BRUSEL, BRATISLAVA. Na zásadné diskusie o ďalších právomociach pre Brusel nemala Európska únia na summite čas. Stále ju priveľmi zamestnáva kríza.
Bankovú, fiškálnu a politickú úniu prevalcovali pätnásťhodinové rokovania o pomoci Taliansku a Španielsku, ktoré majú problémy požičať si na finančných trhoch.
Tak ako na futbalovom šampionáte, aj v budove Justus Lipsius v Bruseli zobrali všetko tieto dva tímy. Získali súhlas na priamu pomoc bankám a jednoduchší prístup k pomoci z eurovalov. Experti hovoria o novej stratégii eurozóny pri záchrane eura. A trhy na ňu zareagovali pozitívne.
Taliani si vymohli, že k pomoci z eurovalu sa dostanú podstatne jednoduchšie ako Gréci, Íri či Portugalci pred nimi. Nebudú ich kontrolovať inšpektori trojky (EÚ, ECB a MMF), stačí, že budú dodržiavať dohodnuté rozpočtové pravidlá podľa odporúčaní Európskej komisie.
Premiér Monti neskrýval nadšenie a opakoval, že tretia najväčšia ekonomika Európy o pomoc teraz žiadať nebude.
Priamo bankám
Svoje dosiahlo aj Španielsko, ktoré potrebuje na záchranu bánk 100 miliárd eur. Doteraz to fungovalo tak, že by peniaze dostalo z dočasného eurovalu štát a ten by ich dal bankám, čo však zvyšovalo dlhy krajiny. Po novom dostanú peniaze rovno banky. Podľa vzoru Španielska by mohli postupovať aj Írsko a Cyprus.
Taliani a Španieli za to súhlasili so 120 miliardami eur na podporu hospodárskeho rastu, ktoré predtým blokovali.
Predseda Európskej rady Herman Van Rompuy označil dohodu za „prelomovú“. Štáty by jednoduchšie mohli začať čerpať pomoc od leta, detaily majú dohodnúť ministri financií na stretnutí 9. júla.
Potrebný ešte bude spoločný dohľad nad bankami cez Európsku centrálnu banku, na ktorom sa eurozóna na summite dohodla. To bude prvý krok na ceste k bankovej únii. O užšej fiškálnej a politickej integrácii únie hovorili lídri len krátko, detaily oznámia v októbri.
Taliani a Španieli dosiahli viacero vecí, ktoré doteraz nemecká kancelárka Angela Merkelová odmietala. Pomohol im pri tom francúzsky prezident Francois Hollande. Ten zostal verný svojmu imidžu muža kompromisov - nevydieral on, ale Španieli a Taliani. Zdôrazňoval, že nie Nemecko ustúpilo, ale „všetci spoločne robili kompromisy“.
Bruselský spravodajca Financial Times Peter Spiegel tvrdí, že Hollande veľmi úzko spolupracoval s talianskym premiérom a na potrebe krátkodobých opatrení sa zhodli. Výsledok – prijatie rastového balíčka aj väčšie angažovanie eurovalu pri nákupe štátnych dlhopisov krajín v problémoch mu vyhovuje.
Politici urobil maximum toho, čo vedia a minimum toho, čo mali, píše Juraj Javorský
Čítajte komentár (piano) >>
Ako dopadla Merkelová
Francúzsky denník Le Monde v každom prípade tvrdí, že vývoj večera „veľmi prekvapil“ Hollanda aj Merkelovú. Mnohí experti to hodnotia ako Merkelovej prehru.
„Nemyslím si to. Cieľom predsa je pomôcť Španielsku a Taliansku. Tu potrebujeme rýchle opatrenia a tie sa dohodli. Nepôjde sa cez trojku, ale cez Európsku komisiu. Je však lepšie, ak budú obe krajiny dodržiavať úlohy Európskej komise, ako keby nedodržiavali úlohy trojky. Podľa mňa kancelárka ako šachistka obetovala pešiaka, aby zlepšila vyhliadky na celkovú výhru,“ hovorí pre SME Eckart Stratenschulte, riaditeľ Európskej akadémie v Berlíne.
Sama Merkelová bola po summite spokojná a tvrdila, že Nemecko postoj nezmenilo. Za ústupok Španielom a Talianom sa do záverov summitu nedostali eurobondy. O tých kancelárka pred summitom vyhlásila, že nebudú, kým bude žiť.
Rumuni sa pobili o kreslo na summite
Súboj prezidenta a premiéra o účasť na summite je špecialita postkomunistických krajín.
BRUSEL, BRATISLAVA. O zábavu na dramatickom summite sa postarali Rumuni. Tradične krajinu zastupuje prezident Traian Basescu, no nový socialistický premiér Victor Ponta sa ho rozhodol vymeniť. Vláda Pontovi schválila zastupovanie, proti čomu sa ohradil Basescu.
Tesne pred summitom ústavný súd rozhodol, že krajinu reprezentuje prezident, Ponta aj tak odletel na summit. A k tomu konštatoval, že prezident má na súde svojich ľudí, a preto jeho rozhodnutia nebude rešpektovať.
Financial Times napísal, že veľvyslanec Rumunska pri únii mal ťažkú úlohu, lebo do poslednej chvíle nevedel, koho bude vítať na letisku.
Hádanie sa o to, kto má krajinu na najvyšších schôdzkach únie zastupovať, je špecialitou bývalých komunistických krajín. Preslávilo sa tým poľské vedenie v čase, keď bol prezidentom Lech Kaczynski a premiérom Donald Tusk. Veční rivali si robili prieky a v roku 2008 priletel na summit do Bruselu na vlastnú päsť aj prezident.
Poliaci tak na rokovaniach dostali dve stoličky. Euroskeptik Kaczynski vtedy podľa Tuska do rokovaní „podľa svojich možností nezasahoval, ale ani nepomohol“ a konflikty a kontroverzie okolo delegácie „rozhodne nepomohli“ poľským záujmom.
Teraz už sa únia proti bojujúcim šéfom krajín vyzbrojila. Oboch zástupcov Rumunska by podľa portálu Euractiv síce pustili do budovy Európskej rady, no dostali by na rokovaniach len jednu stoličku.
Svoju malú drámu si zažilo aj Slovensko v októbri 2011 po páde vlády Ivety Radičovej, keď nebolo jasné, či prezident Ivan Gašparovič neodvolá vládu tesne pred summitom. Gašparovič naznačil, že na summit možno pôjde namiesto premiérky on. Nakoniec vláda poslala do Bruselu Radičovú.
Ela Rybárová
