Vláda chce bojovať proti daňovým únikom. Hotovostné obchody nahradia účty v banke.
BRATISLAVA. Roman zo Zlatých Moraviec ponúka cez inzerát ojazdenú Škodu Octavia za 6500 eur. Ak by ju predal až budúci rok a až vtedy sa s kupcom dohodol, že mu túto sumu zaplatí v hotovosti, môže obom hroziť od daňového a colného úradu pokuta do výšky desaťtisíc eur.
Obmedzenie
Koho a kedy
sa nemá týkať
poskytovateľov platobných alebo poštových služieb pri poskytovaní služieb platobného styku alebo podobných služieb,zmenární,tých, ktorí poskytujú služby v oblasti spracovania a prepravy bankoviek a mincí pri ich spracovaní a preprave,Národnej banky Slovenska pri predaji pamätných mincí,správcov daní,pri uplatňovaní colných predpisov,súdnych exekútorov a súdov pri exekúcii či výkone rozhodnutia,v čase vojny, vojnového alebo výnimočného či núdzového stavu,v cudzine, ak platba v hotovosti súvisí s plnením úlohy zahraničných operácií ozbrojených síl SR, zastupiteľských úradov SR, či v rámci rozvojovej spolupráce,v cudzine, ak právo štátu, v ktorom sa má platba v hotovosti odovzdať alebo prijať, ju zakazuje odovzdať alebo prijať inak ako v hotovosti.
Ministerstvo financií chce totiž zákonom obmedziť platby v hotovosti, ktoré prevýšia 5000 eur. Má sa týkať obyčajných ľudí aj podnikateľov s výnimkou bánk, pôšt, zmenární a niektorých úradov.
Zákon je súčasťou akčného plánu boja proti daňovým únikom.
Platby pôjdu cez banku
Po schválení zákona, ktorý navrhol Smer, bude musieť kupec Romanovi za auto zaplatiť prevodom z účtu v banke. Zakáže sa aj rozdelenie platby na zálohy.
„Zákon má pomôcť obmedziť podvodné konania v daňovej oblasti, v boji proti praniu špinavých peňazí, proti korupcii a trestnej činnosti,“ povedal poradca ministra financií Radko Kuruc.
Aby mohli úrady pokutu vyrubiť, budú musieť dokázať, že došlo k vyhýbaniu sa plateniu DPH.
V praxi bude zákon z dielne Smeru ťažko realizovateľný, upozorňuje daňový konzultant spoločnosti Accace Miloslav Jošt.
„Daňovým úradom chýba efektívny systém, ktorý by dokázal vytipovať rizikové subjekty, transakcie a určiť, kam majú ísť na kontrolu,“ dodal Jošt.
Štát sa spolieha na to, že sa budú ľudia navzájom udávať. Zo zákona by mal každý človek, ktorý sa dozvie o platbe v hotovosti nad päťtisíc eur, ju aj povinne ohlásiť úradu.
Hovorkyňa Finančného riaditeľstva Gabriela Dianová tvrdí, že udania prichádzajú už dnes. Finančná správa získava informácie aj od bánk, ktoré nahlasujú úradom podozrivé transakcie.
„Ide o transakcie z daňových rajov a ich následný výber. Dnes sa robí cez tretie krajiny,“ tvrdí analytik Slovenskej bankovej asociácie Marcel Laznia.
Ak obchod prebehne cez banku, nie v hotovosti, o tom, že sa uskutočnil, má banka dôkazy. „Daňový úrad si vyžiada od banky výpis z bankového účtu. Môže ho porovnať s faktúrami a bločkami, či sedia sumy,“ dodal Laznia.
Brusel tlačí na opatrenia
Zákon o obmedzení platieb v hotovosti nad 5000 eur nenarazí na kritiku ani bývalého predkladateľa návrhu. SDKÚ by podporili aj nižšiu sumu.
„S limitom nemáme problém. V Európe boli zavedené aj nižšie stropy,“ tvrdí poslanec SDKÚ Ivan Štefanec. SaS s návrhom nesúhlasí, pretože poškodí podnikateľské prostredie na Slovensku.
Rovnaký názor má aj analytik Juraj Karpiš z INESS. "Ide o neprimeraný zásah do ekonomickej slobody občanov. Takého opatrenia obmedzujú ľudí v nakladaní s ich majetkom, ohrozujú ich súkromie a vynucujú od nich zbytočné platby bankovému sektoru," povedal Karpiš. Róbert Kičina z Podnikateľskej aliancie Slovenska tvrdí, že féroví podnikatelia s návrhom nebudú mať problémy. "Neviem však posúdiť, či hranica je optimálna. Pre vyššiu efektivitu výberu daní nie sme ani proti nižšej sume," dodal Kičina.
V marci zverejnil Inštitút finančnej politiky analýzu, z ktorej vyplýva, že ak by štát vybral toľko peňazí na DPH, ako má, a firmy by platby daní neobchádzali, rozpočet by si polepšil o 2,3 miliardy eur, teda 3,5 percenta HDP.
Na boj proti daňovým únikom vyzval v júni aj Brusel. Európska komisia odhadla, že čierna ekonomika predstavuje pätinu HDP Európskej únie, teda dva bilióny eur.
„Daňoví podvodníci kradnú z vreciek obyčajných občanov a oberajú štáty o príjmy. Musíme s podvodmi skoncovať,“ vyzval komisár pre dane Algirdas Šemeta.
Vo svete je strop nižší, ako bude u nás
Stropy na hotovosť zaviedli Taliani či Dáni. Obchody ponúkali tovar bez bločkov lacnejšie.
BRATISLAVA. Limity na platby v hotovosti zaviedli aj v iných krajinách Európy. Už v apríli Španieli ohlásili, že obmedzia platby v hotovosti nad 2500 eur. Za porušenie zákona hrozí pokuta vo výške štvrtiny celkovej transakcie.
Španielsku vládu premiéra Mariana Rajoya k obmedzeniu hotovostných platieb pritlačili výsledky daňových inšpekcií. Odhalili, že Španieli za pomoci najčastejšie 500eurových bankoviek od roku 2007 urobili obchody najmenej za 1,4 miliardy eur. Na dani nezaplatili ani cent.
Načierno sa v Španielsku obchodovalo s majetkami aj so stavebným materiálom. Päťstoeurovú bankovku ľudia nazvali „Bin Ládinom“. Po teroristovi, ktorý donedávna bol všade, ale nik ho nevidel.
V decembri platby v hotovosti obmedzila aj talianska vláda Maria Montiho. Limit znížila z 2500 eur na 1000 eur.
Táto krajina prichádza na daniach ročne najmenej o 120 miliárd eur. Muzikant Florian d’Andrea pre televíziu Bloomberg povedal, že novým zákonom mu zdraželi hudobné nástroje, ktoré si kupuje v hotovosti. Predajcovia nechcú platiť DPH 21 percent, preto verným zákazníkom ponúkajú tovar bez bločkov. Tovar je tak lacnejší.
V Česku platí strop pre platby v hotovosti vo výške 350-tisíc korún. Vláda uvažuje, že sa nebude vzťahovať iba na jeden deň ako doteraz, ale na obdobie 28 dní za sebou. Zmizne tak možnosť obchádzať zákon rozložením platieb na viac dní za sebou.
V Dánsku je nastavený limit na úrovni 1340 eur. Daňové úrady pritom sledujú aj rekonštrukcie domov a bytov. Kontrolujú, či remeselník nerobil prácu načierno a náklady si vyfaktúroval.
Hotovostný strop chce presadiť aj pobaltská krajina Estónsko.
