Možnosti na financovanie širokorozchodnej trate sa preriedili. Zostáva štát či súkromník.
BRATISLAVA. Európska komisia nepomôže s financovaním predĺženia širokorozchodnej trate z Ruska naprieč Slovenskom až do Viedne.
Podpora, ktorú projektu v pondelok vyjadril eurokomisár pre dopravu Siim Kallas, je totiž len formálna.
„Ak si Ruské železnice alebo iný komerčný subjekt želajú postaviť širokorozchodnú trať, je to iba komerčné rozhodnutie firmy z obchodných dôvodov,“ povedal Kallasov hovorca Dale Kidd.
Jednu z možností, ako zaplatiť stavbu širokorozchodných koľají, tak treba z programového vyhlásenia vlády Roberta Fica škrtnúť.
„Únia nemá v úmysle podporiť tento projekt,“ vyhlásil hovorca eurokomisára pre regionálny rozvoj Ton van Lierop.
Sú za úzke koľaje
Širokorozchod
Kde je problém
Koľaje v Rusku majú šírku 1520 mm, v Európe 1435 mm.
Široký rozchod sa končí u nás v Haniske pri Košiciach.
Náklady na predĺženie širších koľají naprieč Slovenskom po Viedeň sa odhadujú zhruba na osem miliárd eur.
Pre Brusel sú prvoradé investície do európskych tradičných úzkych koľají, spresnil Ton van Lierop z komisariátu pre správu eurofondov.
„Investujeme do železničných prepojení na Slovensku, ktoré bežia paralelne s plánovanou ruskou širokorozchodnou traťou. Únia preto nezamýšľa podporiť tento projekt,“ dodal Lierop.
Občiansky aktivista a konzultant Svetovej banky Juraj Mesík hovorí, že ide o súboj o politický vplyv v regiónoch.
„Z pohľadu Bruselu by bolo politicky zmysluplné dotiahnuť európsku železnicu do Kyjeva. Širokorozchodná je presne opačný projekt,“ povedal Mesík.
S eurofondami počítalo ministerstvo dopravy.
„Jeden z mnohých scenárov financovania je prostredníctvom fondov Európskej únie alebo zo súkromných zdrojov,“ reagoval hovorca rezortu Martin Kóňa.
Spolufinancovanie z eurofondov si ešte nedávno vedel predstaviť poradca šéfa Ruských železníc Vladimira Jakunina – Michail Gončarov.
„Použili by sme peniaze z Európskej únie, ak nám ich dá,“ povedal koncom mája. Informoval o tom International Railway magazine.
„Keď nám peniaze únia nedá, budeme sa snažiť vybudovať ekonomický model, ktorý sa bude spoliehať na naše vlastné zdroje,“ dodal.
Odborníci príliš neveria, že by Ruské železnice či iný súkromník do projektu vložil peniaze.
Donedávna sa hovorilo, že môže vyjsť na šesť miliárd eur, dnes už exminister dopravy Ján Figeľ (KDH) hovorí o ôsmich miliardách eur.
Teoreticky by sa peniaze mohli vrátiť cez poplatky za používanie nových koľajníc. Tieto príjmy však závisia od množstva tovarov prevážaných po železniciach.
Očakáva sa, že tok tovarov porastie z Ázie, najmä Číny, odkiaľ sa dnes priváža na lodiach.
Zo širokorozchodnej nakoniec koľaje nebudú, ale na mudrovanie sa ešte minú desiatky miliónov eur, myslí si Konštantín Čikovský
Čítajte komentár (piano) >>
Prístup ku všetkým komentárom nielen na sme.sk za 3,90 Eur mesačne.
Konkuruje aj diaľnica
„Aby to bolo efektívne, muselo by sa voziť asi 40 miliónov ton tovaru ročne. Nemyslím, že by sa takéto množstvá dali v strednodobom horizonte voziť,“ hovorí šéf Výskumného ústavu dopravného Ľubomír Palčák.
Analýza firmy Roland Berger napríklad tvrdí, že projekt by bol aj po štyridsiatich rokoch prevádzky v strate vyše dve miliardy eur.
Ziskový by mohol byť len prepravca alebo majiteľ prekladísk, nie ten, kto postaví nové koľaje.
Šéfredaktorka Železničnej revue Desana Mertinková upozorňuje, že nielen železnice budú chcieť voziť tovar z Číny.
„Čínske, japonské a kórejské kontajnery chcú prepravovať aj cestní dopravcovia. Buduje sa aj transkontinentálna diaľnica z Číny cez Kazachstan do Moskvy a Petrohradu,“ hovorí Mertinková.
Výhodnejšia pre Slovensko by mohla byť širokorozchodná vtedy, keď by prekladisko, ktoré je najziskovejšie, nebolo vo Viedni, ale by sa všetok tovar prekladal už na Slovensku.
