Gréci ju obliekli do nacistickej uniformy, francúzski socialisti vykrikovali, že v Európe ju nikto nevolil, aby rozkazovala. Diktát pri záchrane eura znášajú niektorí Európania ťažko, Nemci si to spolu s kancelárkou Angelou Merkelovou za tvrdé škrty pre zadlženú Európu schytávajú.
Napriek tomu Európa Nemcov obdivuje. Podľa nedávno zverejnenej americkej štúdie sú to Nemci, ktorí podľa ostatných Európanov najtvrdšie pracujú, najmenej korumpujú a majú najrešpektovanejších lídrov.
Zhodnú sa na tom Briti, Francúzi, Taliani, Španieli, ale aj Poliaci či Česi. Na otázku inštitútu Pew Research Center, kto v Európe najviac pracuje, odpovedali všetci, že Nemci, s výnimkou jednej krajiny. Iba Gréci spomedzi deväťtisíc opýtaných z ôsmich štátov odpovedali, že najviac pracovití nie sú Nemci. Čo sa dá pochopiť, pretože oni za najpracovitejších označili samých seba.
Rodinná tradícia
Keď sa na to opýtate Nemcov samotných, váhajú. „Usilovnosť vždy bola nemeckou cnosťou. Prečo to tak je, sami presne nevieme,“ hovorí novinár Christian Ignatzi z denníka Stuttgarter Nachrichten.
Myslí si, že za to Nemci vďačia rodinným firmám a podnikateľom, ktorí sa vypracovali tvrdou robotou.
„U nás v Stuttgarte to vidíte - Porsche, Daimler, Bosch. To všetko sú príklady toho, čo môže vzniknúť z nemeckej usilovnosti a pracovitosti,“ hovorí. To učia starí Nemci mladých, aby šli rovnakou cestou a čosi dosiahli.
„Samozrejme, že to neplatí pre všetkých Nemcov rovnako. My Švábi sme napríklad usilovnejší ako Nemci na severe,“ dodáva lokálpatriot s úsmevom.
Podľa Berlínčanky Lisy Lindeovej sa to začína už na škole. „Študujem na univerzite v holandskom Maastrichte a tam hneď rozpoznáte nemeckých študentov od holandských. Holanďania oslavujú, Nemci sedia v knižnici a študujú. Neviem, prečo je to tak, keďže v oboch krajinách sa ekonomický úspech vysoko cení,“ hovorí a vtipkuje, že to majú Nemci ešte z čias Pruska. „Tam platilo: poriadok, čistota a usilovnosť.“´
Od čias Pruska sa však Nemci zmenili. V kancelárii sa kedysi presnosť hodnotila ako cnosť. Platilo, že iba šéf chodí skôr a pracuje aj po pracovnom čase. Pre ostatných padla o piatej. Tí, ktorí ostávali, vyzerali ako neschopní, lebo si nestihli povinnosti splniť v pracovnom čase.
Roky to neplatí. „Už nefrflú, ak musia pracovať aj cez víkend alebo po pracovnom čase, keď prichádza viac objednávok pre firmu, v ktorej pracujú. Presadilo sa v myslení ľudí, že bez zvýšenia ziskov podnikov, v ktorých robia, nijaká odborová organizácia nemôže presadiť zvýšenie miezd. A to si osvojila aj sociálna demokracia blízka odborom,“ hovorí za Slovákov, ktorí v americkom prieskume oslovení neboli, Peter Rival, ktorý žije v Nemecku viac ako 40 rokov.
Hodiny nadčasov
Že Nemci robia nadčasy, potvrdzujú aj štatistiky. „V žiadnej krajine eurozóny nie je taký veľký rozdiel medzi zmluvne dohodnutým pracovným časom a odpracovanými hodinami ako v Nemecku,“ hovorí eurokomisár pre zamestnanosťa sociálne veci László Andor pre denník Die Welt.
V Nemecku sa má týždenne odpracovať 37,7 hodiny, v skutočnosti robia Nemci 40,4 hodiny týždenne.
Podľa nemeckých štúdií, z ktorých citoval denník Bild, pracuje 20 percent Nemcov o desať hodín týždenne viac, ako majú v zmluve. Deväť percent odrobí navyše 15 hodín týždenne. A to sa ešte mnohí vo voľnom čase vzdelávajú.
V roku 2010 strávil každý zamestnanec na školeniach alebo inom vzdelávaní 29 hodín, čo je o sedem hodín viac ako pred troma rokmi.
„Podstatne viac ľudí ako predtým si rozširuje svoje vedomosti, robia tak častejšie a venujú tomu viac času ako kedykoľvek v minulosti,“ hovorí podľa agentúry DPA Michael Hüther o štúdii Inštitútu pre nemeckú ekonomiku.
Prácou proti kríze
Nemci pritom robia viac za nižšie mzdy, ktoré im klesajú posledných šesť rokov a dnes sú v strede európskej tabuľky príjmov. Krajina má zato nízku nezamestnanosť a podniky prácu na roky dopredu.
„Pracovníci majú len veľmi mierne požiadavky na plat, väčšinou stúpajú len o mieru inflácie, aby sa tým udržali pracovné miesta. Keďže klesli náklady na platy, zvýšila sa produktivita. Kým v ostatných krajinách Európy sú mzdy väčšinou vyššie ako v Nemecku, je náš priemysel konkurencieschopnejší. To sa Nemecku občas vyčíta, že nižšími mzdami vytvára v Európe nerovnováhu, čo nie je presvedčivé, pretože ostatné krajiny prespali možnosť pracovať na svojej konkurencieschopnosti,“ myslí si výkonný člen predstavenstva Slovensko-nemeckej obchodnej a priemyselnej komory v Bratislave Guido Glania.
Keď sa ho opýtate na pracovitosť Nemcov, nezaváha. „Sú vysoko kvalifikovaní a pripravení presadzovať svoje nápady a predstavy.“
Nemcom sa skrátka darí aj v kríze. Nezamestnanosť je nižšia, ako je európsky priemer, mladých Nemcov bez práce je podstatne menej ako v iných krajinách a ekonomika tu rastie, hoci mierne.
„Schopnosť bez dlhých rečí a súhlasu silných odborov znížiť reálne príjmy sa ukázala ako najdôležitejšia príčina úspechu, samozrejme, spoločne s pracovitosťou a dobrou organizáciou práce,“ myslí si Rival.
Báť sa však o najväčších pracantov v Európe nemusíme. Ešte stále majú najviac voľných dní - na dovolenky, šport či zábavu majú 40 dní v roku, čo je spolu s Dánmi európsky rekord. V Európe najviac pracujú a v dovolenkových destináciách najdlhšie oddychujú. Právom.
