Ministerstvo dopravy chce so župami dohodnúť, kde by mohli vlaky nahradiť autobusy a opačne. Rokovania narážajú na to, že železnicu nemožno vždy nahradiť autobusmi.
BRATISLAVA. O tom, ako budú jazdiť vlaky od 9. decembra, presnejšie, kde nebudú vôbec a kde ich bude viac, práve rozhoduje ministerstvo dopravy. O vhodnosti nového cestovného poriadku presviedča najmä župy, ktoré by naň mali reagovať zmenami v autobusovej doprave.
Tým sa nepozdáva najmä plán rušiť takmer všetky osobné vlaky na šiestich trasách, ktoré sú pre železnice nerentabilné.
„Banskobystrický samosprávny kraj nesúhlasí so zastavením železničnej osobnej dopravy na úseku medzi Hronskou Dúbravou a Banskou Štiavnicou,“ zareagoval hovorca župy Peter Hajnala.
Na rozdiel od ministerstva tvrdí, že dopyt po doprave na tejto trati je, čo „dokazujú aj reakcie občanov“.
Ak by už železnica na tomto úseku nepremávala, župa by tu asi musela posilniť autobusy. Väčšina prímestských autobusov do sto kilometrov v pôsobnosti žúp je ale stratová a župa ich dotuje.
Päťsto cestujúcich a viac
Ďalšie zmeny
Odchody vlakov
- Niektoré vlaky v osobnej miestnej doprave majú jazdiť v pol až hodinových taktoch*: Bratislava – Leopoldov, Bratislava – Malacky, Bratislava – Šaľa.
- V diaľkovej doprave sú plánované dvojhodinové takty pre*: Bratislava – Žilina – Košice, Kúty – Štúrovo hranica, Bratislava – Zvolen, Zvolen – Vrútky – Žilina, Žilina - Čadca a Košice – Humenné.
*Ide o príklady z grafikonu
Zdroj: MDVVR
Šéf železničnej sekcie ministerstva dopravy Jiří Kubáček vysvetľuje kľúč, podľa ktorého štát navrhuje, kde vlaky ponechať a kde už nie.
Riadi sa predovšetkým tým, koľko vlakových kilometrov ministerstvo dopravy vôbec od železníc objedná a zaplatí. Na budúci rok by sa to meniť nemalo a štát plánuje asi 30 miliónov vlakových kilometrov, hoci tam, kde sú silné prúdy cestujúcich, chce vlaky aj posilniť.
„Pri tomto limite je účelné obsluhovať miestnou osobnou železničnou dopravou prúdy nad 500 cestujúcich denne v jednom smere, a samozrejme tiež línie, kde i pri nižšom počte cestujúcich trate nemajú cestnú alternatívu,“ hovorí Kubáček.
Príkladom neefektívnej trate je úsek Hronská Dúbrava – Banská Štiavnica, ktorou cestuje podľa analýzy Výskumného ústavu dopravného v Žiline denne v jednom smere menej ako sto cestujúcich.
Štát by bol na druhej strane rád, keby autobusy zmizli v smeroch, kam cestuje veľa ľudí. Tam chce dokonca železnice posilniť. Nateraz takých spojov vidí dvanásť.
Pýtajú peniaze
Ak by sa vypúšťali stratové spoje autobusov, župám to môže aj pomôcť. Autobusy však môžu byť pre regióny dôležité, pretože v niektorých obciach je železničná stanica ďaleko od centra.
Prešovský samosprávny kraj napríklad tvrdí, že na trati Humenné – Stakčín ľudia cestujú viac autobusmi pre zlú polohu železničných staníc v obci. Štát chce, aby tu autobusy obmedzili.
V minulosti už župa autobusy škrtala. „Ďalšie obmedzovanie nie je možné,“ povedala Veronika Fitzeková, hovorkyňa župy.
Košická župa avizuje, že ak ministerstvo zruší dopravu na trati Bánovce nad Ondavou – Veľké Kapušany, ako plánuje, bude chcieť od štátu peniaze na opravu cesty, po ktorej by mali ísť autobusy.
„Úprava si vyžaduje investíciu sedemstotisíc eur,“ povedala hovorkyňa župy Soňa Jakešová. Na zaplatenie strát autobusu by potrebovali ročne ďalších 90tisíc.
Kliknite na obrázok, zväčšíte ho.