BRATISLAVA. Vládny Inštitút finančnej politiky (IFP) vyčíslil, aký by bol priamy vplyv na naše verejné financie, ak by Gréci vyhlásili platobnú neschopnosť.
Náš deficit by sa v okamihu vyhlásenia platobnej neschopnosti Grécka podľa IFP jednorazovo zvýšil o 701 miliónov eur, teda o jedno percento nášho HDP.
Štátny rozpočet by tiež musel rátať s výpadkom úrokových príjmov vo výške približne 11 miliónov eur ročne, čo je 0,02 percenta HDP.
Takéto priame náklady by boli pre nás rovnaké bez ohľadu na to, či by Gréci zostali v eurozóne, alebo by sa vrátili k drachme.
Grécky bankrot by tak naše verejné financie stál v rokoch 2012 a 2013 podľa inštitútu dokopy 723 miliónov eur. V prepočte na jedného obyvateľa je to 134 eur. O nepriamych nákladoch sa v analýze nehovorí.
V momente vyhlásenia platobnej neschopnosti Grécka by sa náš verejný dlh nezvýšil. Naša pomoc Grékom z dočasného eurovalu sa podľa pravidiel Eurostatu premieta do nášho dlhu v čase, keď sa pôžička poskytne.
Finančná pomoc Grécku prispeje v tomto roku k nárastu nášho dlhu približne sumou 0,7 miliardy eur, čo je jedno percento HDP.
Sulík s tým nesúhlasí
Minister financií Peter Kažimír tvrdí, že analýza je odpoveďou na rôzne „katastrofické čísla v miliardách eur“, ktoré sa v poslednom období objavili.
„Hovoríme o konkrétnych číslach momentálnych záväzkov Slovenska vo vzťahu k eurovalu a Grécku,“ povedal Kažimír.
IFP sa v analýze nevenuje vyčísleniu nákladov, koľko by nás stálo, keby Grécko odišlo z eurozóny a nasledovali by ho prípadne aj ďalšie krajiny. Práve toto riziko sa aj v analýze inštitútu pomenúva ako najväčšie.
„Variant odchodu Grécka z eurozóny sa vníma ako absolútne krajný a prakticky ho nepripúšťame. Preto by som bol nerád, keby niekto našu neochotu hovoriť o tomto krajnom scenári vnímal ako to, že sa nezaoberáme aj takouto možnosťou,“ povedal premiér Robert Fico.
Šéf SaS Richard Sulík tvrdí, že prepočet inštitútu nie je použiteľný.
„Bude to oveľa drahšie. Ja tvrdím, že odchod Grécka z eurozóny nás bude stáť 2,3 miliardy eur, Nomura to odhaduje na 2,5 miliardy,“ reagoval Sulík.
Inštitút INESS odhadol, že odchod Grécka z eurozóny by nás mohol stáť 1,5 miliardy eur.
Rozdiel medzi odhadom Sulíka a inštitútu je v tom, do akej miery zohľadnili skutočnosť, že grécke dlhopisy drží aj Európska centrálna banka (ECB).
Rovnako to, že časť z jarnej pomoci z eurovalu sa tiež použila na výmenu gréckych dlhopisov držaných v ECB za dlhopisy vydané eurovalom.
A aj to, do akej miery môže grécky bankrot ovplyvniť platobný systém eurozóny Target 2, ktorý využívajú najmä banky na vzájomné pôžičky.
„Z tohto pohľadu je prepočet IFP optimistický,“ povedal analytik INESS Martin Vlachynský.
Naša pomoc Grékom
Slovensko sa na prvej gréckej pomoci v celkovej výške 80 miliárd eur nezúčastňuje. Bilaterálnu pôžičku Grécku odmietla Radičovej vláda.
Grécko sa však s eurozónou a Medzinárodným menovým fondom dohodlo už aj na druhom programe pomoci.
Z dočasného eurovalu, ktorého akcionárom je aj Slovensko, má do roku 2014 získať 145 miliárd eur. Doteraz si z neho požičalo 66 miliárd eur.
Hovorca ministra financií Radko Kuruc včera potvrdil, že naša pomoc Grécku sa počíta zo sumy 110 miliárd, a nie zo skutočne dohodnutej vo výške 130 miliárd. Výnimku dohodla ešte expremiérka Iveta Radičová. Cenou za to má byť naša väčšia účasť na prípadnom inom programe pomoci.
Bývalá vláda tiež tvrdila, že dohodla výhodnejší kľúč, podľa ktorého by sme mali nižšiu účasť na zárukách za grécku pomoc. Kažimír včera povedal, že výhodnejší kľúč sa v skutočnosti neuplatňuje.
