BRATISLAVA. Úradníkom sa má zúžiť priestor na zbytočné nákupy za štátne peniaze. Smer chce na webe zverejňovať viac dát o prideľovaní štátnych zákaziek.
Mali by na ňom byť napríklad profily úradov či obcí s informáciami, čo a za koľko nakupujú.
Podnikateľom by zase mali chodiť avíza, čo chce štát nakupovať. Vzniknúť má aj štátny eBay, cez ktorý sa má nakupovať tovar s nízkou hodnotou.
„Chceme priniesť bezprecedentnú transparentnosť, zlacnenie a zrýchlenie obstarávania,“ tvrdí minister vnútra Robert Kaliňák (Smer), ktorý pripravuje zmeny vo verejnom obstarávaní.
Na rozdiel od bývalej šéfky rezortu justície Lucie Žitňanskej (SDKÚ), svojich 15 návrhov na zmenu obstarávaní nezdôvodnil.
S dodatkami na súd?
Smer chce zakázať podpisovanie dodatkov, ktorými by sa zvyšovala cena či predlžovala lehota dodania tovaru. S ich podpisom bude musieť súhlasiť súd.
Tak dnes funguje napríklad súhlas pri nakladaní s majetkom detí. Keď chce opatrovník predať dom dieťaťa, súd s tým musí súhlasiť. Pred jeho vydaním posúdi, či je obchod výhodný pre nesvojprávne dieťa.
Šéf Transparency International Gabriel Šípoš upozorňuje, že na takýto návrh môže štát nakoniec doplatiť. „Môže prísť o mesiace práce,“ vraví.
Napríklad pri stavbe nového terminálu bratislavského letiska narazil jeho staviteľ na podzemnú vodu. Keby musel čakať na súhlas súdu s dodatkom, predĺži to dostavbu letiska a môže to priniesť aj ďalšiu škodu.
Návrh, aby automaticky všetky dodatky podliehali súhlasu súdu, vníma problematicky aj partner kancelárie TaylorWessing e/n/w/c Radovan Pala. V zákonu si podľa neho bude chcieť vláda poistiť výnimky, kedy súhlas súdu nie je nutný.
„Ako to s výnimkami býva, práve cez ne by sa potom opatrenie práve v dôležitých prípadoch obchádzalo,“ upozorňuje Pala.
Úradu chýbajú ľudia
Riešením by mohla byť podľa Palu úprava, ktorá by vo všeobecnosti určila, že dodatok môže zvýšiť cenu zákazky len o oprávnené náklady v trhovej výške.
Takýto dodatok by po zverejnení mohol na súde napadnúť Úrad pre verejné obstarávanie či vyradení uchádzači. „A súd by v takom prípade posudzoval, či sú náklady v dodatku oprávnené a primerané, alebo nie,“ vysvetľuje advokát.
Úrad dnes nemá ľudí na to, aby si dokázal s kontrolou dodatkov poradiť. Vlani stopol napríklad zverejňovania zápisníc či ponúk z obstarávaní na webe, pretože v nich nemá kto vyčierňovať osobné údaje.
Aj Šípoš upozorňuje, že Smer by mal najmä finančné a personálne úrad posilniť. „Napríklad zvýšil sa počet námietok, no nezvýšil sa počet ľudí,“ upozorňuje.
Čo sa má zmeniť?
Smer predstavil pätnásť návrhov, ako chce zmeniť prideľovanie štátnych zákazok.
1. Čo je strategické?
Veľké zákazky nad 10 miliónov eur, ktorých parametre či presnú hodnotu nemožno určiť a majú slúžiť na zabezpečenie „dôležitého verejného záujmu“, bude možné prideliť osobitným postupom.
Či to znamená priame zadanie, minister Kaliňák včera nepovedal.
Záujemcovia o tieto zákazky budú musieť zverejniť mená majiteľov, ktorí majú viac ako tretinu akcií. Bývalá šéfka rezortu justície Lucia Žitňanská navrhovala, aby majiteľov odkryli všetci uchádzači o štátne zákazky.
2. Viac dát na webe
Okrem profilov úradov či štátnych firiem, ktoré zákazky prideľujú, má byť na webe zoznam podnikateľov, ktorí splnili formálne podmienky, aby sa o štátne zákazky uchádzali. Spoločnosti v zozname sa majú vyhnúť viacnásobnénu preukazovaniu podmienok účasti v súťažiach.
Na webe majú byť aj hodnotenia firiem od úradníkov.
3. Štátny eBay
Zrušiť sa má rokovacie konanie bez zverejnenia, čo je najmenej transparentná metóda nákupu.
Smer chce rozbehnúť elektronické trhovisko, obdobu populárneho eBayu. Nakupovať na ňom bude možné len tovar a služby do päťtisíc eur. Tovary, ktoré nebudú na tomto trhovisku, bude musieť štát kupovať cez elektronickú aukciu.
4. Znižovanie cien
Hodnota rámcových kontraktov sa má znižovať podľa vývoja trhových cien. „Nie je jasné, kto bude trhové ceny určovať a z čoho bude vychádzať,“ upozorňuje šéf Transparency International Gabriel Šípoš.
