Šéf Všeobecnej zdravotnej poisťovne MARCEL FORAI potrebuje na budúci rok minimálne 200 miliónov eur. Dúfa, že štát zaplatí viac za svojich poistencov.
Keď sme sa rozprávali so Zuzanou Zvolenskou, ministerkou zdravotníctva, pýtali sme sa jej, ako sa vyrovnáva s tým, že ju považujú za Širokého človeka. Vás označili za Košičana, človeka od Pavla Pašku, ktorý je dnes predsedom parlamentu. Kto poradil pani ministerke, aby vás navrhla za šéfa Všeobecnej zdravotnej poisťovne (VšZP)?
„Na to sa treba opýtať pani ministerky. Ale predpokladám, že to bolo preto, že sa poznáme už z čias Spoločnej zdravotnej poisťovne. Už možno desaťročie spolupracujeme.“
Ona vás navrhla na tento post?
„Nominovala ma, keďže mi dôveruje.“
S pánom Paškom sa poznáte?
„Poznáme sa, pravdaže, sme Košičania. Stretávame sa na spoločenských akciách, kde sa pozdravíme, vieme o sebe.“
Takže ste kamaráti?
„Tak by som to nenazval. Normálne sa vnímame. Čo myslíte kamaráti? Že sa stretávame rodinne alebo chodím k nemu do bytu?“
Napríklad, že sa stretávate. Tykáte si.
„To áno. Keď sa dvakrát-trikrát stretneme, tak si tykáme všetci. Považujem tykanie za štandardný pracovný vzťah. Ja viem, kto je predseda parlamentu, on asi tuší, kto je generálny riaditeľ VšZP. Poznáme sa.“
S vami prišli aj noví členovia predstavenstva. Vyberali ste ich vy?
„Je to nominácia ministerky zdravotníctva. S pani Borovkovou sme pôsobili v Spoločnej zdravotnej poisťovni, potom vo VšZP. S pánom Vaďurom sme sa predtým stretli len raz, dvakrát na spoločenských akciách, ale tu sme sa prvýkrát stretli ako kolegovia.“
Pán Vaďura bol v roku 2010 odvolaný z postu šéfa Univerzitnej nemocnice Bratislava pre nevýhodný predaj pozemkov. Je v poriadku, že sedí v predstavenstve?
„Nepoznám súvislosti, ale pokiaľ viem, bola tam kontrola, ktorá nič nezistila. Ani presne neviem, o aký predaj pozemkov ide.“
Nebudete sa tým zaoberať?
„Zaoberám sa VšZP. Tam by mali smerovať moje aktivity a nie do histórie vŕtať sa v členoch predstavenstva.“
VšZP síce teraz vykazuje zisk, ale má starú stratu 120 miliónov. Ako ju budete riešiť?
„V roku 2010 bola avizovaná strata 70 miliónov eur. Až v júni 2011 sa strata zmenila na 120 miliónov. Vnútorným rozhodnutím vtedajšieho predstavenstva sa zmenila metodika tvorby opravných položiek. Opravné položky k pohľadávkam hovoria, že k pohľadávke, ktorá je staršia ako určité obdobie, sa vytvorí opravná položka. Znižuje sa bonita tejto pohľadávky. Tým, že zmeníte tvorbu opravných položiek, znížite výnosy a prehĺbite aj účtovnú stratu. Teoreticky, aj zo zisku môžete urobiť stratu. Vedenie na čele s Mariánom Faktorom vtedy spravilo v neprospech predchádzajúceho vedenia pod vedením Zuzany Zvolenskej rozhodnutie, aby sa vyrobila vyššia strata. Na druhej strane, v januári bol už ziskpol milióna eur, vo februári už 30,5 milióna eur. Bolo to ďalšie interné rozhodnutie predstavenstva. Žiadne peniaze navyše neprišli.“
Hospodárske výsledky teda neodzrkadľujú hospodárenie poisťovne a bývalé vedenie len účtovne upravovalo výsledky tak, aby im to pomohlo?
„Je to v súlade s účtovníctvom a je to zákonný spôsob. Predpokladám, že motívom vo februári bolo, aby sa poisťovňa nastavila na zmenu pravidiel platobnej schopnosti.“
Boli tie rozhodnutia správne?
„Bolo to v súlade so zákonom. Nechcem polemizovať, prečo to urobili. Takýto krok mohlo urobiť aj vedenie pod Zuzanou Zvolenskou a mohli si zlepšiť hospodárenie. Ale neurobili to. Dodatočne nechcem povedať, či bolo rozhodnutie môjho predchodcu morálne a etické. Na jednej strane bývalé vedenie niekomu poškodilo a na druhej strane si podobným spôsobom polepšilo.“
Budete tú stratu riešiť, alebo ju znížite nejakou účtovnou zmenou?
„Neberiem stratu ako kardinálny problém. Považujem to za interné rozhodnutie VšZP, ktorá sa môže rozhodnúť zlepšiť navonok hospodárenie poisťovne. Reálne odzrkadlenie hospodárenia je to, či je platobne schopná.“
Nie je zdravé, ak má firma starú stratu vo výške 120 miliónov. Na tom sa asi zhodneme, nie?
„Toto si odkomunikujem s akcionárom. A dohodneme sa, ako to vyrovnáme.“
Odzrkadľujú hospodárske výsledky realitu?
„VšZP je podľa dnešných parametrov platobne schopná. Druhá vec je, že keď sa pozriem na zostatky na účtoch, tak smerujú dole. Je to nezdravý vývoj poisťovne. Treba urobiť korekciu.“
Čo to znamená? Mohla by mať problémy s platobnou schopnosťou?
„Ak by sme nič nerobili, tak by mohli byť problémy. Budeme musieť urobiť korekcie.“
Kedy by to mohlo spôsobiť problémy?
„Ťažko povedať. Vstupuje do toho zmena rozdelenia poistného, rozpustenie rezervy či zmena určovania cien liekov. To môže korigovať tento trend. Keby sme nemysleli na tieto zmeny, tak by hypoteticky v októbri až novembri mohla mať poisťovňa problém.“
Váš predchodca hovoril po nastúpení do funkcie presne to, čo vy teraz. Nejde len o rétoriku nastupujúceho vedenia?
„Pri tom rozhovore s Faktorom som nebol. Ale naozaj je situácia taká, ako hovorím. Myslím si, že tomu rozumiem. Tak dúfam, že aj on tomu vtedy rozumel.“
Aké korekcie toho stavu chcete urobiť?
„Už som spomenul, rozpustenie rezervy, zmena v prerozdeľovaní poistného. V prvom roku nám zavedenie parametra chorobnosti prinesie peniaze. Konečne by už mohlo nastať aj k zlacnenie liekov, s tým sa už počítalo v apríli. Posunom sa očakávania nedostavili.“
Koľko peňazí sa z lacnejších liekov očakávalo?
„Na ročnej báze asi 30 miliónov. Mesačne teda 2,5 milióna eur.“
To sú korekcie, čo robí štát. A váš plán, aké korekcie chcete robiť?
„Tento rok je veľmi náročný. Dvakrát sa znižovalo percento za poistencov štátu. Na druhej strane máme vyššie platy sestier a lekárov. To vyvoláva napätie. Všetku energiu dávame do toho, aby sme vykryli tieto nároky. Keď prežijeme rok 2012, sekera, ktorá z toho vznikla, nás bude strašiť aj v ďalšom roku.“
Akými zmenami vo firme to budete riešiť? Budete prepúšťať, rušiť pobočky, meniť zmluvy?
„Od 1. júla meníme zmluvy, v ktorých zohľadníme vyššie mzdy sestier a lekárov. Vnútorne sme už urobili korekcie miezd topmanažmentu. U mňa to bolo o 30 percent, v manažmente 25 percent. A budeme robiť ďalšiu inventúru vo vzťahu k zamestnancom. Od spájania poisťovní sa znižoval počet zamestnancov, očakávame aj druhé kolo znižovania ich počtu.“
Kedy a o koľko ľudí pôjde preč?
„Je to predmetom analýzy. Nepoviem vám presné čísla, výhľadovo do konca roka 2012. Na jednej strane chcem pokračovať v dynamike výberu, na druhej strane došlo ku korekcii prevádzkových nákladov. Ale nehovoríme, že tam nie je priestor. K 1. júnu sme urobili aj zmeny v organizačnej štruktúre, v každej pobočke bude minimálne o jedného človeka menej. Ide tak asi o 40 ľudí.“
Oplatí sa ešte šikovným manažérom robiť v štátnej poisťovni, keď im tak znížite platy?
„Je to rozhodnutie akcionára. Beriem to ako svoju odbornosť. Nie je to čistá matematika, že dostanem toľko a toľko budem robiť.“
Koľko peňazí vám príde z rezervy zo štátneho rozpočtu a zo zmeny prerozdelenia?
„Z rezervy je to 30 až 32 miliónov a zo zavedenia parametra chorobnosti príde 15 miliónov.“
To nebude stačiť na mzdy sestier a lekárov, pravda?
„Všetky peniaze, čo prídu, budú na vykrytie platov. Či to úplne vykryjeme, to neviem, ale určite sa posunieme k tomu, čo potrebujú. Zavedenie parametra chorobnosti je síce trvalé, ale v budúcnosti zrejme zmení aj marketing súkromných poisťovní. Finančne nároční pacienti budú atraktívni pre všetkých. V budúcnosti preto VšZP nemusí dostávať o toľko viac ako teraz. A rozdelenie rezervy je len jednorazové na pol roka. Treba to preto od 1. januára 2013 vyriešiť systémovo. Buď zvýšením odvodu za poistencov štátu, alebo...“
Alebo?
„Alebo hľadať iné možnosti.“
Aké sú?
„Verme tomu, že sa zvýši percento za poistencov štátu.“
Ale ministerstvo financií musí šetriť. Zvýšenie odvodu za poistencov štátu je preto otázne. Máte nejaké núdzové plány, ako to budete riešiť?
„Dva roky išlo percento dole. Za prvej vlády Roberta Fica išlo hore. Dúfame, že tento pozitívny trend by sa mohol aplikovať aj teraz.“
Iný plán nemáte?
„Ešte je len máj. Ak by nám nezvýšili percento, budeme musieť veľmi rýchlo prijať opatrenia. Ministerka zdravotníctva však nepripúšťa iný variant, ako ten, že dôjde k zvýšeniu.“
Aké zvýšenie očakáva?
„Je to dohoda medzi ňou a ministrom financií. Pripravujeme podklady. Na vykrytie požiadaviek na mzdy treba minimálne 200 až 250 miliónov eur. Treba to prepočítať na percento.“
Ministerka povedala, že nie je v poriadku nechať VšZP v pluse, keď sú nemocnice v katastrofálnom stave. Máte pokyny, aby ste šli opačne? Aby ste teda radšej tvorili dlh a dali viac nemocniciam?
„VšZP je akciová spoločnosť, nemôže sa dostať pod platobnú schopnosť.“
Aj teraz ste v strate.
„To je výsledok technického účtovania, ktoré si môžete do istej miere korigovať v zákonnej miere.“
Takže na konci roka budete v zisku?
„Minimálne ho ukončíme s vyrovnaným hospodárskym výsledkom.“
Nemocnice dnes potrebujú viac, ako máte. Dáte im len to, čo môžete, alebo budete podporovať nemocnice aj na úkor VšZP?“
„Mojou ambíciou je mať hospodársky výsledok nula plus. Pri 2,5 miliarde eur, ktoré má ročne táto poisťovňa, mať milión či dva ziskpovažujem za dostatočné. Je to rozdelenie takmer všetkých prostriedkov.“
Znamená to, že nedáte nemocniciam toľko, koľko chcú, ale toľko, na čo budete mať?
„Toľko peňazí ani v štátnom rozpočte nie je, koľko by chceli nemocnice.“
Minulé vedenie VšZP využilo veľký podiel na trhu tým, že nezazmluvnilo oddelenia a lôžka. Chystáte sa na to aj vy?
„Už dávno hovoríme, že sieť nie je dobre nastavená. To, čo urobilo bývalé vedenie, bol len prvý krok, budeme sa snažiť v tom pokračovať. Teraz sa však sústredíme na mzdy. Keď to prekonáme, pripravíme náš pohľad na ďalšiu optimalizáciu. Ale bez toho, aby sa to dotklo poistencov.“
Dá sa dnes povedať, koľko lôžok, nemocníc či oddelení je navyše?
„Je to vec dohody. Nechcem povedať koľko, ale priestor je.“
Je priestor na to, aby zanikla nemocnica?
„Je priestor na to, aby sa nemocnice profilovali. Napríklad ich viac smerovať na dlhodobú starostlivosť. Je priestor na to, aby nemocnice prešli na iný typ zdravotnej starostlivosti.
Sú aj oddelenia, napríklad očné, kožné chirurgické, kde ich počet prevyšuje reálnu potrebu.“
Nedávno odvysielala TV Markíza nahrávku Radoslava Bardúna, šéfa spoločnosti Medirex, pod ktorú patria aj biochemické laboratóriá. Označil vás za kamaráta z Košíc, ktorý je dobrý na lobing.
„Počas môjho 16-ročného pôsobenia v zdravotníctve som sa stretol s kdekým aj niekoľkokrát. Tieto stretnutia beriem ako pracovné. Vznikli pri práci, rozprávali sme o práci a tykanie nepovažujem za problém. Tykám si s pánom Bardúnom. Ale je to štandardný pracovný vzťah. Keď sa ma spýtate o rok a predložím vám výsledky o financovaní týchto laboratórií, budete mať jasnú odpoveď.“
Keď ste šéfovali košickej pobočke VšZP, lobovali u vás takíto kamaráti?
„A čo je vecou lobingu? Dennodenne sa riaditelia stretávajú s poskytovateľmi, ktorí si chcú vyrokovať lepšie podmienky. Považujem to za legitímne. Dá sa to považovať za lobing? Na druhej strane VšZP má jasné mantinely, čo sa považuje za štandardné. Ak má poskytovateľ dojem, že by chcel viac a stretne sa s riaditeľom, tak je to legitímne. Dá sa to považovať za lobing? Veď je to dohoda dvoch strán. Skôr je nelegitímne, ak by bolo výsledkom uzavretie neštandardných zmlúv z pohľadu trvania, nevypovedania či objemu.“
Stretli ste sa s neštandardnými zmluvami, keď ste boli v košickej pobočke?
„Vo VšZP prebiehala vnútorná kontrola, ktorej výsledky idú generálnemu riaditeľovi. Nenašla žiadne pochybenie takéhoto charakteru v košickej pobočke.“
Takže pán Bardún sa nemá tešiť na rokovania?
„Za predchádzajúceho vedenia nebola tátoskupina pod krajskou pobočkou. Zmluvy podpisoval len generálny riaditeľ. Za Faktora som sa s Bardúnom ani nestretol.“
Po tom, čo ste prišli, čakali vás takéto zmluvy?
„Každý nový šéf automaticky urobí inventúru zmlúv, ktoré predstavujú riziko. Dal som to pripraviť. Nemám ešte komplexnú správu. Zatiaľ sme natrafili na neštandardné zmluvy na zobrazovacie vyšetrenia (MR a PET), ktoré sú vyššie nielen v objemoch, cene a trvaní. Vypadla v nich aj možnosť vypovedania zmluvy. Čo je úplne neštandardné aj preto, že boli uzavreté tesne pred voľbami.“
Čo to boli za firmy?
„Ide o poskytovateľov PRO Magnet a DR. Magnet v Bratislave a Košiciach. Oproti iným poskytovateľom mali vysoké objemy aj ceny. Chceme tieto zmluvy dostať do štandardnej podoby. Bol tu pokus, ale poskytovatelia to odmietli.“
O koľko viac dostali?
„Trojnásobne viac oproti priemeru mesačných zmluvných objemov.“
