Agentúrne spravodajstvo sme o 19:23 nahradili autorským článkom denníka SME.
BRATISLAVA. Na záchranu krajín eurozóny, ktoré budú sužovať dlhy, prispeje každý Slovák vyše 120 eurami.
Ak by sa dlhová kríza prehlbovala a náš príspevok by nestačil, štát pošle do trvalého eurovalu aj ďalšiu pomoc. Jej celková výška môže v najhoršej situácii dosiahnuť až 1060 eur.
Trvalý euroval podporila aj väčšina opozície, za návrh zmluvy o jeho založení hlasovalo 118 poslancov. Vládny Smer má 83 hlasov.
Už nič neovplyvnia
Opozícia neuspela s viacerými vlastnými návrhmi. Nepodarilo sa jej odložiť hlasovanie do chvíle, kým o pomocnom mechanizme nerozhodne kľúčová krajina eurozóny Nemecko.
KDH neuspelo s tým, aby minister financií Peter Kažimír smel uvoľňovať pomoc z eurovalu či zvyšovať jeho imanie len po súhlase parlamentu.
Nezávislý poslanec Daniel Lipšic nepresadil, aby Slovensko pri každom poskytnutí pomoci dostalo záruky od prijímajúceho štátu.
Euroval napokon nepodporili rovnako ako politici SaS traja kresťanskí demokrati a väčšina klubu OĽaNO. SDKÚ a Most-Híd hlasovali za.
Šéfovi Obyčajných ľudí Igorovi Matovičovi prekáža, že z valu nebude možné vystúpiť. „Zmluva, ktorá sa nedá vypovedať, nie je seriózna,“ hovorí.
SaS, ktorá dlhodobo vystupuje proti valom, vraví, že ani tento nič nevyrieši.
„Vláda by sa mala pripravovať na rozpad eurozóny, pretože všetko, čo európski lídri robia, vedie euro do záhuby,“ povedal šéf strany Richard Sulík.
Za čias vlády Ivety Radičovej SaS odmietla dočasný euroval, čo viedlo k predčasným voľbám.
Zástancovia mechanizmu tvrdia, že ochráni euro pred kolapsom. SDKÚ aj Smer sa zhodli, že Slovensko si nemohlo dovoliť euroval neschváliť a ostať mimo.

Prístup ku všetkým komentárom nielen na sme.sk za 3,90 Eur mesačne. Kúpiť teraz
Hádka o slovo
Euroval vyvolal spor medzi Radoslavom Procházkom z KDH a šéfom parlamentu Pavlom Paškom, ktorý mu tesne pred hlasovaním nepovolil v pléne vystúpiť.
„Samovládca pošliapava parlamentnú demokraciu,“ komentoval Prochádzka, keď nemohol prehovoriť po šéfovi diplomacie Miroslavovi Lajčákovi.
Od ministra chcel vedieť, načo má Slovensko na seba prebrať „obrovské ekonomické bremeno“, keď desať krajín Únie poza náš chrbát rokuje o novej podobe únie.
Ministri zahraničných vecí desiatich štátov na čele s Nemeckom predstavili nedávno v Bruseli plán na zásadnú reformu európskych inštitúcií, Slovensko pri jeho vzniku chýbalo.
Lajčák rokovania zľahčoval, podľa neho dosahujú úroveň nejakej mimovládky.
Paška, ktorý chcel hlasovanie stihnúť pred návštevou šéfa fínskeho parlamentu, odmietol porušenie rokovacieho poriadku. Podľa zákona mal Prochádzka právo vystúpiť.
Citlivá záležitosť
Euroval ešte musí podpísať prezident Ivan Gašparovič. Sám chcel, aby sa čakalo na Nemecko. Včerajšie hlasovanie nekomentoval.
SME včera oslovilo viacerých predstaviteľov bánk a veľkých firiem, či s trvalým valom súhlasia. Väčšina odpovedať nechcela, lebo „ide o citlivú politickú otázku“.
Zástupkyňa generálneho riaditeľa VÚB Banky Elena Kohútiková vraví, že euro nám prinieslo mnohé výhody i záväzky. „Nemôžeme si užívať iba výhody.“
Na čo slúži a ako funguje trvalý euroval
Čo to je?
Trvalý euroval je záchranný mechanizmus eurozóny. Bude fungovať od júla na podobnom princípe ako Medzinárodný menový fond.
Na čo môže byť dobrý?
Ak niektorá vláda eurozóny bude potrebovať pomoc pre seba alebo svoje banky, môže požiadať o pomoc z eurovalu.
Platí to aj pre Slovensko, ak by si napríklad nedokázalo požičať na splátky dlhov peniaze na finančnom trhu.
Cieľ je, aby investori vnímali trvalý euroval ako znak sily a stability eurozóny, samotný problém dlhov krajín eurozóny nevyrieši.
Aký je veľký?
Dokopy sa v eurovale vyskladá kapitál za 750 miliárd eur, pre rôzne ratingy členov eurozóny dokáže požičať maximálne 500 miliárd eur.
Koľko to bude stáť Slovensko?
Slovensko bude jedným z akcionárov s podielom necelé percento. Do eurovalu prispejeme v hotovosti 660 miliónov eur. V tomto roku tam pošleme dve splátky, prvú už v júli vo výške 132 miliónov eur. Ak by z eurovalu žiadala o pomoc veľká krajina alebo viacero štátov naraz, v prípade potreby sme sa zaviazali tam doplniť kapitál až do výšky 5,1 miliardy eur.
Kto bude prvý?
Pravdepodobne prvou krajinou, ktorá získa pomoc z tohto záchranného fondu, bude Španielsko. Pre banky môže získať pomoc do sto miliárd eur.
Pôžičky z eurovalu za Slovensko schvaľuje minister financií. Záchranný mechanizmus má povinnosť spolupracovať s Európskou komisiou aj Medzinárodným menovým fondom.
Marianna Onuferová