Zrušenie najdrobnejších mincí by ušetrilo obchodu čas. Spotrebiteľom by mohlo zvýšiť pohodlie.
BRUSEL, BRATISLAVA. Peňaženky ľudí, ktorí žijú v štátoch eurozóny, môžu byť v budúcnosti ľahšie. Odľahčiť ich plánujú europoslanci. Nie však novými daňami, ale zrušením jedno a dvojcentových mincí.
Do obehu by sa mohli dostať jedno a dvojeurové bankovky. O ich zavedení Brusel diskutoval pred siedmimi rokmi a opäť o nich uvažuje.
Európsky parlament minulý týždeň poveril Európsku komisiu, aby urobila analýzu nákladov razby jedno a dvojcentových euromincí. O ich prípadnom stiahnutí z trhu však musí rozhodnúť Európska centrálna banka.
Brusel chce zohľadniť aj postoj obyvateľov k otázke zrušenia najmenších mincí.
Keď robila v roku 2009 agentúra Focus u nás prieskum, 97 percent opýtaných uviedlo, že by sa zaobišlo bez jednocentových a 89 percent bez dvojcentových mincí.
Drahé náklady
Razba mincí
Euromince
NBS dala vlani vyrobiť 20,4 milióna kusov mincí v nominálnej hodnote jeden cent, 15 miliónov kusov mincí v hodnote dva centy
NBS dá v tomto roku vyraziť 10 miliónov kusov centových mincí.
Zdroj: tasr
Otvorenie diskusie v Bruseli prichádza pár týždňov po tom, ako k zrušeniu svojich centových mincí, nazývaných penny, pristúpila aj Kanada.
„Výroba jednej penny stojí 1,6 centa,“ povedal pre verejnoprávnu televíziu CBC minister financií Jim Flaherty.
Ročne náklady na výrobu a distribúciu tak odčerpali zo štátnej kasy 11 miliónov kanadských dolárov.
Pre vysoké náklady pri razení zrušili jednocentové mince aj na Novom Zélande, v Austrálii, Holandsku, Nórsku, vo Fínsku a Švédsku.
V USA hľadajú lacnejšiu alternatívu – namiesto zinku by sa pri ich výrobe mohol používať nikel.
Nemci si eurocenty nechali. Nechcú totiž prísť o „baťovské“ ceny končiace sa deviatkou.
Na Slovensku razí euromince mincovňa v Kremnici. Jedno a dvojcentovky vyrába z ocele, tá je pokrytá meďou.
„Náklady na výrobu centovej mince boli rovnaké s jej nominálnou hodnotou,“ tvrdí Jaroslav Setnický z Mincovne Kremnica. Výroba eurocentoviek vyššej hodnoty je nižšia ako ich nominálna cena.
Setnický dodal, že by mincovňa zrušenie drobných mincí nepocítila. Zameriava sa totiž na razbu pamätných mincí, výroba euromincí je skôr doplnková záležitosť.
Mincovňa razí nové euromince vtedy, keď ju o to požiada Národná banka Slovenska. Na tento rok dala vyraziť 10 miliónov jednocentoviek.
Firmy rušenie schvaľujú
Obchodníci by zrušenie drobných mincí privítali.
„Ich rušenie ušetrí čas firmám a zvýši komfort pri nákupe spotrebiteľov. Pre euromince sme museli kúpiť počítačky mincí,“ tvrdí Pavol Konštiak, šéf Zväzu obchodu a cestovného ruchu.
Možné zdražovanie nepripúšťa, tvrdí, že by sa ceny zaokrúhlili. Na päť centov by sa zaokrúhlila konečná cena nákupu, nie cena za každý tovar.
Podobne sa ceny zaokrúhľovali aj v roku 2003, keď sa z obehu sťahovali 10 a 20-halierové mince. Zaokruhľovať by sa mali len platby v hotovosti, pri platbe kartou sa bude počítať každý cent.
