PRAZNOV. I napriek tomu, že cena ovčej vlny v posledných dvoch rokoch vzrástla, stále nie je u nás na takej úrovni, aby finančný efekt z jej predaja pokryl náklady na prácu strihačov oviec. Pre TASR to povedal zootechnik Marián Chamaj, pre ktorého je strihanie oviec koníčkom a spolu so svojou partiou ostrihal na salaši spoločnosti Agrorozkvet Praznov v okrese Považská Bystrica za necelú pracovnú zmenu viac ako 700 oviec.
Chov oviec na vlnu by bol v severnejších oblastiach Slovenska stratový, ani plemená, ktoré sa tu chovajú, nie sú vlnového typu. Vlnové plemeno Merino sa na Slovensku podľa neho chová len v južnejších oblastiach Slovenska. "Potrebujú teplo a sucho, takže sa na ne špecializovali na juhu. I tam je to však už druhoradá záležitosť, chovatelia sa orientujú na predaj jahňacieho mäsa," priblížil Chamaj.
"Ostrihanie jednej ovce stojí v priemere 80 centov, kilogram vlny sa vykupuje za 70 centov a ovca má na jednu striž zhruba kilogram vlny. Keďže vlna nevypadáva, ovce sa musia v našich podmienkach strihať dvakrát do roka. Je to kvôli hygiene a aj ako prevencia šírenia parazitov," doplnil s tým, že asi 700 kilogramov vlny, ktorú ostrihali v Praznove, pôjde na spracovanie do Poľska.
Čas na ostrihanie jednej ovce záleží od toho, aké je to plemeno, aké sú ovce čisté a podobne. Pohybuje sa to od jednej do piatich minút. Partia piatich šiestich chlapov ostrihá za deň okolo 800 oviec, počas sezóny ich môže byť až 30.000.
"Na Slovensku je asi stovka strihačov oviec, veľká väčšina z nich to robí popri zamestnaní. A keďže u nás nie je mnoho oviec, chodia slovenskí strihači strihať napríklad aj do Talianska či Španielska. Volajú ich tam kvôli kvalitnej práci, no nezanedbateľná je aj nižšia cena, za ktorú sú Slováci ochotní v zahraničí ovce strihať," uzavrel Chamaj.
Na salaši spoločnosti Agrorozkvet v Praznove chovajú okolo 1100 oviec, z nich je 650 bahníc, 150 jariek, 250 jahničiek a niekoľko plemenných baranov. Podľa ovčiara Ľuba Šadláka v sezóne, ktorá sa začína v máji, doja denne okolo 620 oviec, každý deň vyprodukujú asi 90 kilogramov ovčieho syra, koncom sezóny menej.
Časť z neho na farme údia a celú produkciu spolu so žinčicou predajú vo svojej predajni priamo v areáli farmy. "Časť syra necháme vykysnúť a robíme z neho bryndzu. O tú je mimoriadne veľký záujem," uzavrel Šadlák.
