BRATISLAVA. Šiestou krajinou, o ktorej sa začalo špekulovať, že požiada o pomoc z eurovalu, je Slovinsko. Jej vedenie okamžite reagovalo ráznymi odmietnutiami. Minister financií Janez Šušteršič ubezpečil eurokomisára pre hospodárske a menové záležitosti Olliho Rehna, že takýto scenár sa Slovinska netýka, vláda to zvládne sama.
To isté tvrdilo týždne pred žiadosťou o pomoc aj Írsko, Portugalsko, Cyprus či Španielsko, ktorému pošle eurozóna do konca júla 30 miliárd eur, aby zachránilo svoje banky.
„Slovinsko nie je dôvodom pre paniku,“ povedal už v pondelok slovinský minister. Za panikou na trhu a vysokými úroky zo štátnych dlhopisov Slovinska, ktoré presiahli šesť percent, je podľa neho len „nemotorná komunikácia a prehnaná úprimnosť“.
Chcel tak zmierniť tvrdenia premiéra Janeza Jansu, ktorý koncom júna varoval, že Slovinsku hrozí "grécky scenár". O dva dni na summite EÚ v Bruseli vyhlásil, že vláda „robí všetko pre to, aby našla riešenie a vyhla sa pomoci zvonku".
Ťažké časy
O možnej pomoci sa hovorilo už na jeseň minulého roka, kedy pre spornú dôchodkovú reformu kabinet expremiéra Boruta Pahora opustili dve koaličné strany a hlasovanie o dôvere jeho vláda neprežila. Krajina sa ocitla nielen v ekonomickej, ale aj politickej špirále neistoty.
Ekonomika sa prepadáva, tento rok má zaznamenať dvojpercentný prepad, deficit verejných financií dosiahol 6,4 percenta, vláda sa ho tento rok snaží neúspešne skresať na 3,5 percenta, aby už budúci rok podliezol limit troch percent.
Od vstupu do eurozóny v roku 2007 sa dlh krajiny zdvojnásobil a dnes dosahuje 48 percent HDP. Do konca roka by mal však vyskočiť až na 54,7 percent.
Vláda v Ľubľane už prijala sériu úsporných opatrení, vrátane zníženia sociálnych dávok aj platov vo verejnej sfére, aby zredukovala rozpočtové výdavky o 800 miliónov eur. Ďalšie škrty za takmer miliardu eur má vláda naplánované na budúci rok.
„Táto generácia bude musieť tvrdo zaplatiť za hlúposť tých, ktorí spôsobili meškanie rozhodnutí,“ vyhlásil premiér pre rádio Koper.
Problémové banky
Najväčšie starosti robí vláde bankový sektor, ktorý je extrémne závislý na financovaní z Európskej centrálnej banky. Na rozdiel od väčšiny stredoeurópskych krajín sú najväčšie banky stále vo vlastníctve štátu.
Banky potrebujú nutne posilniť kapitál, problémy im tvoria „nedobytné“ úvery, ktorých podiel sa za posledný rok zvýšil z 15 percent na štvrtinu všetkých úverov.
Podľa slovinského štatistického úradu vnímalo v roku 2011 náklady na bývanie ako „ťažké bremeno“ pre život až 40 percent domácností, 16 percent domácnosti aspoň raz do roka nezvládlo zaplatiť faktúru za elektrinu, zaplatiť hypotéku nedokázalo 12 percent z nich. Až tretina domácnosti si pre finančné problémy museli požičať od nebankových inštitúcii.
„Zásadným problémom pre banky sú nesplácané úvery,“ hovorí pre SME ekonóm Tilen Majnardi. Minister financií by mal podľa neho zabezpečiť, aby domáce banky začali plniť základnú funkciu na trhu – úverovanie.
„Je to možné napraviť len tým, že do bánk sa vleje domáci alebo zahraničný kapitál, ktorý by mal zaplátať obrovskú dieru po zlých úveroch,“ naznačuje riešenia.
Vláda nechce pomôcť
Najväčšia banka Nova Ljubljanska Banka (NLB) potrebuje pomoc od štátu 381 miliónov eur. Jej druhým najväčším vlastníkom po Slovinsku je belgická banka KBC, ktorú musela v roku 2009 zachrániť belgická vláda siedmimi miliardami.
Krajina sa snaží banke nájsť strategického investora, ktorý by bol ochotný od štátu odkúpiť časť väčšinového podielu v NLB a znížiť jej podiel na 25 percent. „Zatiaľ sa nezdá, že by na túto investíciu čakalo veľa investorov,“ okomentovala pre denník The Financial Times slovinská analytička Hermine Vidovicová, ktorá pôsobí na Viedenskom inštitúte pre medzinárodné ekonomické štúdie.
NBL pritom potrebuje na oživenie aspoň 500 miliónov eur, aby tak mohla obnoviť poskytovanie úverov na podporu ekonomiky. Banka si už od ECB požičala 1,2 miliardy eur. Európska komisia začiatkom júla dočasne schválila už druhú pomoc pre NBL, pričom kapitálová injekcia by mala byť vo výške 382,9 milióna eur.
Prvú štátnu podporu schválila ešte v marci. Napriek tomu minister financií tvrdí, že NLB je stabilná minimálne na najbližší rok. „Nevidím dôvod, prečo by sme mali žiadať o pomoc pre naše banky,“ povedal podľa agentúry Bloomberg.
Dôvod tohto postoja je zrejmý: pred rokom slovinská vláda minula na záchranu štátom vlastnených firiem a bánk 439 miliónov eur, teda pätinu z tohtoročného deficitu.
Slovinské banky by podľa ratingovej agentúry Fitch potrebovali posilniť kapitál až o 4,5 miliardy eur, z toho asi 3,5 miliardy eur, čo je 10 percent HDP krajiny, by smerovalo len do domácich bánk. Druhá najväčšia banka Nova Kreditna Banka Maribor (KBMR) už požiadala investorov pri navýšení kapitálu.
Abanka Vipa potrebuje 50 miliónov eur, ktoré zrejme získa predajom aktív alebo akcií. „Do konca roka možno budeme musieť požiadať o pomoc pri rekapitalizácii bánk,“ dodal pre televíziu Bloomberg analytik banky Radivoj Pregelj.
