Bývalý vplyvný žurnalista Newsweeku, terajší profesor žurnalistiky na Princetone EVAN THOMAS si myslí, že americkej žurnalistike chýbajú silné stredové médiá.
Čo sa v médiách najviac zmenilo od sedemdesiatych rokov?
„Jednoznačne je to internet. Ak sú informácie online zadarmo, ohrozuje to príjmy veľkých spravodajských organizácií. Ak si chcete kúpiť Newsweek či New York Times, musíte zaplatiť. Keď sú iné médiá zadarmo online, prečo by ste platili za tie klasické? Veľké organizácie to nezničilo, ale je pre nich oveľa ťažšie zarábať peniaze. Sú to pre ne ťažké časy, televízia aj tlač mali monopol na správy. Teraz čelia otázke, ako zarobiť peniaze na internete. Reklamou? Možno, no na internete je ťažšie ju predávať. Uzavrieť obsah? Možno.“
Najlepšie časy tlače sú preč?
„Áno, no na druhej strane je tu otvorený priestor pre veľké množstvo ľudí, aby sa stali novinármi. Blogerov, ľudí, ktorí spustili malé spravodajské služby, novinárov na voľnej nohe. Majú prístup, ktorý tu predtým nebol. Existuje stále veľa veľmi dobrých novinárov, rád čítam New York Times, Washington Post, Wall Street Journal. Predtým bol systém viac uzavretý. Prišla väčšia otvorenosť a sloboda, ktorá je komplikovaná, možno menej editovaná aj riskantná. Niekedy neviete, odkiaľ tá informácia prichádza. Na druhej strane, ak na internete napíšete niečo nepravdivé, ľudia vás ľahko odhalia. Vďaka internetu je tu silnejšia kontrola a aj vyváženosť.“
To predtým nebolo?
„Menej.“
Veríte v budúcnosť denníkov?
„Neexistuje už viac spravodajský cyklus, už je to 24 hodín denne, sedem dní v týždni. No napríklad New York Times už vie, ako sa s tým vyrovnať. Budú sa volať New York Times ako denník, ale budú fungovať 24/7. No budú mať aj dlhodobé projekty, na ktorých budú robiť niekoľko mesiacov. Úspešné médiá budú mať ľudí, čo budú robiť aktuálne správy aj niekoľkomesačnú investigatívu. New York Times to v podstate robí. Nemyslím si, že by zmizli magazíny, týždenníky ako New Yorker, ktoré robia dlhodobé veci. Veľmi dobrí vždy prežijú.“
Čo je pre vás najlepšie americké médium?
„S veľkým náskokom, kvalitou, je to New York Times.“
Čo to znamená?
„Zisťovanie pravdy. Hľadať pravdu, písať o nej pochopiteľným spôsobom.“
Boli to však práve New York Times, ktorí napísali o zbraniach hromadného ničenia v Iraku?
„Áno, bol to ich zlý moment, ale ak sa pozriete na ich celkové výsledky - sú ohromujúce. Ak žijete vo Washingtone a chcete poznať pravdu – New York Times je to, čo čítate. Problém bol vtedy v tom, že keď získavate informácie od spravodajských služieb, máte málo zdrojov, a je veľmi ťažké overiť si pravdu, keď ide o utajené informácie, štátne tajomstvá.“
Noviny Tampa Bay Times, ktoré fungujú na Floride, aj z tohto dôvodu razia politiku, že nepoužívajú anonymné zdroje.
„Tampa Bay Times majú na malé noviny vcelku úspešnú históriu, majú za sebou neobyčajne veľa peňazí. Preto si môžu dovoliť nepoužívať anonymné zdroje. Môžu to však urobiť noviny ako New York Times? Nie. Musíte ich používať, keď napríklad píšete o vládnych tajomstvách alebo o korupcii.“
Je teda správne ich používať?
„Samozrejme. Ale nesmiete byť nedbalý a lenivý a overiť si ich, ako najviac sa dá.“
Počas kampane 2008 sa veľa kritizovali americké médiá, že sú až veľmi naklonené Barackovi Obamovi, boli zaslepení „historickým momentom“ jeho možného zvolenia. Súhlasíte s tým?
„Niečo na tom je. New York Times sú trochu liberálne zaujaté, rovnako ako môj starý magazín Newsweek.“
Hrozí to aj tento rok?
„Momentálne sú veľké obavy z Romneyho a republikánov. Keď sa republikánska strana posúva viac doprava, núti to mainstreamové médiá, aby sa stali ochrancami ľavice. Tendenčná žurnalistika vzniká podľa mňa viac pre potrebu konfliktu. Nie je to o pravici a ľavici, je to o konflikte. Máme radi príbehy, preto často konflikty preháňame.
Stalo sa niekedy v amerických dejinách, že by médiá rozhodli o voľbách?
„To nie. Stále tu bol balans. Mainstreamové médiá boli vždy trochu naľavo od stredu. Ale pravicové médiá úspešné narúšajú túto predstavu. Mnohí americkí voliči neveria ľavicovej newyorskej tlači. Napríklad Richardovi Nixonovi sa podarilo rozšíriť pocit, že keď volia jeho, volia aj proti liberálnym médiám ako New York Times.“
Američania podľa prieskumu napriek väčšej otvorenosti zdrojov oveľa viac čítajú médiá, s ktorými súhlasia. Čo si o tom myslíte?
„To je veľký problém. V sedemdesiatych rokoch 90 percent Američanov sledovalo tri televízie: CBS, ABC a NBC. Televízie sa preto snažili ísť v stredových názoroch, lebo boli iba tri a chceli si udržať čo najväčšiu masu divákov. Na každú novú show sa pozeralo 30 miliónov ľudí. S káblovou televíziou a internetom sa obecenstvo rozdelilo. Momentálne existujú stovky kanálov. Čiže pravicovo zmýšľajúci ľudia sledujú pravicové médiá, ľavicoví ľavicové kanály. Veľké spoločnosti sú menej silné a menej schopné pritiahnuť všetkých ľudí do stredu. Diváci stredu teraz chýbajú.“
Nie je to príčina, prečo sú Spojené štáty vnútri rozdelenejšie ako kedysi?
„Áno, ľudia sa vďaka týmto vyhraneným médiám uisťujú vo svojich extrémnych názoroch. Ľavicoví diváci sledujú správy podané zľava, pravicoví sprava. A potom je tu časť divákov v strede, ktorých politika až tak nezaujíma, sledujú napríklad šport. Oni sa rozhodujú až tesne pred voľbami, koho voliť a väčšinou sa rozhodnú podľa televíznej debaty kandidátov. Podľa diskusií sa rozhodne asi 60 až 70 miliónov ľudí, volia podľa toho, či sa im kandidát páči, alebo nepáči.“
Môžeme povedať, že diskusie rozhodujú o výsledku volieb?
„Áno, pretože väčšinou sú rozdiely v podpore kandidátov veľmi malé. Krajina je rozdelená zhruba 50 na 50.“
Spovedali ste počas svojej kariéry množstvo prezidentov. Ktorý bol najústretovejší k médiám?
„Väčšina politikov je fantastických, keď sú s ľuďmi. To je tiež problém, ste z nich ohromený, no ako novinár sa musíte obrniť, musíte si udržať odstup. Našťastie, novinári sa navzájom hodnotia, čiže keby ste bol veľmi mäkký na politika, tak by vám to dali vyžrať. Môže to byť aj problém z opačnej strany, že novinári budia dojem, že sú nezávislejší a kritickejší, ako v skutočnosti sú. Novinári dokážu byť veľmi cynickí, čo je tiež problém.“
Ktorý prezident mal najviac charizmy?
„Bill Clinton bol neuveriteľne charizmatický. Svojím spôsobom aj George Bush mladší, je to chlapík, s ktorým by ste radi šli na pivo. Obama je pokojnejší, ale veľmi múdry.“
Ktorý z prezidentov bol najmenej ústretový médiám?
„Obama nemá veľmi rád reportérov. Povedzme, že sa médiám menej snaží vyjsť v ústrety. Vychádza iba s niektorými novinármi. Ale napríklad Bill Clinton bol stále vo vysielaní. Reagan, keď chcel, vedel byť charizmatický, ale keď nechcel, tak bol nudný.“
