BRUSEL. Eurozóna sa ponáhľa s pomocou španielskym bankám. Prvé miliardy na zabezpečenie ich ďalšej činnosti majú dostať už tento mesiac. V noci nadnes sa na tom v Bruseli zhodli jej ministri financií. Správu oznámil šéf skupiny Jean-Claude Juncker.
Ministri sa rámcovo dohodli na programe pomoci španielskym bankám, ktorej celková hodnota by mala dosiahnuť asi 100 miliárd eur. Prvých 30 miliárd eur sa im uvoľní už do 31. júla.
Eurozóna chce opatrením upokojiť veľmi nervózne finančné trhy. Francúzsky minister hospodárstva a financií Pierre Moscovici vyslovil nádej, že sa tým trhy budú dať presvedčiť.
Dohodnú sa 20. júla
O definitívnom schválení pomoci španielskym bánk rozhodnú ministri financií na mimoriadnom stretnutí 20. júla. Nemecký spolkový minister financií Wolfgang Schäuble uviedol, že podmienkou poskytnutia prostriedkov bude reštrukturalizácia bankového sektora. Jeho súčasťou bude aj to, aby španielska vláda prísne regulovala príjmy manažérov. Návrh dohody to všetko obsahuje.
Španielsku sa o rok, do roku 2014, predĺži lehota na zníženie schodku jeho rozpočtového deficitu pod 3 % hrubého domáceho produktu (HDP). Španielsko však napriek krízovému vývoju bude musieť prijať ďalšie úsporné opatrenia.
Juncker povedal, že kolegovia mu dali dôveru, aby ich viedol ďalších 30 mesiacov. Dodal však, že mandát nebude vykonávať do konca obdobia. Funkcie sa vzdá na prelome tohto a budúceho roka. Súčasný Junckerov mandát sa skončí 17. júla.
Ministri rozhodli, že EMS bude viesť nemecký finančný expert Klaus Regling, ktorý šéfuje dočasnému eurovalu EFSF.
Ministri rokovali aj s gréckym kolegom Ioannisom Stournarasom, ktorý však nehovoril o zmene podmienok poskytovania pomoci Aténam. Financovanie Grécka v lete je zabezpečené.
Menový komisár EÚ Olli Rehn informoval ministrov, že v septembri bude hotový návrh zákona o európskom bankovom dohľade. Je podmienkou, aby sa z EMS mohli a dali poskytovať priame úvery bankám v ťažkostiach.
Ministri financií spresnili závery júnového summitu EÚ, podľa ktorých eurovaly môžu v určitých prípadoch nakupovať dlhopisy členov eurozóny. Tým by sa mal oslabiť tlak trhov na krajiny ako Taliansko a Španielsko. ECB by mala podľa novej dohody pomáhať krízovým fondom pri skupovaní štátnych dlhopisov od investorov.
Španieli potrebujú viac, ani 100 mld. nemusí stačiť
Aktuálne schválená podpora pre španielske banky v objeme 30 miliárd eur nie je konečná na záchranu tohto sektora. "Už pred oficiálnou žiadosťou Španielska o pomoc sa hovorilo o potrebe približne dvakrát vyššej sumy. Po zefektívnení Európskeho mechanizmu pre stabilitu (EMS) sa preto zrejme dočkáme aj druhej pôžičky," upozorňuje analytička Poštovej banky Dana Špacírová.
Jej kolega zo Slovenskej sporiteľne Martin Baláž vysvetľuje, že v súčasnosti ide iba o prvú tranžu z pomoci, pričom ďalšie by mali nasledovať neskôr. Celá pomoc by tak mohla dosiahnuť vyššiu sumu, pričom pôvodne eurozóna ponúkala 100 miliárd eur.
"Suma 100 miliárd eur bola skôr politickým rozhodnutím vlády, ktorá chcela za každú cenu upokojiť trhy. Reálne potrebná suma je zrejme výrazne nižšia," konštatuje pre TASR.
"Zhoršovanie kvality aktív v súvahách španielskych bánk sa ešte vzhľadom na ekonomický vývoj neskončilo, takže ani táto cifra nemusí byť konečná," zdôrazňuje však pre TASR analytik X-Trade Brokers Kamil Boros a zároveň kritizuje možnosť čerpať záchrannú pomoc pre banky z eurovalu. Insolventné banky by sa nemali zachraňovať, pretože podľa neho ich záchrana odčerpáva zo spoločnosti množstvo zdrojov, ktoré sa dajú využiť ďaleko efektívnejšie, ako na podporu nefunkčných inštitúcií.
