Keď zamestnávateľ nereaguje, stačí aj anonymný podnet hygienikom či sťažnosť na inšpektorát práce.
Bolesti hlavy, únava, červené páliace oči, nádcha, zápaly dutín, uší, nervov, suchá pokožka či seknutá chrbtica. To je len časť ťažkostí, ktoré môže ľuďom v kanceláriách spôsobiť klimatizácia.
Pramenia z jej nesprávneho používania alebo zo zvýšenej precitlivenosti, hovorí imunoalergologička Slávka Belvončíková. U človeka, ktorý má predispozície, môže vyvolať alergiu. Tomu, kto už alergiu má, ju môže klimatizácia zhoršiť.
V článku sa dočítate:
Čo firma musí a čo nie
Vykúpi vás práca doma
Škodiť nemusí len chlad
Dá sa to aj inak
Čo môže žiť v rúrach
Pracoviská v súčasných administratívnych budovách tvoria z veľkej časti otvorené priestory. Minimum kancelárií býva oddelených s možnosťou nezávislej regulácie, kde by sa dala klimatizácia vypnúť a otvoriť okno.
„Závisí to od konštrukcie. Nové moderné centrá nemajú otváracie okná a klimatizácia je ovládaná centrálne,“ hovorí Imrich Mészáros z Camfil Farr, ktorá sa zaoberá filtráciou vzduchu v interiéroch.
Ľuďom môže škodiť chlad vyfukovaný z ventilácie i nečistoty, ktoré sa pri nedostatočnej údržbe vzduchotechniky vo vzduchu hromadia.
V súvislosti s kvalitou vnútorného prostredia sa oficiálne hovorí aj o syndróme chorých (nezdravých) budov.
Pri chorobe nezdravých budov môže ísť o spustenie alergií, napríklad tým, že vzduch s obsahom prachu sa víri, vysvetľuje imunoalergologička. Ľudia sa môžu nakaziť mikroorganizmami. Napríklad nebezpečnými baktériami Legionela pneumophila či Escherichia coli.
V nečistených klimatizačných jednotkách prežívajú plesne, vláknité huby a vírusy.
Predpisy nie sú konkrétne
Prevencia
Ako si pomôžete sami
Bráňte sa vysušovaniu slizníc (tekutiny, zvlhčujúce spreje do nosa, očné kvapky).
Ak môžete, vetrajte - zabezpečte prísun čerstvého vzduchu.
Neseďte v zóne priameho pôsobenia klímy.
Nehanbite sa dať si sveter, ponožky alebo ľahkú šatku.
Regulujte, prípadne ak môžete, vypínajte klímu. Pokles teploty by nemal byť viac ako šesť stupňov oproti vonkajšku.
Imunoalergologička Slávka Belvončíková, EMED Prešov
Legislatíva vo všeobecnosti stojí na strane zamestnancov – zamestnávateľ je povinný zabezpečiť také pracovné podmienky, aby sa nepoškodilo zdravie zamestnancov.
„Prípady, keď zabezpečenie takýchto podmienok nie je len v kompetencii prenajímateľa priestorov, no aj vlastníka, by mala riešiť zmluva alebo dohoda medzi nimi,“ píše Úrad verejného zdravotníctva.
Keď sa však ide do konkrétností, predpisy už natoľko žičlivé nie sú. Napríklad vnímanie tepla a chladu sa považuje do istej miery za subjektívnu záležitosť. „Preto by bolo vhodné nastavenie klimatizácie na pracovisku riešiť dohodou medzi zamestnávateľom a zamestnancami i medzi zamestnancami navzájom, vraví hovorkyňa úradu.
Bez potvrdenia nič
Aby ste predchádzali ťažkostiam napríklad z chladu, lekári odporúčajú začať prevenciou. Keď sa už nedá vyhnúť klíme, vyberte si stôl, kde nefúka priamo na vás, hovorí ortopéd Ján Petruška. Dôležité je primerane teplé oblečenie a zaujímať sa o to, či sa v budove menili filtre v predpísaných časových intervaloch podľa prašnosti prostredia.
Pokiaľ už zdravotné ťažkosti nastanú, zvážte, či by nebolo pre vás lepšie požiadať napríklad o preradenie na iné pracovisko. Ochorenia z klímy totiž môžu prejsť do chronických stavov a lekári vám odporučia zmeniť prostredie.
Pri týchto organizačných opatreniach bude treba mať potvrdenie od doktora. Preukázať, že ťažkosti spôsobila klíma, sa dá na základe anamnézy.
Ak ste presvedčení, že klimatizácia na pracovisku neprospieva vášmu zdraviu a zamestnávateľ odmieta spolupracovať, môžete podať podnet na regionálny úrad verejného zdravotníctva alebo na inšpektorát práce. Preverujú sa aj anonymné podnety. Zamestnávateľ môže dostať pokutu do 16 596 eur.
Koľko bolo podnetov, ktoré by sa týkali klímy, sa nedá povedať – špeciálne sa nesledujú.
Čo firma musí a čo nie
Predpisy pre zamestnávateľov, ktoré hovoria o klíme či horúčavách na pracovisku, nie sú veľmi konkrétne. No niečo sa v nich predsa len nájde.
Musí mi zamestnávateľ zabezpečiť priestory bez klímy na súčasnej pracovnej pozícii, ak mám zdravotné ťažkosti a odôvodnené podozrenie, že je príčinou klíma? Napríklad samostatnú kanceláriu, kde si môžem klímu vypnúť.
Právnych úprav týkajúcich sa pracovných podmienok, ktoré musí zabezpečiť zamestnávateľ zamestnancom, je viac. Klimatizáciou na pracovisku sa konkrétne zaoberá nariadenie vlády č. 391/2006. Podľa neho musí zamestnávateľ prevádzkovať klimatizáciu alebo mechanické vetranie tak, aby zamestnanci neboli vystavení prievanu, ktorý spôsobuje tepelnú nepohodu.
Aj keď nariadenie vlády tento pojem bližšie nešpecifikuje, musí ísť o objektívne zmerateľný stav vyplývajúci z príliš vysokej či nízkej teploty či prúdenia vzduchu, ktoré pociťujú viacerí zamestnanci na jednom pracovisku. Ak by regionálny úrad verejného zdravotníctva prípadne inšpekcia práce meraním zistila, že mikroklimatické podmienky na pracovisku sú nevhodné, zamestnávateľ by musel bezodkladne zabezpečiť nápravu takéhoto stavu.
Najmä tak, že ho odstráni, v niektorých prípadoch aj premiestni zamestnancov na iné pracovisko s vhodnými teplotnými podmienkami.
Musím mať potvrdenie od lekára?
Vo väčšine prípadov ide o subjektívny pocit jedného zamestnanca v rozsahu prípustných hodnôt bez vplyvu na jeho zdravie. Vtedy zamestnávateľ, ktorý si splnil všetky zákonné povinnosti na úpravu pracoviska, nemá dôvod takémuto zamestnancovi poskytovať iné pracovisko (napríklad samostatnú kanceláriu).
Ak by nastavenie klimatizácie, ktoré spĺňa bezpečnostné a hygienické predpisy, zamestnancovi napriek tomu spôsobilo ochorenie a mal by o tom lekársky posudok, zamestnávateľ musí zamestnanca preradiť na inú prácu.
Zostane mi plat?
Nemusí. Môže to byť aj práca iného druhu, s ktorou môže byť spojené zníženie mzdy. S preradením na inú prácu však zamestnanec musí súhlasiť. Ak nesúhlasí, zamestnávateľ mu môže dať výpoveď zo zdravotných dôvodov.
Keď na pracovisku nie je klíma, má zamestnávateľ nejaké povinnosti pri extrémnych horúčavách?
Ak tomu situácia zodpovedá, zamestnancom treba umožniť prestávky v práci, aby sa mohli ochladiť napríklad umytím pokožky chladnou vodou. Tiež treba zabrániť priamym slnečným lúčom, aby prenikali cez okná, napríklad žalúziami.
Keď nie je na pracovisku klimatizácia, treba zabezpečiť zvýšenie pohybu vzduchu vetraním. Pri zvýšenej záťaži teplom zamestnávateľ poskytuje vodu, prípadne nápoje, aby bol zabezpečený pitný režim.
Je nejaký teplotný limit?
Zákon ho jednoznačne nestanovuje. Vo všeobecnosti – ak na pracovisku, na ktorom sa vykonáva dlhodobá práca, nemožno zabezpečiť optimálne alebo aspoň prípustné mikroklimatické podmienky, zamestnávateľ musí vykonať opatrenia zamerané na ochranu zamestnancov. Napríklad úpravou pracovného času.
Pre orientáciu – mimoriadne teplý deň je deň, keď teplota nameraná v tieni presiahne 30 stupňov.
Katarína Babiaková, advokátka bnt attorneys-at-law,
posledné dve odpovede Úrad verejného zdravotníctva, ht
Vykúpi vás práca doma
Pobytu v kancelárii sa môžete vyhnúť preradením na domácku prácu.
Preradenie na domácku prácu pre zdravotné ťažkosti spôsobené klimatizáciou prichádza do úvahy, ak sú preukázané lekárskym posudkom. A ak druh práce umožňuje jej výkon doma, hovorí advokátka Katarína Babiaková.
Keďže by v takomto prípade išlo o zmenu pracovných podmienok, súhlasiť musí zamestnanec aj zamestnávateľ a treba uzavrieť dodatok k zmluve.
Počas výkonu domáckej práce sa na zamestnanca nevzťahujú ustanovenia Zákonníka práce o rozvrhnutí určeného týždenného pracovného času a o nepretržitom odpočinku v týždni.
Zamestnancovi nepatrí mzda za prácu nadčas, mzdové zvýhodnenie za prácu vo sviatok či nočnú prácu. A ani mzdová kompenzácia za sťažený výkon práce. Samozrejme, ak sa so zamestnávateľom nedohodne inak.
V prípade dôležitých osobných prekážok v práci (napríklad návšteva lekára) domácky zamestnanec nemá nárok na náhradu mzdy.
Keďže domácky zamestnanec nesmie mať nevýhodnejšie pracovné podmienky ako porovnateľný zamestnanec na pracovisku, samotná zmena nesmie oklieštiť jeho zamestnanecké výhody. Napríklad nárok na vstupenku do posilňovne, ak ju má aj riadny zamestnanec.
(ht)
Škodiť nemusí len chlad
Zdravie a pracovný výkon ovplyvňuje aj čistota vzduchu. Čo všetko dýchame?
Vedeli ste?
Čistý vzduch
Vzduchové filtre vznikli ako ochrana ventilačných a klimatizačných zariadení. Až neskôr sa na ne začalo pozerať aj v súvislosti s kvalitou vnútorného prostredia a ochranou zdravia osôb. Vo všeobecnosti by sa filtre mali meniť aspoň dvakrát ročne alebo v prípade lacných filtrov vtedy, keď sú zanesené. Lacné (syntetické) filtre sú spočiatku vysoko účinné. Kým sú nové, zachytia nečistoty vďaka elektrostatickej väzbe. Výkon však potom klesá, až filter stratí schopnosť zachytávať častice a pomaly ich prepúšťa do vnútorného prostredia. Účinné filtre zachytia čiastočky s priemerom 0,4 mikrometra a menšie. Filtre zo sklenených vlákien si efektivitu udržia počas celej životnosti.
Vnútorné prostredie kancelárskych, no aj iných verejných vnútorných priestorov býva znečistené čiastočkami prenikajúcimi zvonku. Môže tiež obsahovať aj jemné a ultrajemné čiastočky a spaliny z kopírovania papierov, osviežovačov vzduchu, textilu, nábytku, farieb a čistiacich prostriedkov.
Výrobcovia vzduchotechniky preto hovoria: dôležitá je nielen filtrácia vzduchu prúdiaceho zvonku, no aj kvalitná a účinná filtrácia cirkulujúceho vzduchu v budove.
Veľká časť vzduchu (niekedy až 80 percent) sa často opäť vracia do vnútorného priestoru z dôvodu úspory energie na kúrenie, prípadne chladenie, a to veľakrát bez filtrácie. Škodlivé čiastočky a látky sa potom vo vnútornom priestore iba akumulujú a to vplýva na zdravie a výkonnosť ľudí, ktorí tam pracujú.
Ako to funguje
Keď do ventilačného systému vstúpi vzduch zvonka, znečistenie vo forme dymu, sadzí, prachu, peľu a podobne sa uloží na ventilátoroch, batériách a vedeniach. Ak vzduchové filtre nefungujú tak, ako by mali, prúdenie vzduchu v systéme sa výrazne zníži a rovnováha medzi dodávaným a odvádzaným vzduchom bude porušená.
Inak to bude, ak sa použijú dostatočne účinné filtre. Vtedy sa rovnováha zachová a pachy a častice sú pod kontrolou.
Boj s nanočasticami
Problémom súčasnosti je enormný výskyt nanočastíc, ktoré produkujú nové dieselové motory. „Tieto častice sú akceptovateľné vo vonkajších priestoroch, no nie vo vnútri,“ hovorí Imrich Mészáros z firmy Camfil Farr, ktorá chodí po Slovensku s kamiónom a ľuďom ukazuje, ako sa dá čistiť filtrami vzduch.
„Môžeme sa zbaviť až štyridsiatich percent všetkých častíc pomocou štandardného vzduchotechnického zariadenia. No to v niektorých prípadoch nestačí,“ tvrdí.
Celosvetovým trendom je meranie kvality vzduchu pomocou senzorov, stanovenie limitov a vytváranie nových právnych predpisov pre kvalitu vnútorných priestorov.
(ht)
Dá sa to aj inak
Klimatizácia nie je jediná cesta, ako znížiť teplotu v budove.
Chladenie administratívnych budov je tŕňom v oku nielen na Slovensku. Pri súčasných budovách sa totiž stáva, že miestnosti oslnenej časti budovy treba počas slnečných dní vykurovacieho obdobia chladiť a súčasne vykurovať miestnosti neoslnenej strany.
Nároky na prípravu projektu stúpajú najmä pri budovách s veľkými presklenými plochami. „Stavia sa veľa administratívnych budov, v ktorých je potreba chladenia väčšia než potreba tepla,“ hovorí Marek Kremeň zo Slovenskej rady pre zelené budovy.
Riešením sú budovy, ktoré využívajú iné systémy, ako je bežná klimatizácia (nechladí sa v nich vzduch vháňaný prostredníctvom vzduchotechniky do priestoru).
Napríklad stropné chladenie. Pri ňom prvkami podhľadu preteká chladnejšia kvapalina a ochladený strop potom pôsobí ako plošný chladiaci prvok. V budove sa uplatní vo väčšej miere sálavá výmena tepla (vzduch „nefúka“) a vzniká priaznivé rozloženie teplôt a rýchlosti prúdenia vzduchu. Výhodou je, že rovnaký systém možno použiť aj pre vykurovanie.
Ďalšou alternatívou je intenzívna výmena vzduchu pri využití chladného nočného vzduchu. Masívna konštrukcia budovy, zväčša železobetón, sa predchladí a potom cez deň trvá dlhší čas, kým sa teploty vyrovnajú. Výsledkom je podobný efekt, ako keď vojdete v lete do kostola. Existujú aj ďalšie možnosti.
Investície do takýchto budov s alternatívnym chladením so zohľadnením udržateľnosti, návratnosti a komfortu sú prijateľné.
Napríklad investičné náklady na budovu ENERGYbase vo Viedni (www.energybase.at) boli zhruba 14,5 milióna eur.
„Sú porovnateľné s vyšším štandardom administratívnych budov,“ hovorí Kremeň.
(ht)
