. Základný produkt sa môže týkať asi 250tisíc ľudí, ktorí majú mesačný príjem nižší ako 327 eur. Banky avizujú, že ho nebudú ponúkať.
BRATISLAVA. Ak banky neprestanú zvyšovať poplatky, vláda je pripravená zaviesť základný bankový produkt pre všetkých. Upozornil na to včera po stretnutí s bankármi premiér Robert Fico (Smer).
Základný bankový produkt by mal byť za euro mesačne. „V cene je zriadenie a zrušenie bankového účtu, vydanie debetnej karty, istý počet hotovostných operácií v pobočkách,“ povedal minister financií Peter Kažimír.
Tento balík by mali banky podľa návrhu ministerstva financií povinne ponúkať od júla budúceho roka.
Limit je minimálna mzda
Rezort financií počíta s tým, že základný bankový produkt za euro bude určený len sociálne slabším. Mal by byť pre ľudí, ktorých mesačný príjem neprevyšuje minimálnu mzdu, tá je dnes 327 eur. Záujemca bude môcť mať len jeden účet v jednej banke.
Čo v ňom bude
Základný balík
zriadenie a zrušenie bežného účtu v eurách,
vklad peňazí v hotovosti na bežný účet v eurách,
výber hotovosti z bežného účtu v eurách,
bezhotovostné prevody z bežného účtu či na účet vedený u poskytovateľa platobných služieb v eurách – úhradou vrátane trvalého príkazu na úhradu a inkasom vrátane trvalého príkazu na inkaso,
vydanie medzinárodnej debetnej platobnej karty.
Limit pre nižší mesačný príjem by malo spĺňať 250 až 300-tisíc ľudí. Medzi nimi sú nezamestnaní, ľudia v hmotnej núdzi, pracujúci na dohodu s nízkym príjmom, mamičky na materskej dovolenke po 34 týždňoch a ľudia na invalidnom dôchodku.
Základný bankový produkt, ktorý budú musieť banky povinne zaviesť, však nemusí osloviť dôchodcov a študentov. Obom skupinám ponúkajú banky zvýhodnené balíčky služieb už dnes.
Dôchodcovia sú pre banky zaujímaví pre stabilný príjem. Študentov si zasa banky chcú udržať nižšími poplatkami, vidia v nich totiž aj možných klientov do budúcnosti.
Banky dnes zarábajú najmä na poplatkoch a úrokoch. V prípade poplatkov sú pri limite balíka za euro stratové. Nízky príjem sociálne slabších klientov a žiadny či malý zostatok na účte však limituje možnosť poskytnúť im úvery. Banky tak pri nich nezískajú ani na úrokoch.
Za konkurenčný boj stojí bohatší klient. Platí si drahší balík za tri až päť eur, využíva internet banking a banka nemá také náklady na prácu s hotovosťou. Má pravidelný zostatok na účte, s ktorým môže banka za malý úrok narábať aj dlhodobo.
Ponúkať ho nebudú
Banky neoficiálne priznali, že budú ponúkať vlastné produkty, ktoré sú podľa nich zmysluplnejšie ako základný produkt. Nevylúčili, že ak bude Fico na ne tlačiť viac, podajú žalobu na Ústavný súd.
U nás nemá podľa Európskej komisie účet pol milióna ľudí, z nich 75 percent ho nechce aj pre cenu. Lacný produkt ich môže presvedčiť.
Ak bude bankových účtov viac, môže to ušetriť náklady Sociálnej poisťovni. Vypláca nemocenské dávky na účet 73 percentám poberateľov, no dávky v nezamestnanosti len 64 percentám. Zvyšok zasiela drahšie poštou.
Prečítajte si návrh zákona
Husté reči na kamery prezrádzajú čoraz redšie sebavedomie, myslí si Konštantín Čikovský
Čítajte komentár (piano) >>
Banky chcú pomôcť štátu pri výbere DPH
BRATISLAVA. K zlepšeniu stavu verejných financií neprispejú banky len odvodom z firemných vkladov a vkladov ľudí. Banky ponúkli vláde spoluprácu aj pri zefektívnení výberu dane z pridanej hodnoty (DPH). Povedal to prezident Slovenskej bankovej asociácie Igor Vida.
„Máme jasnú predstavu, ako by mohli banky pomôcť pri efektívnejšom výbere DPH, ktorý je druhý najhorší po Grécku. Sú tam miliardy, ktoré by veľmi pomohli,“ povedal Vida.
Premiér Robert Fico ani banky detaily spolupráce nespresnili, má sa nimi vo štvrtok zaoberať vláda. Mali by sa však týkať kontroly toku kapitálu. Podľa neoficiálnych informácií by sa transakcie zrejme nad 2000 až 3000 eur robili len elektronicky, aby o nich boli záznamy vo výpise z účtov.
Transakciu by tvorili dve zložky: DPH, ktorá by sa automaticky odvádzala na daňové úrady, a suma po zdanení. Podnikatelia by tak nemuseli odvádzať ani uplatňovať odpočet na DPH.
V marci zverejnil Inštitút finančnej politiky analýzu, z ktorej vyplýva, že ak by štát vybral toľko peňazí na DPH, ako má a firmy by platby daní neobchádzali, štátna kasa by si polepšila o 2,3 miliardy eur, teda 3,5 percenta HDP.
Ak by sa opatreniami zvýšila efektivita výberu daní na priemer Európskej únie, rozpočet by sa obohatil o 1,1 miliardy eur.
Jozef Tvardzík
