Stálych vyslaných redaktorov slovenské médiá veľmi nevyužívajú. Novinárov vysielajú len pri zvláštnych príležitostiach.
BRATISLAVA. Keby médiá lepšie informovali o vojnových konfliktoch či detskej práci, boli by Slováci vnímavejší k problémom vo svete, tvrdia organizácie, ktoré dlhodobo pracujú v rozvojových krajinách.
Naopak, šéfredaktori komerčných médií tvrdia, že zahraničné spravodajstvo je ich prioritou a dávajú mu primeraný priestor. Na stálych redaktorov nie sú v kríze peniaze, vysvetľujú zhodne.
Verejnoprávna úlohaDiváci si zaslúžia viac správ zo sveta aj podľa kandidátov na šéfa RTVS Jaroslava Rezníka a Václava Miku. Podľa nich je to najmä úlohou verejnoprávnych médií.
Rozsah zahraničného spravodajstva Českej televízie sa s pokrytím STV nedá porovnávať. „Česká televízia má v zahraničí ôsmich reportérov, ďalších dvadsaťjeden v českej redakcii,“ povedala jej hovorkyňa Michaela Fričová.
Celá RTVS má spolu iba pätnástich. Mimo Európy sú iba v Spojených štátoch a v Thajsku. Česká televízia vyslala spravodajcov do Moskvy, Pekingu, Varšavy, Berlína, Bruselu či Washingtonu. Štyroch reportérov mesačne posiela na krátke týždňové cesty. RTVS počet mesačných ciest nešpecifikovala.
Zo zahraničia
Rozvojové štáty
RTVS bola v roku 2011 v Južnom Sudáne a Keni, v Indonézii, Maroku a Iraku
Ta3 bola v Keni a v Tanzánii na odovzdávaní cien OSN.
Markíza ani Joj v minulom roku nevyslali nikoho.
„Nikto nemôže byť spokojný so stavom zahraničného spravodajstva, lebo v porovnaní s okolitými krajinami je žalostný,“ hovorí šéf tlačovej agentúry TASR Rezník.
Umiestnenie nových reportérov a finančné riešenie vidí v spolupráci s ministerstvom zahraničných vecí.
Druhý vážny kandidát na šéfa RTVS Václav Mika hovorí, že chce natrvalo obsadiť niekoľko zahraničných miest. „Toto RTVS chýba a treba nájsť model, nielen medzi prepojením STV a rozhlasom, ale tiež v spolupráci s Českou televíziou.“
Slováci žijú v globálnom svete a mali by sa oveľa viac zaujímať o problémy v zahraničí, myslí si Peter Morvay
Čítajte komentár (piano) >>
Prístup ku všetkým komentárom nielen na sme.sk za 3,90 Eur mesačne. Kúpiť teraz
Médiá: Nemáme peniazeModel zahraničného korešpondenta je podľa šéfredaktorky Nového Času Júlie Kováčovej neekonomický a prežitý. „Najmä ak ste súčasťou tak silného koncernu, akým je Ringier Axel Springer.“
Redaktorov vysiela, ak vedia priniesť niečo hodnotné navyše. Nezaujíma ich len bulvár, boli sa pozrieť na našu misiu NATO v Afganistane, na život a bezpečnostnú situáciu v Iraku, vojenskú základňu v Kosove.
Šéfredaktor .týždňa Štefan Hríb vysiela redaktorov na zahraničné udalosti asi raz mesačne. „Financujeme si to sami, výnimočne ide o podporu tretieho sektora alebo zainteresovanej krajiny,“ povedal.
Ani najväčšia komerčná televízia Markíza nemá stáleho reportéra v zahraničí. „Využívame spoluprácu s televíziami v rámci skupiny CME,“ povedal šéfredaktor spravodajstva Lukáš Diko.
Zahraničné spravodajstvo podľa neho nie je v Markíze okrajová záležitosť. „Už to dávno neplatí, pretože zahraničné spravodajstvo tvorí mesačne v priemere pätinu reportáží na Markíze,“ povedal.
TA3 má podľa manažéra spravodajskej redakcie Lukáša Gešša venovať vo vysielaní zahraničným udalostiam najširší priestor v porovnaní s inými televíziami. „Prirodzene, vyplýva to aj z nášho spravodajského formátu.“
Ani TA3 nemá redaktorov natrvalo vyslaných mimo Slovenska. „Z finančného hľadiska je to veľmi nákladné.“ Joj má redaktora vo Washingtone.
Úspech zbierok priamo závisí od správPredstavitelia neziskoviek potvrdzujú, že médiá majú veľký vplyv na ich prácu.
BRATISLAVA. Organizácia Človek v Ohrození, Magna, Unicef, Integra či Slovenská katolícka charita volávajú novinárov do problematických regiónov.
Bez informácií priamo z miesta podľa nich ľudia ľahko nadobúdajú predsudky, že obyvatelia chudobných regiónoch sú leniví. Snažia sa médiá zapájať, pretože bez nich Slováci o zbierkach a témach v rozvojových krajinách nevedia.
„Oslovujeme novinárov s tým, že im preplatíme aj cestu, no nie vždy majú záujem,“ hovorí Radovan Gumulák z Charity. Argument nedostatku peňazí v redakciách chápe.
Neziskovky sa zhodujú, že od záujmu a podpory médií závisí úspešnosť ich projektov.
„Kým na prírodné katastrofy, ktoré majú pozornosť médií, sa ľudia vo väčšom vyzbierajú, pri dlhodobých témach ako HIV bez mediálnej podpory nevyzbierame ani desatinu, koľko potrebujeme,“ hovorí Gumulák.
Vraví, že zo skúseností so zahraničnými partnermi na Slovensku médiá spolupracujú viac.
Nora Beňaková z Človeka v ohrození tiež vidí v cestách do cudziny zmysel. „Vidíme, že novinári, s ktorými spolupracujeme a boli s nami v zahraničí, potom sami od seba píšu o danom regióne dlhodobo,“ hovorí. Keď majú možnosť preplatiť novinárovi cestu, vždy sa vraj stretnú so záujmom.
Ján Glovičko
Bán: Bez zahraničia prepadneme stereotypomReportér .týždňa vraví, že ani internet nedokáže nahradiť pôvodné reportáže.
BRATISLAVA. Novinár Andrej Bán prináša reportáže z krajín postihnutých prírodnými katastrofami aj vojnovými konfliktmi. Aj jemu chýba v slovenských médiách viac autorských materiálov z cudziny.
„Počas rokov, čo som jazdil do zahraničia, som stretával skoro bezvýhradne iba českých novinárov. Slovenské médiá publikovali väčšinou prebrané texty od nich. V posledných rokoch sa to trochu zlepšilo.“
Vraví, že financie nie sú až takou prekážkou. „S iróniou na tento argument hovorím, že pracujem pre časopis, ktorý nie je až taký finančne úspešný, ale kladie dôraz na pôvodné reportáže.“
Internet nie je podľa Bána dostatočnou náhradou pôvodných správ zo zahraničia. „Je to ilúzia a blud, pretože osobná skúsenosť novinára s vedomosťami sú nenahraditeľné.“
Mrzí ho, že z médií sa vytratila publicistika, autorské reportáže. „Trochu lepšie sú na tom printové médiá. Napokon váš kolega Mirek Tóda systematicky pokrýva bývalý Sovietsky zväz, čo sú cenné veci, ktoré sú porovnateľné s materiálmi z iných stredoeurópskych krajín.“
Hovorí, že noviny by mali väčší kredit aj predaj s kvalitnými analýzami zo sveta. „Cestovné náklady nie sú už dnes také vysoké. Moja redakcia vyslala spolu so mnou do drahého Japonska aj spolupracovníka, ktorý vie po japonsky, aby ma sprevádzal, a zaplatila náklady. Keď sa chce, tak to ide.“
Bán, ktorý často píše o Kosove, ale reportoval i z Haiti či Afganistanu, hovorí, že najdôležitejšie je priniesť svedectvo. „Nežijeme vo vzduchovej bubline slovenských problémov. Tieto reportáže prinášajú istú formu zrkadla a spätnej väzby na domáce slovenské problémy.“ Najväčším rizikom nedostatku autorských textov je podľa Bána vplyv selektívneho spravodajstva.
„Moji blízki majú pocit, že keď vystúpim v Afganistane z lietadla, hneď ma niekto zabije. Rýchlo podľahneme zjednodušovaniu.“
Ján Glovičko
Bandžák: Slováci by sa mali aktívne zapojiť do zahraničných témMARTIN BANDŽÁK (37) je fotograf a zakladateľ humanitárnej organizácie Magna – Deti v núdzi.
Vybrali ste si tému o tom, či médiá dosť informujú o dianí v zahraničí a ako ich spravodajstvo ovplyvňuje ochotu ľudí pomáhať ľuďom v núdzi. Prečo?
„Lebo posledných dvanásť rokov ako dokumentárny fotograf spracúvam témy zo zahraničia a vediem organizáciu, ktorá pomáha v rozvojových krajinách. Myslím, že médiá majú úlohu pri tvorení mienky a vedomostí o problémoch tretieho sveta.“
Ako ovplyvňuje práca médií empatiu čitateľov?
„Médiá ovplyvňujú verejnú mienku a dvadsať rokov po revolúcii by si mohli zobrať aj túto oblasť za svoju a viac sa venovať globálnym témam. Nielen chudobe, ale aj témam z ďalekého zahraničia, ktoré sa nás týkajú. Či už je to rozmach Číny v afrických krajinách alebo demokratizácia v Barme. To sú témy, ktoré by si našli čitateľov. Médiá by mohli vytvoriť nový začiatok, aby sa Slováci dozvedeli viac ako len o problémoch Slovenska a okolitých krajín.
Čo si od toho sľubujete?
„Aby sme sa po rokoch dočkali toho, že sa Slováci aktívne zapoja do zahraničných tém. Nielen cez finančnú pomoc, ale aj pri demonštráciách pred ambasádami krajín nedemokratických režimov.“
Prečo podľa vás médiá neinformujú dosť o zahraničí?
„Nevidím do vnútra médií, ale verím, že aj u nás môže vyrásť novinár, ktorý by mal za sebou domovské médium a rozsah práce by bol oveľa analytickejší. Potenciál má viacero novinárov, ale médiá im tento priestor nedávajú. Ja si nemyslím, že o to nie je záujem. Žijeme v Európe a globálnom svete.“
Ján Glovičko
