Agentúrne spravodajstvo sme o 20:38 nahradili autorským článkom denníka SME.
BRATISLAVA. Ak by Grécko odišlo z eurozóny a spolu s ním aj ďalšie krajiny, slovenská ekonomika by sa mohla v budúcom roku prepadnúť takmer o štyri percentá.
Nezamestnanosť by stúpla nad pätnásť percent a priemerná mzda v hospodárstve by sa znížila približne o tri percentá.
Keby Grécko odišlo z eurozóny Ministerstvo financií ukázalo krízový scenár, ktorý vychádza z predpokladu, že sa dlhová kríza v periférnych krajinách eurozóny bude ďalej stupňovať a niektoré štáty môžu opustiť eurozónu.
Výrazne by sa zhoršil ekonomický vývoj u našich najdôležitejších obchodných partnerov, napríklad v Nemecku.
Krízový scenár počíta s poklesom HDP eurozóny od júla 2012 do konca roka 2013 o 3,5 percenta.
Kurz eura by sa znehodnotil na 1,1 dolára a cena ropy by klesla na 95 dolárov za barel. Meny okolitých krajín by sa oproti euru oslabili. Slovensku by sa výrazne znížil export a spadli by sme do recesie.
„Toto sú depresívne, smutné scenáre, ktoré, dúfam, nikdy nenastanú,“ povedal minister financií Peter Kažimír.
Ministerstvo financií počíta v tomto roku s rastom našej ekonomiky o 2,5 percenta a s podobným rastom počíta aj v budúcom roku.
Inštitút finančnej politiky (IFP) v krízovom scenári, ktorý zverejnil v piatok, neukázal, aký môže mať dosah napríklad na daňové príjmy.
„Dnes zasadá výbor pre daňové prognózy. Pred finalizáciou prognóz nemôžeme komunikovať žiadne odhady,“ povedal v piatok šéf inštitútu Martin Filko.
Analytik inštitútu INESS Martin Vlachynský hovorí, že scenár ministerstva je len krátkodobý a málo hovorí o tom, akú váhu môžu mať jednotlivé scenáre vývoja v niekoľkých ďalších rokoch.
Keby Grécko len neplatilo dlhy Ministerstvo pred týždňom ukázalo prepočet, ako by sa Slovensku zvýšili náklady, keby Grécko zbankrotovalo.
Grécky bankrot by naše verejné financie stál v rokoch 2012 a 2013 podľa IFP dokopy 723 miliónov eur.
V prepočte na jedného obyvateľa je to 134 eur. O nepriamych nákladoch sa v analýze nehovorí.
V momente vyhlásenia platobnej neschopnosti Grécka by sa náš verejný dlh nezvýšil. Naša pomoc Grékom z dočasného eurovalu sa podľa pravidiel Eurostatu premieta do nášho dlhu v čase, keď sa pôžička poskytne. V tomto roku prispeje k nárastu nášho dlhu približne sumou 0,7 miliardy eur, čo je jedno percento HDP.
Čo s Gréckom Premiér Robert Fico v piatok povedal, že zotrvanie Grécka v eurozóne je lepšie z tých zlých riešení.
„Pokiaľ nebudú Gréci plniť podmienky, tak sa s nimi treba rozlúčiť,“ zopakoval Fico.
Anketa 1. Ako podľa vás ovplyvní Slovensko vývoj v eurozóne po voľbách v Grécku?
2. Aké opatrenia by mali v najbližších dňoch prijať slovenská vláda, NBS či iné verejné inštitúcie?
3. Aké kroky ako prevenciu pred možným vývojom v eurozóne robíte vo vašej firme/inštitúcii a v osobných financiách?
Stanislav Pánis. analytik J&T banky
1. Ani lídri eurozóny si pravdepodobne nie sú istí ďalším smerovaním Atén. Priamy dosah na Slovensko hneď po voľbách nebude veľký. Ekonomické väzby medzi Gréckom a Slovenskom sú zanedbateľné. Treba však byť pripravený na viac scenárov. Hlavný hovorí, že Grécko by v eurozóne mohlo zatiaľ ostať. Medzinárodní veritelia zrejme urobia ústupky, tolerujúc zaostávanie Grékov v reformách či privatizácii.
2. Naša vláda či NBS sú z politického a ekonomického hľadiska nevýznamné, aby ich opatrenia dokázali stabilizovať globálne trhy. U nás nie je dôvod na paniku. Politickí lídri chcú byť súčasťou eurozóny a naše banky sú zdravé, kapitálovo dostatočne vybavené, so solídnou likviditou a nízkou závislosťou od externého financovania.
3. Kroky nerobíme, lebo zatiaľ nepredpokladáme, že sa eurozóna rozpadne, skôr sa zomkne k fiškálnej a politickej únii. Sledujeme vývoj na trhoch, najzaujímavejšie sa nám javia investície do podnikových dlhopisov.
Luděk Niedermayer, riaditeľ oddelenia Consulting Deloitte
1. Scenár vystúpenia Grécka z eurozóny či menšej spolupráce tejto krajiny s úniou je plný neistôt. Jasné je, že priamy efekt turbulencií, ktoré vznikli v gréckej ekonomike, je na ekonomiky väčšiny krajín únie veľmi malý. Zásadná by bola hroziaca nákaza na ďalšie oslabené krajiny únie. Zhoršenie vývoja ekonomiky týchto štátov sa musí prejaviť na celom vývoji únie.
2. Vlády krajín únie by mali postupovať pragmaticky a mať aj domáce záložné plány. Hlavné kroky proti nákaze musia byť na únii ako celku. Pomoc španielskym bankám je pragmatický krok a posilnenie európskeho charakteru finančného systému únie je strategicky správne.
3. Moje osobné financie nie sú veľké a sú umiestnené dlhodobo obozretne. Snažím sa aspoň mierne upozorňovať ľudí na to, že zdanlivo ľahké a rýchle riešenia (vystúpenie krajín z únie či jej rozdelenie) nefungujú tak ľahko. Napriek všetkým chybám a nedokonalostiam by sme mali viac využiť to, čo integrácia Európy nám aj ostatným krajinám priniesla a prináša.
Marek Gábriš, analytik ČSOB
1. Exit Grécka by mohol otvoriť Pandorinu skrinku a viesť k poklesu hospodárskeho rastu aj na Slovensku. Takže sa nehrá o fazuľky. Ide najmä o to, ako sa zachovajú trhy v prípade odchodu Grékov. Nárast rizikových prirážok by mohol sťažiť financovanie vlád, pribrzdiť či zmraziť úverovanie, negatívne ovplyvniť očakávania podnikov a investície. Môže prísť aj výdych, že sme odstrihli chorý prvok.
2. Ministerstvo má alternatívny scenár vývoja ekonomiky. Ekonomický rast sa v prípade takého scenára nemusí naplniť a ani daňové príjmy. Predpokladám, že štát je predzásobený likviditou, aby sa pri turbulenciách nemusel prechodne financovať za vyššie náklady.
3. Pri investíciách sa treba držať dlhodobého horizontu. Firmy zatiaľ zrejme necítia dosahy, ak by k tomu došlo, prejavilo by sa to v poklese objednávok. Predpokladám, že by reagovali podobne ako v roku 2009, teda racionalizáciou výdavkov a procesov.
Zahraničný obchod zlepšil vyhliadky slovenskej ekonomiky
