BRUSEL. SM), uviedla Európska komisia (EK) vo svojich odporúčaniach.
Komisia v dokumentoch načrtávajúcich hospodársku stratégiu pre najbližší rok priamo reagovala na obavy trhu týkajúce sa problémov španielskeho bankového sektora a nákladov španielskej vlády na jeho záchranu, čo je jedným z hlavných dôvodov aktuálneho nárastu úročenia španielskeho dlhu.
Priama pomoc problémovým bankám zo stabilizačného mechanizmu namiesto toho, aby si vlády museli na tento účel požičiavať na trhu, a emisia spoločných dlhopisov sú riešenia dlhovej krízy, ktoré podporuje napríklad aj Madrid, proti je však Nemecko.
Využitie stabilizačného fondu na financovanie rekapitalizácie bánk by podľa EK "oddelilo spojenie medzi bankami a vládami", preťalo začarovaný kruh slabých bánk a zadlžených vlád, ktoré si vzájomne požičiavajú. Proti liberálnejšiemu nakladaniu s prostriedkami určenými na záchranu štátov sa zrejme postavia veriteľské krajiny, ako je Nemecko, Fínsko a Holandsko, v ktorých rastie opozícia voči poskytovaniu ďalšej finančnej pomoci.
EK upozornila, že po vyše dvoch rokoch krízy a úverov v celkovej hodnote 386 miliárd eur pre Grécko, Írsko a Portugalsko sú "trhy stále mimoriadne napäté a ostražité a dôvera je nízka".
"Užšia integrácia krajín eurozóny v kontrolných štruktúrach a praxi, v rámci cezhraničného krízového manažmentu a zdieľania nákladov, smerom k "bankovej únii", by bola dôležitým doplnkom k terajšej štruktúre" európskej hospodárskej a menovej únie, myslí si EK.
Zmluva o ESM, ktorú už niektoré krajiny eurozóny ratifikovali, by sa však musela zmeniť, aby bolo možné využiť prostriedky fondu tak, ako odporúča EK. A čas sa kráti, predovšetkým vzhľadom na narastajúce problémy Španielska.
Informovali o tom agentúry Reuters a Bloomberg.
