BRATISLAVA. Založiť si spoločnosť s ručeným obmedzeným budú môcť len tí, ktorí na daniach štátu nič nedlžia. Ak bude mať subjekt nedoplatky na DPH alebo pôsobil v spoločnosti, ktorá skončila v konkurze s dlhmi, bude musieť zaplatiť zábezpeku od 1000 do 500tisíc eur.
Od októbra bude môcť kúpiť väčšinový podiel vo firme len subjekt bez nedoplatkov na daniach.
Tieto opatrenia sú súčasťou akčného plánu boja proti daňovým podvodom, ktorý včera schválila vláda.
Sťaží to podnikanie?
Čo navrhujú
Boj s daňovými únikmi
- O spoločnosť s ručením obmedzeným si bude môcť založiť len osoba, ktorá nemá daňové nedoplatky,
- prevod väčšinového obchodného podielu s. r. o. bude možný po potvrdení správcu dane, že nadobúdateľ nemá nedoplatky,
- bude spoločné a nerozdielne ručenie za daň,
- povinné mesačné zdaňovacie obdobie pre nových platiteľov DPH bude počas 12 mesiacov, zníži sa počet štvrťročných platiteľov DPH,
- povinne sa stanoví trest zákazu činnosti (na 5 až 10 rokov) pri spáchaní daňového trestného činu.
Na daňových podvodoch mal štát v roku 2010 podľa odhadov ministerstva financií stratiť 2,3 miliardy eur. Najviac sa na nich podľa rezortu podpísali spoločnosti s ručením obmedzeným, ktoré sídlia na fiktívnych adresách a vykazujú činnosť len na papieri. Ich štatutárnym orgánom je osoba, ktorá s úradmi nekomunikuje.
Týmto firmám môže štát odobrať registráciu DPH. Nedoplatky ministerstvo registruje v 160tisíc subjektov.
Vláda opatreniami z akčného plánu skomplikuje život aj poctivým podnikateľom. Všetci budú musieť daňové úrady požiadať o vydanie dokladu, ktorým dokážu, že nedoplatky na dani nemajú.
Zaplatia trojeurový poplatok pre daňový úrad a budú si musieť počkať. „Lehota na vydanie potvrdenia o stave osobného účtu je 30 dní,“ povedala Gabriela Dianová z Finančného riaditeľstva. Kedysi ich úrady vydávali priebežne, po kolapse informačného systému sa čaká niekoľko dní.
„Je to ďalšia zaťažujúca byrokracia, ktorá predĺži proces otvorenia firmy,“ povedal šéf Podnikateľskej aliancie Slovenska Róbert Kičina. Tvrdí, že podvodníci si nájdu okľuku. Na otvorenie biznisu použijú daňovo čisté biele kone, ktoré figurujú na papieri.
Podnikateľ s podlžnosťou na DPH si bude musieť požičať na zábezpeku. Jej výšku stanoví daňový úrad po vyhodnotení rizika žiadateľa. Ak si požičia v banke desaťtisíc eur pri úroku šesť percent, preplatí ho o 600 eur.
Vláda zavedie aj spoločné ručenie za DPH. Ak teda daňový úrad upozorní podnikateľa, že obchoduje s pochybnou firmou, za nezaplatenú DPH ručia obe strany. Zabráni sa tomu, že jedna strana DPH neodvedie a druhá aj tak žiada o preplatok na DPH.
Noví platitelia DPH budú mať prvý rok povinné mesačné zdaňovacie obdobie, aby si ich daňový úrad lepšie preklepol. Po roku, ak majú obrat menej ako 100tisíc eur, sa môže rozhodnúť aj pre štvrťročné zdaňovacie obdobie.
Platby nad 10tisíc eur by sa od októbra 2013 mali robiť len elektronicky, nie v hotovosti. Daňové úrady ľahšie preveria výpisy z bankových účtov, čo obmedzí obchádzanie platenie daní.
Tresty a hrozby väzenia
Akčný plán počíta aj so zavedením trestnej zodpovednosti za daňové podvody. V prípade jeho dokázania hrozí väzenie na jeden až dvanásť rokov, podľa závažnosti podvodu. Až osem rokov vo väzení hrozí za marenie výberu daní napríklad falšovanie daňových dokladov.
Exminister hospodárstva Juraj Miškov (SaS) považuje viaceré návrhy za nesystémové. „Budú sa obchádzať a zhoršia podnikateľské prostredie,“ reagoval. Nepozdáva sa mu návrh, že by firmy skladali základné imanie na účet v Štátnej pokladnici. „Mať niekde viazané prostriedky považujem za zvláštne,“ povedal Miškov.
Advokát TaylorWessing e/n/w/c Radovan Pala považuje návrh za nesystémový a neštandardný. „Základné imanie slúži na rozbeh podnikania ako vlastný zdroj, nemôže byť uložené na účte štátu. V praxi nie je problém, že by sa do firmy pri jej vzniku základné imanie nevložilo,“ vraví.
Viaceré nápady podľa neho naznačujú nesprávne pochopenie princípov obchodného práva, zaváňajú exotikou a ich prijatie zníži atraktívnosť krajiny v očiach investorov.
