Šéf personálnej agentúry Trenkwalder LUBOŠ SIROTA, ktorý rokoval o novele Zákonníka práce za Republikovú úniu zamestnávateľov (RÚZ) hovorí, že sa do nej vracia veľa absurdít.
Keď sa skončili tripartitné rokovania k novele Zákonníka práce, povedali ste, že nebola použitá hrubá sila. Schyľovalo sa k tomu?
„Snažil som sa nájsť pozitíva. Povedal som aj to, že to považujem za tvrdohlavú a aj politickú novelu. S rukopisom Konfederácie odborových zväzov. Je jasné, že pri parlamentných počtoch to mohlo vyzerať inak a pracovná skupina nemusela ani fungovať. Mohli nám len oznámiť, ako si to predstavujú. Je preto pozitívne, že rokovania prebiehali. Musím povedať, že vcelku korektne.“
Boli korektnejšie ako za exministra práce Jozefa Mihála?
„Za Mihála neexistovali politické mantinely. Teraz boli jasne definované pravidlá a politické mantinely. Ďalej sa ísť nedalo. Manévrovací priestor bol podstatne menší. Silno rezonovala aj zmluva medzi Smerom a odbormi. Bolo cítiť, že u nás neexistuje možnosť na priame rokovania zamestnávateľov a zástupcov zamestnancov. Vstupuje do toho politika v podobe vlády a záleží, kto je pri moci. Zákonník práce zostáva symbolom režimu, preto musia prísť zmeny vždy s výmenou vlády. Ak dnes ľuďom nemôžete sľúbiť lacný chlieb a pivo, tak im sľúbite, že budú mať dobrý Zákonník práce. A zaplatí to niekto iný namiesto vlády. To sa deje aj v tomto prípade.“
Čo boli politické mantinely?
„Hovorili sme o troch oblastiach - postavenie odborov, náklady na pracovnú silu a flexibilita trhu. Postavenie odborov bola téma, o ktorej sa nedá diskutovať. Ani sme na to nemíňali energiu. Postavenie odborov bolo jasne nadiktované: čo sa pri Mihálovej novele zo zákonníka vyhodilo, to sa doň opäť dostalo.“
Do akej miery je to naozajstný problém?
„Mihálov zákonník bol najviac prozamestnanecký. Snažil sa dostať viac do popredia zamestnanecké rady – ľudí, ktorí môžu obhajovať záujmy zamestnancov. Mihál vytvoril priestor na kolektívne vyjednávanie. Odborári na podnikovej úrovni sa toho neboja. Problém cítia odborárski bossovia.“
Myšlienka zamestnaneckých rád je fajn, ale fungujú niekde v praxi?
„Máme mizernú legislatívu. Od roku 2002 sa tomu nikto nevenoval. Ani Mihál to nedotiahol do konca.“
Máme tu firmy, ako je Amazon. Ak zamestnanci povedia, že sa musia chrániť, založia si odbory.
„Alebo zamestnaneckú radu.“
Dramatický rozdiel tam nie je. Odbory si môžu založiť aj mimo konfederácie.
„Môžu.“
V praxi sa posilnené kolektívne vyjednávanie za Mihála prejavilo?
„Nebolo kedy. Nedali sme aplikačnej praxi šancu.“
Povedali ste, že sa posunulo na vyššiu úroveň.
„Za Mihála sa dali na podnikovej úrovni dohodnúť aj veci nad rámec zákonníka, k lepšiemu aj horšiemu. Mohli ste obchodovať. Vymeniť niečo za niečo. Urobili ste z odborárov ľudí, ktorí mohli mať na podnikovej úrovni vážnosť. Mohli niečo vyrokovať. Dnes je to zas preč.“
Ak sa Mihálov zákonník neuviedol ani do praxe, teraz sa len predĺžia práva odborov, ktoré mali predtým.
„Práva odborov sú na Slovensku problém. Prestali zverejňovať čísla, koľko ich je, keď sa dostali z 2,4 milióna na 300-tisíc členov. Je ich možno desať percent. Je to otázka ich reálnej sily. Odborári o kolektívne rokovania nestoja, lebo potrebujú svojho silnejšieho brata v podobe vlády.“
Mihálov zákonník sa do praxe nedostal, takže vo veciach odborov sa nič nemení.
„Vraciame sa do Tomanovej čias. Je tam kopa nezmyslov. Normy práce musíte nie prerokovať, ale musia ich odbory schváliť. Majú rozhodovať, či za hodinu vedia ľudia priskrutkovať dva kusy či jeden. Alebo absurdita, že vás niekto okradne, a teda máte dôvod okamžite s ním skončiť pracovný pomer. A odborári si dali limit desať dní, počas ktorých majú prerokovať, či ho firma môže prepustiť. Skrátili sme to na dva. Zmeny budú obťažujúce.“
Boli s tým problémy? Chceli odborári napríklad znížiť rýchlosť pásu?
„Boli takéto debaty. Firma povedala, že ak zrýchli o sekundu pás, vyrobí za 24 hodín o dve autá viac. Odborári sa však pýtali, čo tí ľudia. Potom je otázka , kto je arbiter.“
Došlo k tomu, že by musel rozhodovať inšpektorát práce?
„Viem o prípadoch, keď s tým bol problém. Po novom musíte odborárov aj platiť. Vyrokovali si dvadsať minút na jedného zamestnanca mesačne. To je niekoľkonásobne viac, ako bolo doteraz. Bude uvoľnený z práce a vy ho musíte platiť. A aby to bolo ešte absurdnejšie, tak hoci sa nebude venovať odborárskej činnosti, musíte mu voľno preplatiť.“
Pri postavení odborov s našimi susedmi sme na tom ako?
„Dnes je trend liberalizovať, my ideme opačne. Veľká regulácia pracovného trhu, nízky rast HDP a vysoké dane sú tri faktory, ktoré sa podpisujú pod najvyššiu mieru nezamestnanosti. Žiaľ, vybrali sme si vyššie dane aj väčšiu reguláciu pracovného trhu. Nedá sa preto očakávať, že by sa udiali pozitívne zmeny vo vysokej nezamestnanosti.“
Máme reguláciu silnejšiu ako naši konkurenti?
„Nedá sa to povedať jednoznačne. Dnešná regulácia patrí k tomu, čo odborári nazývajú slušný štandard a preto sú spokojní. U nich je orientácia na pracovný kódex preto taká silná, lebo nevedia využiť kolektívne vyjednávanie. Aj v Česku je pozícia odborárov silnejšia, nepotrebujú pomoc vlády a dokážu vyvolať tlak na zamestnávateľov. Tu to nefunguje, a preto tlačia, aby bolo v zákonníku čo najviac vecí. Majú slabý vplyv.“
Pri ktorých témach vás počúvali?
„Z tých troch tém to bola flexibilita. Tam sa nám podarilo vyrokovať najviac. Flexikonto zostalo takmer bez zmeny zachované, agentúrni zamestnanci zostali v terajšej podobe a zostali aj nadčasy. Pri nákladoch na prácu mali ďalšie požiadavky – napríklad viac za nadčasy. V tom nik nebol veľmi spokojný, ale ani dramaticky nespokojný. Obrovská chyba je súbeh výpovednej lehoty a odstupného.
Ale aj v tom vám ustúpili.
„Málo. Predstavte si, že zamestnávate sto ľudí. Stratíte objednávku, čo je dnes otázka jedného emailu. Musíte sa rozhodnúť, čo s firmou. Potrebujete 50 ľudí. A ostatných, nemáte z čoho zaplatiť. Podľa nového návrhu im budete musieť zaplatiť tri mesiace výpovednej lehoty a trojmesačné odstupné. Päťdesiat ľudí budete musieť ešte pol roka nákladovo zaplatiť. Možno by ste mohli prežiť s polovicou zamestnancov, takto neprežijete vôbec. A na ulicu pôjde aj tá polovica, ktorá mohla ostať v práci.“
Štátny tajomník ministerstva práce Branislav Ondruš hovorí, že podľa analýzy väčšina zamestnancov robí vo firme menej ako dva roky, zmeny v súbehu sa ich teda nedotknú.
„Nechcem polemizovať so štátnym tajomníkom. Mnohé analýzy, ktoré ministerstvo sľubovalo, a nedodalo, by som si dovolil úspešne spochybniť. Nedostali sme jediné číslo, s ktorým by sa dalo pracovať. Ukážem vám firmu, kde zamestnanci pracujú v priemere 7,4 roka.“
Budú firmy využívať iné druhy zamestnávania?
„Často sa používa argument na obmedzenie dohôd, že Slovensko a Česko sú európska anomália, lebo majú dohody, ktoré inde nie sú. Odborári za ich zrušenie bojovali. Ale aj anglosaské pracovné právo pozná vzťah ako dohody. Keby sme ich zrušili, bol by to nezmysel. Niektoré odvetvia na tom roky žijú – kúpeľníctvo, gastronómia. Mnohé firmy sa pre vyššie náklady na dohody môžu dostať do existenčných problémov. Ak sa pýtate na čiernu prácu, tak si myslím, že sa sprísnia postihy. Napriek tomu zmeny povedú k jej zvýšeniu.“
Je to fenomén menších a stredných firiem alebo budú načierno zamestnávať aj veľké firmy?
„Ak sa riziko prenesie na dodávateľa, tak je možné, že to skúsia aj veľké firmy, ale je to skôr vec malých.“
Takže to bude otázka predavačiek, čašníkov, a nie stavebného technika na veľkej stavbe.
„Ak to bude manažované cez desať iných menších firiem, môže sa to stať aj na veľkej stavbe. Ale nemyslím, že veľké firmy do toho rizika pôjdu. Menšie, ktoré budú mať problém prežiť, do toho asi pôjdu. Bohužiaľ.“
Firma s 30 zamestnancami, ktorá za nich platila ako za zamestnancov, mala nevýhodu - jej konkurenti mali menšie náklady, lebo zamestnávali na dohody. Bude po novom firma, ktorá dodržiava zákony, v lepšom postavení? Lebo nespravodlivosť tu bola.
„Bola. Už aj vtedy to záviselo od odvahy. Nehovorím, že sa to automaticky prenesie do čiernej práce. Niekto skončí, iný konkurenčnú výhodu stratí a bude sa to snažiť uhrať. Niekto možno na čas zariskuje s čiernou prácou. Paušálne to ťažko povedať.“
Uznávate, že tu bola anomália, že kto bral zákony vážne a prijímal ľudí do pracovného pomeru, bol v nevýhode. Najmä v malých podnikov.
„Nehovorím, že dohodári neboli zneužívaní. Ale štát má aj iné nástroje. Mali by vedieť využiť sieť inšpektorov práce. Snaha zlikvidovať dohody mi prekáža. Nemôžeme poprieť, že v niektorých odvetviach je dohoda legitímna a funguje.“
Ale bolo to také masové, že takto sa to dá nastaviť rozumnejšie.
„Čas ukáže. Navyše, rozumným nastavením by bolo, ak by tie poctivé firmy, ktoré nezneužívali dohody a živnostníkov, ale prijímali zamestnancov, zaplatili po novom menej. Čo by štát vybral navyše na dohodároch a živnostníkoch, to by sa vrátilo na nižšom zaťažení zamestnancov tak, aby boli všetci na tom rovnako. Celkové personálne náklady v hospodárstve by nevzrástli. To by však musel byť vládny návrh rozpočtovo neutrálny, čo teraz nie je. Zarobí na ňom štát a Sociálna poisťovňa.“
Takže dohody len zdraželi?
„Zdraželi o odvody, majú aj výhody ako návšteva u lekára, pracovný čas, minimálna mzda. S tým problém nemám. Nie je tam dovolenka a stravné. O dovolenke teraz hovoria ako o veľkom ústupku odborov, ale nebolo to vykonateľné. Dnes môžete mať tri dohody u rôznych zamestnávateľov. Nemajú povinnosť o sebe vedieť. Ako by sa dohodli na jednom dni voľna? Nevykonateľné. Ale okamžite sa to vymenilo a označilo za veľký ústupok odborárov, pre ktorý sa nepohneme pri súbehu.“
Pri nadčasoch vám ustúpili. Chceli najskôr sto hodín namiesto 150 a chceli, aby sa za ne aj viac platilo. Ako ste ich presvedčili?
„Argumentácia, že ľudia chcú byť viac doma pri rodinách a menej pracovať, sa ukázala ako nesprávna, a to aj v referende, ktoré odbory v minulosti organizovali.“
Takže ste to nevymenili za niečo?
„Pýtate sa, či sme to zobchodovali? Asi nie.“
Asi?
„Povedzme, že nie. Nehovorím, že sa niečo za niečo nevymieňa. To by som asi nehovoril pravdu. Ale otázka nadčasov to nebola.“
Otázka čoho?
„Záležalo nám na flexibilite a súbehu, to sme boli ochotní vymeniť za to, že nebudeme nahlas kričať na reprezentatívnosť odborov, poukazovať, že by mali zastupovať aspoň tridsať percent zamestnancov a na veci, ktoré súvisia s ich postavením. Vedeli sme, že to nie je priechodné.“
Do akej miery sa mohli minister Richter a tajomník Ondruš rozhodovať sami?
„Nikdy sme na mieste neprijali zmenu hneď. Vždy sme sa išli domov opýtať, či to tak môže byť. Niekedy sa názor aj trikrát zmenil. Odborári posilňovali svoje rady aj na skupine. Začal pán Gazdík. Keď to vyzeralo, že treba pridať, tak prišli starí harcovníci ako pán Blahák a nakoniec aj pán Machyna. Boli veľmi silní.“
Keď sa idete domov poradiť..
„Nehovoril som o sebe, hovoril som o druhej strane. Mali sme silný mandát, mohli sme prijímať rozhodnutia okamžite. Ide o to, či aj ministerstvo mohlo rozhodnúť, alebo sa museli ísť hore poradiť.“
RÚZ a Asociácia zamestnávateľských zväzov a združení (AZZZ) sa v čom líšia?
„Na Slovensku to tak je, že musíte mať všetko dvakrát. Ak bola pri moci pravicová vláda, RÚZ bola bližšie. Ak ľavicová, tak je bližšie AZZZ. Teraz sa to skomplikovalo aj tým, že majú ministra hospodárstva. Zhruba päť rokov sa vedú diskusie o spojení. Sú dva dôvody prečo nie – možno niekde trochu protichodné záujmy niektorých členov a aj osobné animozity.“
Z pohľadu RÚZ je minister Malatinský dobrá správa?
„Vedel by som si predstaviť aj horšiu.“
Aj lepšiu?
„Viem si predstaviť oveľa horšie správy. Bola to stratégia vytvorenia virtuálneho koaličného partnera, ktorého bolo treba vytvoriť. Skôr lepšie ako horšie.“
Prečo ste pristúpili na rokovania v rade solidarity a rozvoja?
„Myslíte na národný front? Vytvára platformu širokej koaličnej dohody. Možnosti sú obmedzené. Ale je to priestor na to, aby ste povedali, čo si myslíte. Strčiť hlavu do piesku a povedať, že toto fórum nevyužijete na argumentáciu, to by bola škoda. Nie je to kritizovaná platforma. Pochybujeme o výsledkoch. Ale je dobré, že je.“
Podozrievame zamestnávateľov, že vymenili podporu vláde, že sa vám vytvorilo 200 miliónov eur na technológie.
„Nemyslím si, že máte pravdu. Máme aj vnútri názorové prúdy, ale sme konzistentní. Pristúpili sme na dialóg, lebo čo ak je to prejav novej politickej kultúry, ktorá môže fungovať. Keby sme hneď povedali, že to neurobíme, bola by to chyba. Nezobchodovali sme to za nič.“
A máte niečo, čo to okrem rozhovorov prinieslo?
„Niekedy je aj cesta dôležitá.“
Je pravda, že premiér počúva viac ako inokedy?
„Či sa zmenil z politika na štátnika?“
Áno.
„Pýtate sa, či je to úprimné?“
Áno.
„Počúva viac. Tým nehovorím, že by nemohol počúvať ešte viac. Keď príde na snem RÚZ, prednesie tam prejav a potom uteká konsolidovať verejné financie a nemôže ostať, aby si vypočul, čo si myslia najväčší zamestnávatelia. To je rozmer, ktorý mu stále chýba. Ja by som na jeho mieste nebežal konsolidovať verejné financie, sadol by som si a hovoril o rozvoji, ktorý môže urobiť len s podnikateľmi. To by mohlo fungovať. Ale je to kvalitatívne lepšie.“
Aká je situácia v podnikoch v Európe? Je pravda, že sú opatrnejšie?
„To je vážna téma. Všimnite si, čo sa udialo okolo štátnych sviatkov. Bola to téma, hovorilo sa, že keď ich zrušíme, raketovo nám vystrelí HDP. Už to nie je téma, lebo sa v tichosti skonštatovalo, že slovenské produkčné kapacity nie sú naplno využívané ani teraz. Už sme tesne predtým, ako niekto prvýkrát nahlas zapíska a povie, že ideme dole. Automobilky sú blízko. Teda jedna, nepoviem ktorá. Hovorí, že pôjde mínus desať percent z dennej produkcie nadol, mínus 400 áut. Už viem dnes, ktorí dodávatelia v automobilkách škrtli počty zamestnancov. Tešiť sa dnes, že máme stabilitu... Chcel som sa staviť so štátnym tajomníkom, či o rok budeme mať o 50 000 nezamestnaných viac. A nechcel. Raz som sa už tak skoro stavil v roku 2008, vtedy premiér Robert Fico povedal, že šírim poplašnú správu, lebo nás kríza len tak škrabne. A bolo to cez stotisíc ľudí. Myslím, že to nás čaká.“
Ale asi nedôjde k situácii, že sem niekto nepríde alebo neotvorí novú výrobu, lebo máme tvrdší Zákonník práce.
„Prichádza k zvýšeniu daní a tvrdšej regulácii pracovného trhu. Zmena pracovnoprávnej legislatívy je len jedna zo zlých správ. Máte informáciu o veľkej investícii v poslednom období? To je definitívne za nami. Ak niekto čaká, že tu zažijeme ďalší boom, že si o tri roky budeme hovoriť stredoeurópsky tiger, je na omyle.“
Čo vidíte na opatreniach vlády, najmä na Zákonníku práce, dobré?
„To, že nebola použitá hrubá sila. To je všetko. Ak sa aj voličom sľúbilo, že treba nový Zákonník práce, nikto nepovedal, že to musí byť teraz. Ak sa sľúbilo, že sa otvoria rokovania, nikto nepovedal, kedy sa majú zatvoriť, mohli sme to aj rok analyzovať a pokojne prejsť. Nikto nepovedal, že to treba zbúchať cez prázdniny, v najväčšom dovolenkovom období. V minulosti sa to robilo dlhšie. A to sa zdalo, že je to malá novela, pritom tu bolo vyše 90 novelizačných bodov, za Mihála to bolo o tretinu viac.“
O koľko dlhšie trvali rokovania o Mihálovej novele?
„Dva-trikrát toľko.“
Proti novele vystupoval aj minister Malatinský, nepáčili sa mu nadčasy a nočná práca. Ako si vysvetľujete, že potom ustúpil?
„Ako si to vysvetľujete vy?“
Nevieme, preto sa pýtame.
„Je ministrom hospodárstva tejto vlády.“
Preto bola aj AZZZ tichšie ako RÚZ?
„Väčšinou býva AZZZ tichšie ako my. Prebehli rokovania u ministra hospodárstva. Ale zákonník patrí na ministerstvo práce, prienik a zaangažovanie sa ministerstva hospodárstva bolo také, aké bolo, menšie. Možno aj vplyv reálne niečo ovplyvniť, ako by sme chceli.“
Ministerstvo hospodárstva bude rozdeľovať 200 miliónov na technológie? Neobávate sa, toho, keďže minister prišiel z AZZZ?
„Neviem, ako to bude. Obávam sa akýchkoľvek deformácií, ktoré sú založené na rozdeľovaní peňazí. To je tragédia. Nech sa bavíme o tomto, nech sa bavíme o dotovaní práce pre mladých. Je to priestor na korupciu a deformáciu. RÚZ ide tvrdo a striktne proti takýmto praktikám. Nikdy sme nešli do komisií, poradných výborov, ktoré mali dohliadať na výber.
Takže firmy z RÚZ sa o tieto peniaze nebudú uchádzať?
„To som nepovedal. Neviem sa zaručiť za firmy, ktoré sú v RÚZ, čo urobia. Ale oficiálne RÚZ takýto spôsob dotácií nepodporuje.“
Za posledných desať rokov sa tu objavila skupina zamestnancov, iná generácia (z firiem ako Amazon a podobní), ktorí rozmýšľajú úplne inak. Menej si uvedomujú, že je tu Zákonník práce, nerozumejú, čo je nadčas, ale oveľa viac si vedia vydobyť svoje práva. Je dobré, že ich zákonník nepostihuje?
„Že je viac nastavený na výrobu a vzniká tu skupina bielych golierov, ktorá má inak dohodnuté zmluvy? Po kríze sa fluktuácia znížila, ľudia si začali vážiť prácu a moderná generácia ľudí, ktorí neriešia zákonník, je realitou.“
Prečo sa znížila fluktuácia?
„Mnohí sa popálili, ukázalo sa, že môžu prísť o prácu, aj keď sú dobrí. Na to bola kríza dobrá. Ľudia viac stavili na istotu, vážia si prácu. Je tu povedomie, že nie sú najlepšie časy. Je to dramaticky lepšie.“
V čom sa ešte zmenili zamestnanci za posledné roky?
„Nepýtajú si tak často a tak veľa peňazí. Mzdové nárasty nie sú také, ako boli vtedy.“
Je to tak, že si viac vážia nefinančné benefity alebo sa to len píše v novinách?
„Peniaze sú peniaze. Ale viac vnímajú realitu. Došlo k zefektívneniu práce, ľudia viac robia, za o niečo viac peňazí. Ďalšie benefity sú fajn, ale nezmenili v tom priority. Peniaze sú prioritou, aj keď dostanú príjemný pracovný nadštandard. Dnes sú na koni viac zamestnávatelia.“
Paradox relatívne silného rastu ekonomiky a zamestnanosti je daný tým, že zamestnávatelia prišli na to, že vedia zväčšovať objemy bez prijímania ľudí, na rozdiel od minulosti.
„Bola to zaujímavá skúsenosť – extenzívny rast. Bol hlad po zamestnancoch, generoval nízku nezamestnanosť. Realita bola taká, že bola prezamestnanosť. Ale vtedy nebolo toho, kto by povedal – prepustime prebytočných. To urobila kríza, ľudia sa to naučili. Produktivita je jedna z najlepších.“
Aké má ešte limity a do akej miery je ešte pre Slovensko výhodou. Či sme ešte lákaví, ako veľmi vyčnievame?
„Má ešte zrejme limity, nie je to tak, že by sa na Slovensku pracovalo od svitu do mrku. No priemysel sa vrátil na svoje predkrízové čísla z pohľadu produkcie a stotisíc ľudí späť prácu nezískalo, čo svedčí o raste produktivity. Ale má to dva aspekty – technológie, ktoré do toho dáte, a že ľudia efektívnejšie pracujú. To šlo ruka v ruke. Priestor na zvyšovanie efektivitu tu ešte je, aj keď mnohé sa už urobilo. Aj kvalifikovaná práca je plusom, na automobilkách to je vidno. Aj výberové procesy sú náročnejšie ako v roku 2007. Niekedy stačili, obrazne povedané, dve ruky a nohy, dnes je výber do automobilky ako výber kozmonautov. Môžu si to dovoliť, lebo je naozaj z čoho vyberať.“
Ktorá krajina je teraz pre zamestnávateľov hitom v strednej Európe?
„Veľa sa hovorí sa o Rumunsku ako o krajine budúcnosti, kam sa má presunúť aj časť výroby.“
Problémy, ktoré boli v Maďarsku, sú pre nás plusom či mínusom?
„Podľa toho, ako ďaleko ste od Slovenska, závisí od vzdialenosti. Ak ste veľmi ďaleko, neviete veľmi rozlíšiť, je to pre vás jeden región. Keď ste bližšie, uvažujete inak. Ale ani dnes tam nie je problém s investíciami. Čo ma prekvapuje. Neviem, ako to funguje : zlý imidž, všetko zlé.“
Ak ste vraveli, že si absolvent pred krízou vypýtal 1600 eur, koľko si pýta dnes?
„Spýta sa, koľko mu dáte.“
Tak to zväčša nefunguje.
„Nie sú to už takí majstri sveta. Sú schopní vnímať realitu. Už aj keby si za štyri roky nevypýtal viac, je fajn. Tých 1600 sa týkalo absolventa nedostatkovej IT špecializácie, pri iných odvetviach by bola suma výrazne nižšia. Ale vami menovaný by vedel dnes nastúpiť aj za 1200 či 1300 eur.“
Celý rozhovor si môžete pozrieť tu (piano).
Čo zmení Zákonník práce1. Nadčasov nebude menej
Zdravotníci majú pracovať viac. Vláda schválila, že môžu mať 250 hodín nakázaných nadčasov ročne. Slovenskej lekárskej komore sa to nepáči. Jej predseda Marián Kollár hovorí, že by nemali mať prísnejšie pravidlá ako iní pracovníci. Odborári nepresadili, aby klesol počet nadčasov pre iných zamestnancov zo 150 na 100 hodín ročne.
2. Vráti sa súbeh výpovednej lehoty a odstupného
Na odstupné má mať nárok prepustený zamestnanec až po dvoch rokoch vo firme. Od dvoch do piatich rokov bude mať nárok na dva mesiace výpovednej lehoty a mesačné odstupné. Od päť do desať rokov získa trojmesačnú výpovednú lehotu a dvojmesačné odstupné. Ten, kto pracuje u jedného zamestnávateľa od desať do 20 rokov, bude mať nárok na trojmesačnú výpovednú lehotu a trojmesačné odstupné. Ak dostane výpoveď po vyše 20 rokoch, firma mu bude musieť zaplatiť štvormesačné odstupné a získa aj nárok na trojmesačnú výpovednú lehotu.
3. Menej práce na lehotu určitú
Má sa uzatvoriť len dvakrát za sebou najviac na dva roky. Dnes sa uzatvára najviac trikrát za sebou na tri roky.
4. Minimum podľa Zákonníka práce
Možnosť zhoršiť postavenie zamestnancov v kolektívnej zmluve sa zruší. Budú mať nárok aspoň na to, čo bude v zákonníku.
5. Odbory sa posilnia
Novela hovorí o posilnení odborov, ktoré Mihálova novela oslabila. Predstavitelia odborov by za výkon funkcie získali pracovné voľno s náhradou mzdy.
6. Za odvody budú dohodári chránení
Dohodári zaplatia odvody. Budú mať právo na prestávky v práci, minimálnu mzdu a budú sa na nich vzťahovať aj pravidlá bezpečnosti pri práci. Pri návšteve lekára budú z práce ospravedlnení. Nezískali nárok na dovolenku či na stravné. Odborári aj vláda pôvodne žiadali, aby boli dohody zrušené úplne, to neprešlo.
Veronika Folentová
Autor: Veronika Folentova
