Vláda schválila pre dohodárov povinnosť platiť odvody tak ako klasickí zamestnanci. Ich práva im však nedá.
Viac ako 600tisíc ľudí pracuje na Slovensku na niektorú z dohôd o práci mimo pracovného pomeru.
Ak vládny návrh novely schváli aj parlament, pre mnohých sa práca na dohodu môže stať od januára budúceho roka skôr nevítaným bremenom ako pomocou.
Beáta z Nitry pracuje na dohodu o pracovnej činnosti ako upratovačka v nákupnom centre. Za upratovanie dostáva mesačne 143,40 eura.
To je najvyššia suma, ktorú môže zarobiť ako nezamestnaná evidovaná na úrade práce. V súčasnosti jej ostane celá suma, teda 143,40 eura.
Zdravotné poistenie za ňu ako nezamestnanú platí štát. A keďže zarobí menej, ako je nezdaniteľná časť (303,72 eura za mesiac v roku 2012), má nulovú daň.
V článku sa dočítate:
Počet dohôd nelimitujú
Ostanú bez dovolenky
Študent bude len do štvrťročnice
Komu sa to oplatí
Od budúceho roku dostane na účet takmer o 20 eur menej. Musí si zaplatiť všetky sociálne aj zdravotné odvody. Daň bude mať naďalej nulovú, keďže jej zárobok nepresiahne nezdaniteľnú časť na daňovníka.
Výhody, ktoré bude mať zo zaplateného poistného, sú však sporné.
Beáta bude mesačne odvádzať 1,43 eura na poistenie v nezamestnanosti. Ak však ostane naďalej evidovaná na úrade práce, nárok na podporu mať nebude.
A to ani v prípade, že splní zákonnú podmienku poistenie v nezamestnanosti 730 dní v posledných troch rokoch.
Zákon totiž hovorí, že túto podmienku musí splniť pred zaradením do evidencie uchádzačov o zamestnanie. A keďže Beáta je už zaevidovaná, podporu nedostane.
„Zohľadní sa jej to po opätovnom zaradení do evidencie,“ konštatuje Marián Škotka z tlačového oddelenia Sociálnej poisťovne.
Zo zaplateného poistného do zdravotnej poisťovne vo výške takmer šesť eur tiež nebude mať výhody ona, ale zdravotná poisťovňa.
Tá získa zaplatené poistné za Beátu dvakrát – od Beáty a jej zamestnávateľa z dohody o pracovnej činnosti a tiež od štátu z dôvodu evidencie na úrade práce.
Zaplatené poistné sa Beáte prejaví v budúcnosti v prípade nemocenského – ak splní všetky zákonné podmienky, bude mať nárok napríklad na materské. Rátať sa jej taktiež bude obdobie platenia poistného na starobné a invalidné poistenie.
Zaplatené poistné z dohody jej môže priniesť vyšší starobný či invalidný dôchodok.
Povinnosti, nie výhody
Invalidné poistenie si však bude zbytočne platiť invalidný dôchodca.
„V prípade, že poberateľ invalidného dôchodku pracuje a platí si poistné, nemôže požiadať po ukončení poistenia o zvýšenie invalidného dôchodku,“ tvrdí Škotka. Tak je to aj teraz (ak pracuje na klasickú zmluvu) a novela v tejto veci nič nemení.
Ostatným by sa mali zaplatené odvody z dohôd vyplatiť.
Starobný dôchodca bude môcť po ukončení práce na dohodu požiadať o zvýšenie dôchodku. Rovnako aj študentovi sa platenie na dôchodkové a invalidné poistenie prejaví v budúcnosti vo forme vyššieho starobného či prípadného invalidného dôchodku.
Výhodnejšie ako zmluvy
Podľa advokátky Kataríny Babiakovej z právnickej kancelárie bnt attorneys-at-law práca na dohodu tak bude menej atraktívna pre zamestnancov aj pre zamestnávateľov. Stále však bude mať popri klasických zmluvách výhody.
Firmy tiež budú musieť za svojich dohodárov platiť všetky odvody. Zamestnanci na dohodu však stále nebudú mať všetky práva a výhody, ktoré majú klasickí zamestnanci.
Počet dohôd nelimitujú
Práca na dohodu je limitovaná. Dohodár nemôže na jednu dohodu odrobiť viac hodín, ako mu povoľuje Zákonník práce. Tieto ustanovenia vláda nemení.
Dohoda o pracovnej činnosti
Na túto dohodu možno pracovať najviac desať hodín týždenne.
Dohoda o vykonaní práce
Môžete odpracovať maximálne 350 hodín za rok u jedného zamestnávateľa.
Dohoda o brigádnickej práci študenta
Môžete odpracovať maximálne dvadsať hodín za týždeň u jedného zamestnávateľa aj dnes, aj v budúcnosti.
Platí pre všetky druhy dohôd
Počet dohôd pre jedného človeka nie je limitovaný. To znamená, že jeden človek môže robiť u viacerých zamestnávateľov. Odrobené časy sa u rôznych zamestnávateľov nesčítavajú.
Dohoda musí byť písomná, inak je neplatná.
Treba si správne zvoliť druh dohody. Napríklad na dlhodobé upratovanie spoločných priestorov bytového domu je vhodná dohoda o pracovnej činnosti, nie o vykonaní práce, ako sa zvykne uzatvárať. Zle zvolená dohoda nemusí spĺňať základné náležitosti, a preto môže byť neplatná.
Ak vám zamestnávateľ na dohodu napríklad pri upratovaní ponúka vyplácanie dvoch druhov odmien – jednu za vykonanú prácu, ktorá sa zdaňuje a od januára zodvodní, a druhú na nákup upratovacích prostriedkov – je to v poriadku. Nákup však treba vydokladovať. Odporúča to právnička Katarína Babiaková.
(rag)
Ostanú bez dovolenky
Dohodári ani naďalej nebudú mať nárok na dovolenku či oddych po práci. Zamestnávatelia im nemusia zabezpečiť ani obedy.
Zamestnanci pracujúci na dohodu síce budú musieť platiť odvody, no ani po novom roku nezískajú všetky práva zamestnancov.
„Pri dohodách zamestnanec nemá nárok na dovolenku, príplatky za nadčasy, náhradu mzdy pri prekážkach v práci, odstupné či výpovednú lehotu ako pri riadnom pracovnom pomere,“ vysvetľuje advokátka Katarína Babiaková z kancelárie bnt attorneys-at-law.
S nárokom na tieto výhody nepočíta vláda ani v novele Zákonníka práce. „Ak by sa mali tieto ustanovenia vzťahovať aj na dohody, potom by neboli vôbec potrebné,“ konštatuje hovorca ministerstva práce Michal Stuška.
Aj keď len v oveľa menšej miere predsa tak zostane pre firmu atraktívnejšie uzatvárať dohody ako klasické zmluvy s riadnym alebo skráteným pracovným časom.
Zamestnávatelia pritom budú pravdepodobne viac siahať po určitých skupinách pracovníkov. Ak totiž zamestnajú dôchodcu, budú zaňho odvádzať len 14percentné odvody na starobné poistenie. Pri študentovi či invalidnom dôchodcovi zaplatia 17percentné poistenie na starobné a invalidné poistenie.
Za nezamestnaných by museli platiť celý balík, teda 35 percent.
(rag, ILUSTRAČNÉ FOTO SME - JÁN KROŠLÁK)
Študent bude len do štvrťročnice
Novela Zákonníka práce spresňuje, kto môže pracovať na dohodu o brigádnickej práci študentov. Zmeny v zákone o sociálnom poistení zase upierajú právo na prácu predčasným dôchodcom.
1. Starobný dôchodca
bude môcť po ukončení práce na dohodu požiadať Sociálnu poisťovňu o prepočítanie dôchodku. Od januára si bude musieť platiť štyri percentá do Sociálnej poisťovne na starobné poistenie. Zamestnávateľ zaňho odvedie ďalších 14 percent.
2. Predčasní dôchodcovia
si budú musieť do marca 2013 rozmyslieť, či budú radšej pracovať na dohodu, alebo si ponechajú predčasný starobný dôchodok. Ak prácu na dohodu do tohto termínu neukončia, Sociálna poisťovňa im vyplácanie predčasného dôchodku zastaví.
3. Pre nezamestnaných
pracujúcich na dohodu (ak pôjde o pravidelnú činnosť, nie iba jednorazovú prácu) sa od januára neoplatí ostať evidovaným na úrade práce. Musí si totiž platiť všetky odvody, teda aj zdravotné, ktoré zaňho aj naďalej bude odvádzať štát. Napriek plateniu odvodov by nemal nárok na podporu v nezamestnanosti. A má tiež limitovanú výšku zárobku, ktorá je od júla 143,40 eura.
4. Dohody o brigádnickej práci študenta
čakajú tiež mierne zmeny. Zásadnou zmenou je to, že na dohodu o brigádnickej práci študenta nebudú môcť robiť diaľkovo študujúci. Dnes zákon nerozlišuje, môžu ju uzatvárať denní aj diaľkari. Dohodu budú môcť študenti uzatvoriť len do 25 rokov veku.
Novela tiež spresňuje, že maximálny čas, ktorý môže študent odrobiť, je 20 hodín týždenne. „Dôvodom je, že v aktuálnom znení sa hovorí o „určenom pracovnom čase“, ktorý v zákone nie je definovaný, čím v praxi vznikajú pochybnosti o tom, ako sa má tento pojem vykladať,“ vysvetľuje advokátka Katarína Babiaková z bnt.
(rag)
Pre zväčšenie kliknite
