Európa na summite G20 čelila tlaku, aby krízu riešila rýchlejšie.
MEXIKO, BRATISLAVA. Európa ako chorý kontinent, ktorému sa nedarí riešiť svoje hospodárske problémy, bola na summite najväčších ekonomík sveta G20 v defenzíve.
Asi najdôležitejšou správou zo summitu v Mexiku, ktorý sa v utorok skončí, je, že jej na pomoc prídu chudobnejšie krajiny ako ona sama.
Väčší krízový fond
Päť rýchlo sa rozvíjajúcich ekonomík Čína, Brazília, India, Rusko a Mexiko prisľúbilo viac peňazí do krízového fondu Medzinárodného menového fondu (MMF). Ten pomáha už trom krajinám eurozóny v problémoch a ak sa kríza bude šíriť, môže ho potrebovať Španielsko či Taliansko.
„Existujú obavy, že dostupný val nemusí stačiť v prípade šírenia nákazy,“ povedal indický premiér Manmohan Singh.
Najviac, 43 miliárd dolárov dá Čína, ostatné krajiny sľúbili po 10 miliárd. Výmenou za to čakajú viac hlasovacích práv a s nimi väčší vplyv v menovom fonde. Reforma z roku 2010 dodnes v praxi nefunguje. Zároveň dostali záväzok, že sa táto pomoc použije, až keď sa iná vyčerpá.
Celkovo bude mať fond kapacitu 456 miliárd dolárov. Najviac, asi polovicu sumy doteraz poskytli krajiny Európskej únie.
Symboliku summitu v Mexiku vystihol Financial Times, keď napísal o Mexiku, že sa z ekonomických problémov v 90. rokoch, keď potrebovalo pomoc medzinárodného fondu, vyšvihlo medzi najväčšie ekonomiky.
Zatiaľ vyspelá eurozóna upadla a pomoc MMF teraz potrebuje ona. Lídri dvadsiatich ekonomík sveta, ktoré spolu predstavujú 80 percent svetového hospodárstva, sa dokázali zhodnúť na tom, že krízu v eurozóne je nutné riešiť.
Zástupcovia Európy však presviedčali, že problémy nie sú len ich chybou.
Neobvykle ostrý bol šéf eurokomisie José Manuel Barroso, ktorý na otázku kanadského novinára povedal, že „si neprišli vypočuť lekciu o demokracii alebo o tom, ako riešiť situáciu v hospodárstve“ a „kríza nevznikla v Európe, ale v Severnej Amerike“.
Čakajú na Grécko
Krajiny mimo Európy zatiaľ tlačili na rýchlejšie riešenie európskej krízy. Najmä na podporu hospodárskeho rastu a nových pracovných miest, ako aj domácej spotreby v krajinách s menšími dlhmi a užšej fiškálnej integrácie vrátane bankovej únie a spoločnej ochrany vkladov.
V duchu hospodárskeho rastu a tvorby pracovných miest malo znieť aj záverečné odporúčanie summitu, no rozšírené na globálnu úroveň. Výkon hospodárstiev spomaľuje v Spojených štátoch, ale aj v Indii a Číne.
Najmä americký prezident Barack Obama má obavy, že problémy v Európe s dopadmi na americké hospodárstvo, ohrozuje jeho šance na znovuzvolenie.
V pondelok sa separátne stretol s nemeckou kancelárkou Angelou Merkelovou, ktorá stojí osamotená v politike prísneho šetrenia. Obama na ňu tlačil, aby podobne ako on, popustila uzdy rozpočtovej strohosti a zamerala sa na obnovenie hospodárskeho rastu.
„Už štyri summity G20 sa zaoberali budúcnosťou eura a ani jeden nezabránil zhoršovaniu problémov,“ píše britský denník Daily Telegraph. Riešenie musia podľa neho nájsť v Európe sami.
Predchádzajúce summity navyše ukázali, že záväzky zostali len na papieri a G20 pripomína debatný krúžok.
Zároveň lídri vyčkávajú, ako sa vyvinie situácia v povolebnom Grécku. Viac konkrétnych návrhov si možno sľubovať od piatkového stretnutia štvorky lídrov Francúzska, Nemecka, Španielska a Talianska a hlavne od summitu lídrov krajín Európskej únie na budúci týždeň.
Raj bez protestov
Dvadsať najvplyvnejších politikov sveta sa zišlo v mexikom letovisku Los Cabos. Pred polstoročím tu stálo pár hotelov, teraz stredisko úspešne konkuruje Cancúnu. Má nadherné pláže, azúrové more a golfové ihriská.
Politikov v letovisku strážia lode mexického námorníctva a vrtulníky, po plážach sa prechádzajú federálni policajti.
Na rozdiel od európskych summitov nemusia riešiť masívne prostesty antiglobalistov. V Los Cabos sa konala len menšia demonštrácia proti rastu cien potravín.
