Jeden z najvýznamnejších investorov v slovenskom potravinárstve opakuje, že by sme mali brzdiť nekvalitné dovozy. ANDREJ BABIŠ vláde navrhuje, aby to robila tak ako iné krajiny, najmä cez kontroly na hraniciach.
Smer zvyšuje firemné dane. Pribrzdí to vaše investície?
„Zatiaľ nie. Výška daňového zaťaženia je dôležitá, nie však jediné kritérium, ktoré zvažujeme pri rozhodovaní o investíciách, respektíve o akvizíciách. Dôležité sú aj celkové podmienky na podnikanie. Preto verím, že ak nová slovenská vláda dvihne dane, urobí zároveň aj iné pozitívne kroky v podpore podnikania. Rozhodne to očakávam v potravinárstve. Ak tam štát niečo neurobí, možno z tohto sektora odídeme.“
Kedy sa rozhodnete?
„Podľa rôznych vyhlásení ministra pôdohospodárstva to vyzerá tak, že je tu úprimná a seriózna snaha tomuto sektoru pomôcť. No uvidíme, s akými opatreniami Slovensko nakoniec naozaj príde, a aké to bude mať dosahy na naše podnikanie. Až potom sa rozhodneme.“
Aké máte vzťahy s politikmi? Šéfovia Penty hovoria, že je normálne stretnúť sa s nimi a povedať im názor, ako by mali veci fungovať.
„Jasné, je to normálne. Politici by mali byť zamestnanci občanov, ktorí ich volia. No určite sa s politikmi nestretávam v našej firme. Naposledy, keď som riešil biopalivové stanice, diskutoval som s nimi na stavebnom summite, kde boli traja ministri.“
Najväčšou korupčnou kauzou na Slovensku je údajný spis tajnej služby Gorila, ktorý hovorí o prepojeniach biznismenov s politikmi. Čítali ste ho?
„Úryvky na internete.“
Je obraz, ktorý Gorila ukazuje o prepojení biznisu na politiku, pravdivý?
„Neviem. Ale detaily toho, čo sa hovorí v Gorile, o tom, ktorá skupina má aký vplyv a kde, sme počúvali dlhodobo po kaviarňach luxusných hotelov.“
Čo si myslíte o vašich kolegoch z J&T a Penty, ktorí zarobili aj vďaka kupónovej privatizácii?
„Využili príležitosť. Otázka je, či sa nesústreďujú najmä na kšefty so štátom a štátnymi firmami.“
Avizovali ste žalobu na Ústav pamäti národa za zväzky Štátnej bezpečnosti, ktoré hovoria o vašej spolupráci s ŠtB. Podali ste ju?
„Teraz čakáme na prvý súd, mám na to troch právnikov. Spoluprácu s ŠtB som nepodpísal a na súde chcem skutočne ukázať, že v tých zväzkoch sú všelijaké nezmysly. Že som vyjadril ľútosť nad Brežnevovou smrťou alebo, že na moju osobu vykazoval policajt občerstvenie v čase, keď som bol fyzicky v Maroku.“
Jahnátka som ešte nevidel
V roku 2010 predložil Smer do parlamentu novelu, podľa ktorej by sa pečivo mohlo predávať balené. Čerstvé by ho mohli predávať obchody len za zvláštnym pultom s osobitnou obsluhou. Na tejto novele by získala vaša firma Penam, ktorá vyrába balené pečivo. Hovorilo sa, že tú novelu ste si napísali v Agroferte.
„Ani neviem, o čom hovoríte. Zavolám šéfovi Penamu, nech to vysvetlí. (šéf Penamu počas rozhovoru povedal, že novelu kritizovali a podali proti nej viaceré kritické pripomienky, Penam podľa neho vyrába len pätinu baleného pečiva, zvyšok je klasické čerstvé pečivo, pozn. red.) Ale čo by na tom aj bolo zlé, ak by som aj loboval za naše záujmy? Opakujem, tomuto štátu platím dane, zamestnávam tu šesť tisíc ľudí. Politici žijú z našich peňazí, oni majú nás podporovať. A vy novinári žijete v tom, že keď sa niekto s niekým niekde stretne, tak hneď sa tam ťahajú batohy peňazí.“
Zákonná úprava, ktorou by získal jediný hráč na trhu, je už trochu veľa, nemyslíte?
„Opakujem, netuším, o čom hovoríte. Mám tristo firiem, nejaké pečivo neriešim. Ale lobujem napríklad, aby štát posilnil kontroly potravín, ktoré sa sem dovážajú. Aby sa kontrolovali na hraniciach.“
Čiže minister pôdohospodárstva Ľubomír Jahnátek, ktorý chce zaviesť inšpekčné komando kontrolujúce kamióny na cestách, presadzuje váš nápad?
„Nie, ja som sa ešte s pánom Jahnátkom v tejto veci nestretol. Ale takto to robia všetci – Nemci, Rakúšania.“
A chcete sa s stretnúť aj s Jahnátkom?
„Nie, mám na Slovensku manažérov podnikov.“
S exministrom Simonom ste sa stretli?
„Áno, čakal som štyri mesiace, kým sa unúval prijať ma.“
Nie ste priatelia?
„So Simonom? Nie. Keď sme sa napokon stretli, tváril sa, že ho obťažujem. Minister by mal byť rád, že sa k nemu hlásim a že mu dávam návrhy, ako zlepšiť podnikateľské prostredie. Odmietol aj pozvanie návštevy HYZA Topoľčany. Povedal, že ho to nezaujíma.“
A čo ste vlastne u neho chceli vybaviť?
„Aby sa na Slovensku zaviedol rovnaký zákon, ako majú Maďari. Že keď sa vezie čerstvá potravina, že to treba hlásiť na úradoch. Slováci by mali vedieť, čo jedia a hlavne čo jedia naše deti.“
Antimonopolný úrad vypočítal nezmysel
Spomínali ste, že vaše podnikanie v potravinárstve na Slovensku je ohrozené. Prečo?
„Štát nechráni naše investície. Poľská konkurencia, ktorá vyrába úplne inou technológiou, chladením vodou, nás ničí dumpingovými cenami. A štát nezaujíma, že pán Konkoľ (majiteľ Podtatranskej hydiny, je právoplatné odsúdený za korupciu veterinárnej inšpektorky, pozn. red.) zamestnával ľudí načierno a uplácal veterinárov a vozí to z Poľska krížom-krážom. Bezpečnosť potravín nie je žiadna, lebo keď poľský veterinár dá na to pečiatku, tak to ide na pult reťazca na Slovensku.“
Kúpili ste pekárne United Bakeries, český Úrad na ochranu hospodárskej súťaže vám akvizíciu schválil pod podmienkou, že sa štyroch pekární zbavíte. Náš Protimonopolný úrad vám už obchod schválil?
„Nie. Zásadne nesúhlasíme s definíciou trhu, ktorú určil slovenský Protimonopolný úrad. Namiesto toho, aby počítali pekárenský trh zo 100-percentného trhu spotreby, zobrali len 40 percent a vypočítali nám obrovský podiel, čo je absolútny nezmysel.“
Čo s tým budete robiť?
„Podáme rozklad. Hovoriť o tom, že nejaký výrobca potravín by mohol byť dominantný proti reťazcom, je absolútny nezmysel. Všetci dobre vieme, že ceny určujú reťazce. Vyberajú tovar, hovoria, koľko bude stáť. Mohli by sme vlastniť aj všetky pekárne a aj tak by sme neboli dominantní. Nehovoriac o tom, že dnes je moderné dopekanie zmrazeného pečiva. Donekonečna nebudeme dotovať naše potravinárske výroby na Slovensku. Minulý rok sme mali stratu milión eur. A ak slovenskej vláde nezáleží, aby tu ostala potravinárska výroba, tak ju môžeme prestať podporovať. Slovensko je závislé od dovozu potravín a jeho potravinová bezpečnosť môže byť ohrozená, keď sa stane skládkou pre zahraničných výrobcov potravín.“
V Česku aj na Slovensku bola prijatá vyhláška, podľa ktorej musia obchody jednoznačne označiť čerstvé pečivo od dopekaného. Zníži to odbyt dopekaného pečiva?
„Myslím, že nie. My nestačíme vyrábať a dopekať, nedávno sme dostavali ďalšiu výrobnú linku a zvažujeme, že postavíme ešte ďalšiu. Teraz sa to vyhľadáva, robí to atmosféru, ľudia majú pocit, že sa to tam pečie, je to dobrý marketingový ťah.“
Čo si myslíte o označovaní dopekaného pečiva?
„Asi je to lobing tradičných pekárov. Nám je to jedno, my sme tam aj tam.“
S reťazcami rokujete priamo vy?
„Áno, ale iba v Česku a o konkrétnych cenách nerokujem. Na rokovania s nimi chodím, aby som zistil, ako sú spokojní s naším tovarom, kvalitou dodávok a so službami našich obchodníkov.“
Je pravda, že reťazce sú pri rokovaniach agresívne?
„Majú takú pozíciu, akú im zákony dovoľujú. Kúpia od nás rožok za korunu a predajú ho za 50 halierov. Alebo vás ako dodávateľa vyhodia z jedného dňa na druhý.“
Sú medzi nimi v rokovaniach rozdiely?
„Sú.“
A s kým sa rokuje najhoršie?
„Reťazce majú rôznu stratégiu, no nechcem to komentovať.“
Rokuje sa vám lepšie s našimi alebo so zahraničnými reťazcami?
„Nie je v tom rozdiel. Je to skôr o ľuďoch ako o firmách.“
Štát sa podľa vás málo stará o to, aby ľudia jedli naše potraviny. Ak by ste boli minister, čo by sa malo urobiť, aby ľudia nakupovali naše potraviny?
„Hráme sa na jednotný európsky trh pre potraviny. Ale ten neexistuje. Je to jednosmerný trh. My len dovážame, pretože tu sú rôzne netarifné prekážky - predpisy, obštrukcie, vyhlášky. Naším najväčším konkurentom sú Poliaci, ktorí sa s tým nepárajú.“
Prečo majú Poliaci lepšie postavenie?
„Oni sa medzi sebou podporujú, neškodia si. Niektoré naše štátne orgány sú však pápežskejšie než pápež, robíme si viac zle, ako treba. Keby platili pre všetkých pravidlá, aké sme my museli plniť, keď sme vstupovali do EÚ, tak niektoré mäsokombináty v Španielsku, Portugalsku a Grécku by museli zatvoriť.“
Keď sa u nás zvýšila DPH o percento, čo to spravilo s odbytom?
„Malo to dôsledky. V Poľsku aj Nemecku je na potraviny nižšia DPH, čo potom spôsobuje potravinovú turistiku. U nás je obľúbené najmä Rakúsko.“
Čo by s vami urobilo, ak by sa rozpadla Európska únia?
„Na poľnohospodárstvo a potravinárstvo by to malo katastrofálny dosah. Česko dostalo minulý rok dotácie z únie na poľnohospodárstvo 30 miliárd českých korún a malo zisk len 16 miliárd korún. Čiže, keď to celé padne, odkiaľ zoberiem tých 14 miliárd? Brusel nie je ideálny, je to nutné zlo, je tam plno regulácie a iných hlúpostí. No neviem si predstaviť, kam by sme inam išli.“
Porovnávať ma s Bártom je smiešne
Vlani ste prirovnali Česko k Palermu. Nedávno sa podarilo chytiť pri preberaní úplatku poslanca Davida Ratha. Začína už byť situácia v Česku lepšia?
„Systémová korupcia dosiahla v Česku také rozmery, že je to neúnosné. Poškodzuje to obraz Česka v Bruseli. Týka sa to najmä eurofondov, ktoré sa stali hlavným predmetom korupcie najmä v krajoch.“
Neznamená chytenie Davida Ratha, že si to Česko začína uvedomovať a riešiť?
„Nemyslím si to, nie je to systémová zmena. Kauza Rath je zásluha štátnej zástupkyne pani Bradáčovej, ktorá to dotiahla do dôkaznej podoby. Paradoxne, túto akciu museli policajti pravdepodobne utajiť pred inými policajtmi, ktorí sú zrejme napojení na korupčný systém. Systémová zmena by mohla nastať teraz, keď konečne skončil vo funkcii Vlastimil Rampula, ktorý je médiami označovaný za hlavného zametača korupčných káuz.“ (Rampula bol vrchným štátnym zástupcom pre Prahu, Najvyšší správny súd uznal, že v niektorých kauzách spôsoboval prieťahy, z funkcie bol preto odvolaný, pozn. red.)
Často váš politický projekt porovnávajú so stranou Veci verejné. Aj za nimi stáli biznismeni, ktorí chceli ísť do politiky bojovať s korupciou. Nakoniec ich faktického šéfa Víta Bártu za korupciu súd neprávoplatne odsúdil.
„Počúvam to na každom mítingu, musím sa proti tomu ohradiť. Pán Bárta podniká v oblasti ochrany ľudí a majetku a jeho biznis bol závislý od štátnej správy. Išiel do politiky, aby robil biznis pre svoju firmu prostredníctvom strany. Porovnanie s Bártom je smiešne.“
Ak sa potvrdia vaše ambície a v roku 2014 uspejete vo voľbách, ako chcete zamedziť podozreniam, že využívate hnutie v prospech vašej firmy Agrofert?
„Nebudem kandidovať do senátu ani parlamentu.“
Ale vy hnutie financujete.
„Áno, ale už sú aj iní. Teraz nám dal jeden podnikateľ milión korún (39-tisíc eur, pozn. red.). A budeme písať transparentne na web mená sponzorov a sumy, čo nám dali. A tiež, koľko nás to celé stálo. Dúfam, že sa nájdu ďalší ľudia, ktorí sa s naším hnutím stotožnia. Dnes ich je síce čoraz viac, ale veľa je tých, ktorí to robia tajne, boja sa o svoje zamestnanie, firmy.“
Čoho sa boja?
„Keď idete do hĺbky, zistíte, kam až má štát dosah na podnikateľov aj zamestnancov. Dostali sme sa do obdobia, keď väčšina ľudí kritizuje korupciu a zároveň sa bojí čokoľvek povedať. Pretože ľudia, ktorí korupciu verejne kritizovali, boli dehonestovaní v médiách či politikmi. U nás v hnutí pracuje úradníčka, ktorá dostala od nadačného fondu pre boj s korupciou 200-tisíc korún, pretože oznámila korupciu v úrade v Znojme a vyhodili ju. Pravda sa dnes nenosí.“
