ATÉNY, BRATISLAVA. Skôr, než sa na grécky ostrov Naxos dostala daňová kontrola, miestne rádio pred ňou varovalo najohrozenejších ľudí zverejňovaním poznávacích čísel áut. Potvrdila to grécka novinárka Niki Kitsantonisová, ktorá píše pre The New York Times a na kontrole bola s Nikom Maitosom z úradu finančnej krimitality.
Zistili, že na ostrove Santorini predajcovia na pumpách prijímali iba hotovosť, aby nemuseli platiť dane.
Aj vďaka takýmto krokom unikne Grékom na daniach ročne 45 miliárd eur, teda asi 15 percent HDP krajiny. Ak by sa im podarilo vybrať aspoň polovicu z tejto sumy, vyriešili by finančné problémy krajiny. Povedal to pre denník Die Welt šéf úradu pre výber daní Nikos Lekkas.
Banky údaje neposkytnú
Daňové úniky sa Grécku nepodarí obmedziť, ak bude chýbať ochota politikov. „Potrebné zákony máme od roku 1996, ale nikdy sa neuplatňovali,“ priznal Lekkas.
O príjmy z daní prichádza Grécko aj vďaka bankám, ktoré s úradom nespolupracujú. Úrad pre výber daní požiadal o preverenie účtov podozrivých v asi 5000 prípadoch, banky však umožnili nahliadnuť do účtov len v 214 prípadoch.
Ak sa objaví podozrenie z únikov na dani u politikov, musí ho úrad posunúť parlamentu. Ten ho spravidla zametie pod koberec. „Politik sa ešte nazlostí, prečo sme nazreli do jeho kont vo Švédsku,“ tvrdí Lekkas.
Sme druhí po Grékoch
„V Grécku je to tragické. Dane platiť je tam skôr výnimkou ako pravidlom,“ povedal šéf KDH Ján Figeľ.
Slovensko je však vo výbere DPH druhé najhoršie po Grécku, povedal šéf Slovenskej bankovej asociácie Igor Vida.
Na daňových únikoch mal štát v roku 2010 podľa odhadov rezortu financií prísť o 2,3 miliardy eur. Tvrdí, že sa na nich podpísali hlavne spoločnosti s ručením obmedzeným, ktoré majú fiktívne sídla.
Vláda pripravila opatrenia proti únikom a označila ich za tretí pilier konsolidácie verejných financií. Hrozí v nich väzením i obmedzením podnikania.
