ATÉNY. Grécku dochádzajú peniaze. Hrozí, že v najbližších týždňoch nedokáže zaplatiť chod štátu. Krajina nie je schopná platiť úradníkom, lekárom či policajtom.
Vláda sa preto podľa agentúry Reuters obzerá po pôžičke, ktorou by dokázala zaplatiť nevyhnutné náklady v najbližších dvoch mesiacoch.
Ďalšiu časť z úveru od Európskej únie (EÚ) a Medzinárodného menového fondu (MMF) môžu totiž Gréci očakávať najskôr v septembri.
Brusel posiela kontrolu
Európska únia prisľúbila, že v auguste pomôže Aténam splatiť časť dlhov. Vtedy sú splatné grécke dlhopisy za 3,3 miliardy eur.
Či Gréci peniaze zo záchranného úveru dostanú, ukáže až preverenie ich hospodárenia. Na budúci týždeň by sa mali do Atén vrátiť predstavitelia trojky, ktorá zastupuje EÚ, MMF a Európsku centrálnu banku.
Vláda Antonisa Samarasa pripraví ozdravný balíček za 11,7 miliardy na najbližšie dva roky.
Sľuby plnia len formálne?
Agentúra Reuters včera zverejnila správu, podľa ktorej si šéf banky Piraeus Michael Sallas a jeho dve deti požičali sto miliónov eur cez spoločnosti na Cypre, aby neskôr kúpili akcie banky a tým splnili ozdravný program, ktorý bankám predpisuje Európska komisia.
Tento obchod vyvoláva podľa Reuters pochybnosti, ako Grécku kontroluje svoj finančný systém.
Prípad Sallasovcov ukazuje, že banky môžu ozdravné požiadavky z Bruselu spĺňať len naoko. Banka Piraeus je štvrtou najväčšou bankou v Grécku.
„Cez trojuholník medzi bankami, podnikateľmi a ďalšími bankami boli splnené kritériá na posilnenie bánk, no bez nových peňazí,“ povedal agentúre profesor a bývalý minister hospodárstva Louka Katseli.
Grécka centrálna banka sa pre Reuters odmietla vyjadriť. Sallas na otázky neodpovedal, agentúru obvinil zo zaujatosti.
