácie obchodníkov?
„Oboje. Nechcem spochybňovať náklady, ktoré chovatelia mali. No nárast cien o štyridsať či päťdesiat percent, to už je špekulácia trhu.“
Máte radi lososa, kaviár? Pijete pravé šampanské?
„Ani nie. Vôbec nepijem, ani šampanské.“
Zdaníte luxusné potraviny?
„Táto téma vznikla, keď sme ešte netušili, akým smerom sa uberieme pri ozdravovaní verejných financií. Z našej strany sme preto navrhli zníženie DPH na bežné potraviny, čo neprešlo. Tak sme navrhli opak, skúsme premyslieť systém zdanenia luxusných potravín.“
Zdaníte tieto potraviny?
„Teraz sa v tejto téme nepokračuje. Ministerstvo financií už navrhlo základné témy, kde by sme sa mali pohybovať pri zvyšovaní príjmov. Zdanenie luxusných potravín tam nie je.“
Znamená to, že počas celých štyroch rokov sa nebudú zdaňovať luxusné potraviny? Alebo to platí len pre tento rok?
„Vláda sa nebráni týmto témam. Keď som sem prišiel, chcel som znížiť DPH na potraviny a vrátiť zvýhodnenie poľnohospodárskej nafty. Nie je to teraz možné, no dostal som prísľub, že sa k tejto téme môžeme vrátiť.“
Je medzi takýmito témami, ktoré by ste chceli otvoriť neskôr, aj takzvaná čipsová daň, teda zdanenie nezdravých potravín?
„Nie.“
Keď sa neskôr vrátite k dani z luxusných potravín, ako by mala vyzerať? Čo si pod tým máme predstaviť?
„Viem, že by ste chceli počuť sortiment, no nemáme to ešte v takomto štádiu rozpracované. Moja predstava sú napríklad drahé koňaky, drahé víno či dovozové drahé mäso. Jednoducho potraviny, ktoré sú cenovo úplne niekde inde ako tovar, ktorý si spotrebitelia bežne kupujú.“
Splatnosť faktúr nastavíme v zákone
Prečo chcete opätovne regulovať obchodné reťazce?
„Okamžite, ako minister Miškov navrhol zrušenie tejto regulácie, obchodné reťazce začali zneužívať svoju dominanciu. Slovenský prvovýrobca má veľmi ťažkú pozíciu dostať sa do obchodného reťazce. Potom sa stáva, že Lidl, ktorý dáva 14,5 milióna eur do reklamy, pokojne napíše do reklamy, že to najlepšie zo Slovenska, ale v skutočnosti má len jedenásť percent potravín zo Slovenska a zvyšok dováža menej kvalitné potraviny. Čo neumiestnia tam, dovezú k nám.“
Čiže tvrdíte, že obchodné reťazce diskriminujú slovenských výrobcov?
„Áno, reťazce diskriminujú slovenských výrobcov. Dávajú im neúnosné podmienky, čím sa eliminuje možnosť zvýšenia podielu našich produktov na regáloch. Keď už je dodávateľ ochotný zaplatiť 30 až 40 percent ako poplatok za to, že sa tam vôbec dostal, cenu jeho produktu reťazec zvýši a postaví vedľa neho dovozový za lacnejšiu sumu. Keď tovar nepredajú, tak si ešte tých dodávateľov zaviažu, že musia ten tovar na vlastné náklady odniesť a zlikvidovať. A reťazce mu zaň nezaplatia.
A nedá sa to riešiť inak ako reguláciou? To je opatrenie do vnútra Slovenska, ale nevyrieši konkurencieschopnosť našich výrobkov v zahraničí.
„No tak mi poraďte, ako to mám urobiť. Snažíme sa o to, no najprv musia mať naši výrobcovia vyriešené umiestnenie výrobkov na našom trhu, aby boli dostatočne ekonomicky silní na export.“
Keď budú mať obchody štatút regulovaných...
„Nebudú mať štatút regulovaných firiem.“
Tak ako chcete potom zmierniť diskrimináciu slovenských výrobcov?
„My nebudeme regulovať obchodné reťazce, zastavíme také obchodné podmienky, ktoré si môžu dovoliť uplatňovať len dominantné obchody na trhu.“
Čiže obmedzovať chcete len reťazce s dominantným postavením?
„Áno, tých je asi sedem či osem.“
A kto rozhodne, ktorý obchod má dominantné postavenie? Veď o tom dnes môže rozhodnúť len Protimonopolný úrad.
„My si to definujeme sami v novom zákone. Ale nebudeme regulovať reťazce, zastavíme neférové podmienky. Keby neexistovali dobré príklady, tak vaše otázky považujem za objektívne. Ale sú tu aj reťazce, ktoré majú vysoký podiel slovenských výrobkov a nepoužívajú také praktiky ako napríklad Lidl. Veľa nás inšpiruje pri príprave nového zákona spôsob dodávateľských zmlúv Coop Jednoty.“
Aké konkrétne riešenia budú v tom zákone?
„Zoberte si taký jogurt, ktorý treba predať za tri dní. Obchod ho predá a dostane kešové peniaze. Ale mliekarovi zaplatí až o 90 dní, čiže takmer tri mesiace ho mliekar sponzoruje. Je to prijateľné? Prečo by ten reťazec nemal zaplatiť aspoň do 14 dní. Zo zákona to zmeníme, nastavíme splatnosť faktúr.“
Premiér v rámci konsolidácie verejných financií predstavil mimoriadny odvod vysoko ziskovým firmám. Počíta sa s podobným modelom ako v Maďarsku, že aj reťazce budú platiť mimoriadny odvod, alebo sa mimoriadne zdania?
„Tá forma je nastavená pre všetky podniky. Je tam definovaná výška zisku, ktorá keď sa presiahne, zavádza sa dodatočná daň. Neviem teraz povedať, či do tejto kategórie patria obchodné reťazce. To bude otázka pre ministerstvo financií. Už v čase, keď sme boli v opozícii, sme si robili zoznam organizácií, ktoré by spĺňali tieto požiadavky a vtedy tam obchodné reťazce neboli.“
V Česku neprejde týždeň, aby médiá nerozoberali, kde inšpekcia, ktorá tam pracuje na plné obrátky, nájde pokazené potraviny. Máte pocit, že aj naša inšpekcia funguje podobne?
„Naša inšpekcia, myslím, maká tak isto.“
Prečo o nej nie je počuť?
„Lebo niektoré podozrenia, ktoré vznikli v Česku, sa u nás nepotvrdili. Problém nie je, pokiaľ sa pri dovoze dodržiava zákon. Vtedy sa nekvalitné potraviny v podstate ani nedovezú. Vtedy sa dovezú certifikované a kvalitné potraviny aj z Poľska. Takže by som nerád generalizoval, že všetko, čo je z Poľska, je zlé. Bohužiaľ, niektoré poľské firmy využívajú čierny trh. Takéto potraviny nie sú evidované a príde sa na ne skôr náhodou.“
Hovorí sa, že sa na Slovensko dováža potravinový odpad. Vy hovoríte, že sa časť podozrení z Česka ani nepotvrdí.
„Hovoríme o dvoch veciach. Prípady, ktoré tu boli za mojej éry, boli identické: načierno dovezený tovar, načierno distribuovaný po prevádzkach a pátrať sa začalo, až keď nastal problém. Problém je v systéme. Nedostatočný je právny systém, ktorý to ošetruje. Takéto konanie postihuje trestný zákon, ale až vtedy, keď je preukázateľné, že došlo k ublíženiu na zdraví človeka. A musí to dokázať veterina alebo štát. Vôbec nie je postihovaný obchodník, kto odkúpil od neférového predajcu. Musíme urobiť takú úpravu, aby sa podobné prípady posudzovali ako všeobecné ohrozenie a aby bol pomerne vysokou sadzbou trestaný ten, čo to zoberie. Nestačí len pokuta, alebo zobratie licencie.“
Tu sa výsledky inšpekcií zverejňujú veľmi opatrne. Nebolo by dobré spraviť nejaký typ verejnej prezentácie firiem, čo dovážajú a predávajú škodlivé potraviny - na špeciálnom webe alebo v televízií, na nejakej tabuli hanby?
„Tabuľa hanby - to nejde. Kam ju dáte, nad súkromný majetok?“
Možno pred správy verejnoprávnej televízie.
„Je to inšpirácia. Môžeme sa tým zaoberať. Ideme prestavať celý systém kontroly. Tiež si myslím, že by mal byť viac dynamický, účinný a komplexný. Musíme sa dohodnúť nielen s veterinou, ale aj s hygienou. Zrejme budeme robiť veľké kontroly a časté kontroly. Zameriame sa aj na distribučné miesta, kam prichádzajú produkty zo zahraničia. Musíme zmeniť systém veterinárov. Majú teraz pevný pracovný čas. Pokiaľ chcete, aby chodili hlavne v noci, lebo vtedy sa hlavne s potravinami čaruje, musíme sa na to pripraviť aj finančne.“
V Česku inšpektori nemajú problém priamo pomenovať prevádzku, kde nájdu skazené potraviny. U nás je problém aj na požiadanie získať, čo sa kde našlo. Majú strach?
„Nemajú. Prax je niečo iné. Nedostatky sa posudzujú podľa správneho poriadku. Ten nie je jednoduchý a aplikovať ho a urobiť z kontroly nejaký výnos je skôr úloha pre dobrých právnikov ako veterinárov. V správnom poriadku vás dobrí právnici okamžite rozbijú. Kontrolóri nechcú pomenúvať, lebo nevedia, či sa niekto neodvolá a ešte sa s nami nebude súdiť za poškodzovanie dobrého mena. A niet takmer ani jednej kontroly, ktorá by sa neskončila odvolaním, a keď je neúspešné, tak na súde. Od kontroly tak prebehnú dva roky a po nich zverejniť meno nie je už to pravé. Hľadáme nový systém, aby sme ho zefektívnili.“
Inšpektori budú rotovať. Aby nemali stereotyp
Váš predchodca chcel posielať inšpektorov do iných častí krajiny, aby sa preťali ich regionálne väzby.
„Ten systém sme zaviedli aj my. Je to otázka rotácie inšpektorov. Nemalo by sa stávať, aby ten istý inšpektor išiel po sebe do tej istej prevádzky. Aj my ich rotujeme. V prvom kole v rámci kraja, potom v rámci krajov ako takých. Chceme tiež zaviesť systém kontroly kontrolórov.“
Ak ste si to osvojili a pridávate k tomu ďalšiu nadstavbu, nesvedčí to o tom, že je v systéme korupcia?
„Prečo to spájate s korupciou? Hovorím o kvalite výkonu kontroly. To nie je to isté?“
Máte minimálne obavu z toho, že bratislavský inšpektor bude dobrý na bratislavské Tesco. Prečo inak by ste to robili?
„Aby nebol stereotyp. Keď budete chodiť do svojej kancelárie za ten istý stôl, stratíte inšpiráciu. Musíte mať obmenu pracovného zamerania.“
Takže im len spravíte výlety, aby nemali stereotyp? Tesco je rovnaké v Bratislave aj v Košiciach.
„To je pravda, ale je to iný subjekt, ľudia, dodávatelia, sortiment aj manažment.“
Farmári musia na pôdu počkať
Je už pozemkový fond funkčný?
„Nie, fond dnes nevie podpísať žiadnu zmluvu. Kým neodídu ľudia, ktorí sa tam zabetónovali za Radičovej vlády, tak sa nebudú prevádzať žiadne pozemky a ja ho nesfunkčním. Ja nemám istotu, či títo ľudia sú objektívni. Len pár dní pred výmenou vlády si zabetónovali svoje pozície a stratili moju dôveru. Možno sú to fajn ľudia, ale ja im neverím.“
Lenže farmári čakajú na nové nájomné zmluvy na poľnohospodársku pôdu. Oni dnes nemajú istotu, či sa predĺžia zmluvy a nevedia si plánovať výrobu.
„A ja zas čakám, kým dá opozícia svojim ľuďom príkaz, aby z fondu dobrovoľne odišli.“
Zmluvy sa nebudú podpisovať dovtedy, kým oni dobrovoľne neodídu?
„Najali sme si právnikov, akým spôsobom tie pracovné miesta uvoľniť.“
Koľko to bude trvať?
„Dúfam, že ani mesiace a ani roky.“
Ako vysvetlíte ľuďom, že nejaký výrobok na pultoch chýba, lebo farmári pre chýbajúce zmluvy nedokážu plánovať svoj biznis?
„Ja viem, že tie zmluvy potrebujú, no musia počkať, kým sa neodstránia všetky problémy na fonde. To vláda Ivety Radičovej a môj predchodca Zsolt Simon spôsobili, že títo ľudia sa spreneverili vlastnej objektivite.“
Polícia vás pred niekoľkými rokmi vypočúvala pre podozrenia z tunelovania Plastiky Nitra, ktorej ste boli riaditeľom. Čo sa tam vtedy dialo? Pred dvoma rokmi ste nám odpovedali jednou vetou, že je to vymyslené.
„K žiadnemu tunelovaniu Plastiky neprišlo. Bolo podozrenie na základe podnetu bývalého pracovníka Plastiky, ktorý prišiel o zamestnanie. Mal významnú pozíciu. Robil tajomníka predstavenstva, a keďže zneužíval prostriedky firmy, vedenie podniku sa s ním rozlúčilo. Nevedel sa s tým zmieriť a napísal anonym na políciu o tunelovaní firmy. Tak sa to dostalo až do kola vyšetrovania. Vyšetrovateľ si ma raz zavolal na neformálnu debatu. Hovorili sme o tom probléme. Nič také tam nebolo a on ani nemal ideu, čo by mal skúmať. Potom bolo dva alebo tri roky ticho a začalo sa akože vyšetrovanie. Jeden jedinýkrát ma pozvali na políciu ako svedka a pýtali sa na nejaké zmluvy a ich plnenie. Predložili sme návrh, objednávky, vecné plnenie a rozhodnutie predstavenstva - nie riaditeľa - že budú uzavreté. Tým sa to pre mňa skončilo.“
Máme tu uznesenie vyšetrovateľa. Píše sa v ňom, že Plastika platila 62 miliónov korún firmám z Britských panenských ostrovov a z Cypru za marketingové služby. Prečo?
„Prečo marketing? Lebo vtedy sa tento pojem v slovenskom podnikateľskom prostredí veľmi neskloňoval. Všetci sme vtedy stratili trhy, lebo sa rozpadol veľkoobchod v našom sortimente. Všetci sme vtedy hľadali trhy a všetci sme čakali, že takéto zahraničné poradenské firmy nám poradia, ako exportovať. To bol celý účel, prečo sa také zmluvy podpisovali. Viem, že si poviete, že je na osem zmlúv 60 miliónov veľa, ale dnes vám sto miliónov zoberie poradenská firma za päťstránkový materiál.“
Jedna z tých firiem sídlila na rovnakej adrese ako iná firma spojená s Harvardskými fondmi.
„Ale čo s tým ja mám?“
To bola firma Juraja Širokého, ktorý vlastnil cez iné firmy Plastiku.
„Neviem. Možno bola, možno nebola. Mňa sa na to nepýtajte, aké to boli firmy.“
Keď ste boli riaditeľom, vari ste vedeli, kto vlastní firmu.
„To som vôbec nevedel.“
Nevedeli ste, kto vlastní Plastiku Nitra?
„To áno, ale nie, kto vlastní nejaké ďalšie firmy. Ale pán Široký ani nevlastnil 100 percent Plastiky Nitra.“
Väčšinu áno.
„To je pravda. Ale ja som do Plastiky prišiel podstatne skôr ako pán Široký.“
Takže za vás sa Plastika netunelovala?
„Práve naopak. Dnes sa smejem, že teraz nastúpil systém verejného obstarávania. Ja som už v roku 1992 zaviedol v Plastike systém obstarávania a všetko nad 50-tisíc korún muselo ísť cez dopytové konanie, kde museli byť oslovené minimálne tri firmy.“
Od Širokého si držím odstup
Keď ste sa prvýkrát objavili vo vláde, objavili sa aj články, že ste nominant Širokého. Ako sa s ním poznáte?
„Do Plastiky som nastúpil v januári 1992. Vymenoval ma ešte vtedajší minister priemyslu Holčík. Potom do firmy vstúpili bankové investičné fondy. Harvardské fondy to kúpili niekedy medzi rokom 1995 až 1997. Ja som pokračoval vo funkcii až do roku 2001. V auguste, keď som mal meniny, sa zvolalo mimoriadne predstavenstvo a mňa uvoľnili z funkcie. Nečakane. Čiže pán Široký ma uvoľnil z funkcie generálneho riaditeľa. Ponúkli mi funkciu námestníka a po dvoch mesiacoch som sám odišiel.“
Široký vás teda odvolal?
„Prešiel som do Dusla Šaľa, kde som bol riaditeľom pre stratégiu. Mal som sa tam dobre a robota ma bavila, ale v priebehu dvoch rokov sa veľmi zhoršila ekonomická situácia v Plastike a skoro sa dostala do cross defaultu.“
Široký tam bol vtedy stále majiteľ.
„Áno. Ale banky mali požiadavku, že stiahnu cross default jedine vtedy, keď ma Plastika získa ako manažéra. Asi päťkrát ma pozvali do Plastiky, nechcelo sa mi ísť naspäť do fabriky.“
Ten rozhovor bol opäť so Širokým?
„Nielen s ním. Ale mne sa nechcelo ísť naspäť do Plastiky, lebo som mal veľmi dobrú robotu v Šali. Ale moja manželka stále hovorila, že mám dve vlastné deti a tretím bola Plastika. Nakoniec ma to zlomilo, lebo som sa v tej fabrike videl. Nakoniec som sa po dvoch rokoch dal prehovoriť. Situácia tam bola taká, že tam už bol predbežný správca konkurznej podstaty a všetko smerovalo k likvidácii fabriky. Mne sa to podarilo zvrátiť. Do dvoch rokoch som mal podpísané všetky potrebné prevádzkové úvery, a keď som mal podpísaný odber asi na 67 percent produkcie Plastiky, zazvonil mi telefón a pán Široký ako hlavný akcionár si ma pozval k sebe, ja som prišiel na harvardy a znovu som počul vetu, že sa mu zdá, že som unavený z roboty, a tak ma uvoľňuje z funkcie.“
Takže vás dvakrát odvolal a raz vymenoval. Aký je medzi vami vzťah? Tykáte si?
„Nie. Ako by ste po takejto skúsenosti reagovali na túto osobu? Držíte si odstup. Ja ho vnímam. Viem, že existuje. Veď som robil uňho v podstate do roku 2005, takže ho poznám desať rokov ako svojho šéfa. Netvárim sa, že ho nepoznám, ale nespolupracujem s ním a ani s ním nechcem spolupracovať.“
Kto vás v roku 2006 poradil premiérovi? Oslovil vás sám?
„Poznal som sa s ním ešte z čias, keď bol v SDĽ. Chodil do Plastiky a ja som s ním rád diskutoval, lebo som ho pokladal za veľmi bystrého politika. Aj som mu fandil. Boli to však len sporadické rozhovory o hospodárstve. Bol som potom prekvapený, že mi v piatok zavolal, že by sa so mnou rád stretol a či môžem prísť do centrály Smeru.“
To už bolo po voľbách 2006?
„Áno. V utorok vymenovali vládu a mňa zavolal v piatok predtým. Vtedy mai ani len nenapadlo, že mi ponúkne ministra. Pán Široký v tom nehral rolu.“
Takže záver tejto časti rozhovoru je, že sa so Širokým nemáte radi?
„Nedávajte prívlastky.“
Tak by som asi reagoval, keby ma niekto dvakrát odvolal z funkcie.
„Vnímam pána Širokého, ale nechcem s ním pracovať.“
A ako je to medzi Širokým a Smerom. Má niečo Široký so Smerom?
„Neviem. Asi nie. Pochybujem. Nemám také indície.“
Ani ste ho tam nikdy nevideli?
„Ja keď som na Smere, nikdy som ho tam nevidel. To môžem odprisahať.“
Nezostrihaný rozhovor s ministrom Ľubomírom Jahnátkom (piano)
