V utorok Siemens oznámil veľké prepúšťanie. Aj naši zamestnávatelia upozorňujú, že môže prísť ďalšia vlna krízy. Je teraz správny čas na zmenu Zákonníku práce, o ktorej firmy hovoria, že môže spôsobiť zánik tisícok miest?
„Zákonník je asi to posledné ohnivko reťaze, ktoré ovplyvňuje zamestnanosť. Ovplyvňuje ju najmä zákazková činnosť, ale aj vymožiteľnosť práva či transparentnosť verejného obstarávania. Zákonník prináša ochranu zamestnanca, s ktorou súvisia aj náklady zamestnávateľov. V zákonníku, ktorý ešte platí, sa chcelo ušetriť na nákladoch zamestnávateľa. S pokojným svedomím môžem povedať, že sme sa priblížili k humanizácii pracovnoprávnych vzťahov.“
Prečo bolo potrebné meniť ho teraz? Každá vláda mení pravidlá pracovného práva.
„Môžeme sa opýtať, prečo predchádzajúca vláda zmenila Zákonník práce? Vždy to tak bolo, že po voľbách sa mení. Smer mal aj vo volebnom programe, že ho zmení. Terajší zákonník mal prvky, ktoré zneužívajú zamestnanca. V pracovnej zmluve je zamestnanec ten slabší článok, ktorý treba chrániť. Je veľa prípadov, keď zamestnanci robia za minimálnu mzdu a nedostávajú ju aj tri mesiace. Novelizoval by som aj Trestný zákon. Dnes platí, že je trestným činom, ak nie je vyplatená mzda a pritom majú peniaze na účte. Je veľa prípadov, že firma prevedie svoj kapitál na dcérsku firmu a zamestnanci ostanú bez príjmov. A tak je to aj pri dohodároch. Chceli sme ich zrušiť úplne, aby sme pracovný trh vyčistili. Máme asi 800-tisíc dohodárov a mnohé z dohôd sa zneužívajú.“
Nemali by zasiahnuť inšpektoráty práce, ak hovoríte o zneužívaní?
„Samozrejme, ale ak nemáte žalobcu, nemáte ani obhajcu. Tam, kde pôsobia naše odborové organizácie a zistíme, že sa porušujú predpisy a zákony, dávame podnety na inšpektoráty. Neuspokojujú nás však analýzy, že z tisíc kontrol, ktoré zistili nedostatky, boli udelené pokuty asi len v 300 prípadoch. Tým sa situácia zásadne nerieši a nevyrieši.“
V koľkých prípadoch ste dali takýto podnet za posledný rok?
„Neviem to povedať z hlavy, ale je ich dosť. Dávali sme ich najmä pri závislej práci, lebo mnohých ľudí tlačia do nútených živností, to je pre zamestnávateľa výhodnejšie. Počas tejto vlády sa budeme snažiť, aby sa dohody úplne vytlačili. Ale treba aj zaviesť poriadok v agentúrach dočasného zamestnania. Uznávam, že niektoré agentúry to robia v rámci zákona a hľadajú ľudí napríklad pre Volkswagen či Samsung, ale treba to robiť v súlade so zákonom.“
A koľko ste dali tých podnetov? Hovoríme o desiatkach? Stovkách?
„Boli to hádam aj stovky. Konfederácia má 28 členov, sú to zväzy, z ktorých je 17 výrobných a zvyšok nevýrobných. Využívali to najmä vo výrobnej sfére. Aj minulý týždeň bol prípad, keď ľudia z Vranova nad Topľou nedostávali mzdy asi za dva mesiace. Tak sme to boli riešiť. Konkrétne predstavitelia OZ KOVO.“
A ako týmto ľuďom pomôže novela Zákonníka práce?
„Podstatná časť zákonníka sa po novom bude vzťahovať aj na 800-tisíc dohodárov. Budú mať nárok aj na minimálnu mzdu. Našou snahou je, aby sme zdvíhali aj minimálnu mzdu. Tvrdíme, že asi 65 percent ľudí zarába menej ako priemernú mzdu. A ak niekto tvrdí, že zarábať minimálnu mzdu je v poriadku, tak by som doprial pánovi zamestnávateľovi, ktorý má často násobok minimálnej mzdy ako vreckové na večeru, nech z toho žije. Len sa pozrime, aké drahé autá chodia po Slovensku. Veď je ich pomaly viac ako v Nemecku. A kto si ich kupuje? No títo chudáci zamestnávatelia a iní špekulanti.“
Koľko členov má Konfederácia odborových zväzov?
„Konfederácia má 28 členov, odborových zväzov, v ktorých je spolu okolo 300tisíc členov odborov."
Ak je vás 300-tisíc, tak máte okolo 10 percent.
„Samozrejme, ale vyjednávame aj za zamestnancov a nielen za členov odborov.“
Ste reprezentatívni, aj keď máte takú malú základňu?
„Určite áno.“
A prečo sa vám teda nepáčila podmienka v Mihálovom zákonníku, aby ste mali aspoň 30 percent členov z pracovníkov vo firme v odboroch?
"Otázka znie inak. Bolo „kóšer“, aby pravicová vláda, ktorá mala len 28 percent hlasov voličov, stanovovala takéto kritériá v rozpore s Ústavou SR?“
V čom bola v rozpore?
„Preukazovateľnosť odborov ich vytláča, nesmie to byť v zákone.“
Obrátili ste sa na Ústavný súd?
„Pravdaže, ale pri rýchlosti jeho rozhodovania začne skôr platiť aj novela. Aj zamestnávatelia vraveli, že zrušenie tejto podmienky je v poriadku a nenamietali.“
Keď sme sa o tom rozprávali s pánom Sirotom, hovoril, že išlo o politický mantinel, za ktorý by Smer nešiel, lebo ste sa na tom dohodli, a preto na to nestrácali energiu.
„Vedeli sme rešpektovať nejaké postavenie agentúr dočasného zamestnávania, ktorých predstaviteľom je pán Sirota. On by mal rešpektovať naše.“
Mihál presadil v zákonníku, že sa viac kompetencií prenieslo na zamestnanecké rady a kolektívne vyjednávanie, prečo vám to nevyhovovalo? Báli ste sa s nimi rokovať?
„Nebojíme sa vyjednávať. Žiadali sme novelizáciu, aby sa ustúpilo od predstáv ekonomicky zvýhodňovať zamestnávateľa a poškodzovať zamestnanca. Nastala vyváženosť. Veľkým serióznym firmám takýto zákonník neprekáža.“
Zahraničné obchodné komory tvrdili, že zákonník môže ohroziť 50-tisíc pracovných miest. Hovoríte, že serióznym firmám zákonník neprekáža. Nie sú to seriózni partneri?
„Komory by sa mali pozrieť na pracovné právo v ich krajinách, majú ho omnoho tvrdšie. Mali by si uvedomiť, že Slovensko nie je ich kolóniou. A k prepúšťaniu, keď sa spýtate svojich členov, či budú prepúšťať, tak povedia obrovské čísla. Spomeniem v tejto súvislosti Churchila, ktorý povedal: Verím len tej štatistike, do ktorej si sám naklamem čísla...“
RÚZ a obchodné komory sú neseriózni zamestnávatelia?
„To som nepovedal. Majú však obavy, že sa im predraží pracovná sila, preto to hovoria. Nebudú môcť zneužívať napríklad dohodárov, za ktorých neplatili odvody. Obmedzili sme aj reťazenie pracovných pomerov na určitý čas.“
Zákonník rozdiely medzi dohodármi a zamestnancami stiera. Z 800-tisíc dohodárov asi časť prejde na pracovný pomer, časť ostane na dohodu a ďalších pre zákonník prepustia. Koľko z 800-tisíc to bude?
„Zákonník neurčuje zamestnanosť. Rozhodovať budú zákazky.“
Ak sa však zamestnávanie predraží, firmy budú opatrnejšie.
„Ak dostanete zákazku, budete to robiť s manželkou a svokrou? Potrebujete priestor, aby zamestnanec produkt vytvoril.“
Čím budú väčšie náklady, tým budú môcť prijať menej ľudí.
„To je hypotetická úvaha.“
Ak máme balík peňazí, ktorý máme prerozdeliť medzi ľudí, tak čím budú vyššie náklady, tým menej ľudí budeme môcť prijať.
„Z roka na rok náklady na zamestnanca klesali. Za posledný rok o 10 percent. V Európe klesli zo 66 na 55 percent. U nás sú asi len 37 percent náklady na mzdy a cena práce.“
Ak máme firmu, ktorá stratila zákazku a musí časť ľudí prepustiť, zvýšené náklady na prepúšťanie môžu spôsobiť jej krach. Neohrozuje súbeh, ktorý náklady zvyšuje, zamestnancov?
„Štatistiky sú také, že niektorí menší a strední podnikatelia menili ľudí po dvoch až troch rokoch. Teraz sa reťazenie mení. Súbeh bude až od dvoch rokov u jedného zamestnávateľa. Chceme odmeniť ľudí, ktorí pracovali aspoň desať, dvadsať rokov.“
Ale súbeh je nad dva roky.
„Nie sú tam veľké sadzby za dva roky. Už pred voľbami bolo jasné, že sa vrátime k súbehu a zamestnávatelia s tým aj súhlasili.“
V novele sa vrátilo, že máte nárok na mzdu aj pri odborárskej činnosti. Na každého zamestnanca získate 15 minút.
„Požadovali sme, aby minimálny rozsah pracovného voľna s náhradou mzdy bol súčin priemerného počtu zamestnancov pracujúcich u zamestnávateľa v predchádzajúcom roku a úseku 20 minút. Potom sme súhlasili s 15 minútami. Je to aj na schôdzkovú činnosť. Ak máte firmu na tri zmeny a je mimo obce, ľudia sú odkázaní na autobusovú dopravu, ktorá desať minút po zmene odchádza. Predseda nemá čas sa s nimi porozprávať aspoň päť minút o vývoji, smerovaní či ekonomike.“
Časový limit na odborársku činnosť sa vzťahuje aj na ľudí, ktorí nie sú v odboroch?
„Áno.“
Čo presne robíte za tých pätnásť minút.
„Treba napríklad prerokovať s členmi dôležité veci - či podporíme flexikonto, nastavenie kritérií, koľko sa bude pracovať. Predák potrebuje niektoré veci prerokovať.“
Kto kontroluje, čo sa počas toho času deje?
„V zákonníku bola časť, ktorá hovorila, že zamestnávateľ má právo kontrolovať, do akej miery sa využívajú limity na prácu odborov. Zhodli sme sa, že je to asi zbytočné, lebo v zákone sa neuvádza vymožiteľnosť ani sankcie takejto kontroly.“
Odborári tak majú 15 minút na prácu, majú to zaplatené a nedá sa zistiť, či naozaj robili odborársku činnosť?
„Samozrejme. Ak funkcionári riešia problémy zamestnancov, nepôjdu do krčmy.“
Prečo chcete, aby sa vypustila kontrola?
„Lebo sa to v praxi nedá. Poviem riaditeľovi, že dnes potrebujem s touto dielňou prerokovať veci o bezpečnosti pri práci a on nás uvoľní. Tak to funguje.“
Predstavme si, že som zamestnancom veľkej fabriky, odborár sa so mnou nerozpráva, ale berie si 15 minúť voľno.
„Ak ste členom odborov a robili by ste niečo proti zamestnancom, mohli by vás aj odvolať.“
Už sa stalo, že by tak niekoho odvolali?
„Nemám skúsenosti a informácie z posledného obdobia. Sú organizácie, ktoré majú svoju subjektivitu. Napríklad OZ KOVO môže pri nespokojnosti svojho predáka aj odvolať, ale nerobí to od zeleného stola. Musia tam byť upozornenia a nedostatky, že nedostatočne obhajuje záujmy zamestnanca.“
V Česku bol prípad, keď odborára nachytali s hodinkami za 250-tisíc českých korún. Kto kontroluje vaše hospodárenie a to, s kým sa stretávate a lobujete?
„Moje hodinky si môžete pozrieť, dostal som ich na päťdesiatku za 4000 slovenských korún. Keď na to kolega má, nech sa páči. Každú činnosť odborov kontrolujú revízori účtov. Úplne transparentne. Na každom rokovaní snemu sa predkladá aj priebežná správa o čerpaní rozpočtu. Takto by to malo fungovať aj v členských organizáciách. Či to vo všetkých funguje, to s istotou neviem, ale predpokladám, že áno. A lobing? Stretávame sa so zamestnávateľmi, pretože riešime závažné ekonomické i sociálne otázky. Na rokovaní tripartity. V parlamente sa stretávame s členmi konkrétnych výborov. Lobujeme.“
Takže keď som členom odborov, je to tak, že neviem zistiť, s kým sa môj odborový predák stretáva?
„Samozrejme, že konkrétne nie. Ale na členských schôdzach, na zasadnutiach orgánov sa podávajú súhrnné informácie.“
Nie je dôležité, aby to všetci vedeli?
„Má odborový predák každý deň robiť zápis a dať to na nástenku, že sa stretol s riaditeľom a preberali pri káve, koho prepustia? To sa mi v praktickom živote nezdá reálne. V rámci Konfederácie máme raz mesačne rokovanie predstavenstva, kde si prejdeme, čo sme riešili. To isté sa deje v rámci odborových zväzov i v základných organizáciách. A každý člen má právo sa ním zvoleného funkcionára pýtať na hocičo – na oficiálnych rokovaniach i súkromne.“
V novele Zákonníka práce ste žiadali menej nadčasov. Chceli ste 100 hodín, nakoniec ostáva 150 hodín ročne a zdravotnícki pracovníci budú mať dokonca 250. Chceli ste za ne aj vyššiu odmenu. Prečo sa vám to nepodarilo?
„Chceli sme ísť až na 80 hodín, najmä pre vysokú nezamestnanosť. Mala by existovať aj určitá solidarita medzi ľuďmi, ktorí prácu majú, a tými, čo sú na úrade práce. Naše požiadavky by umožnili získať prácu a zdroj obživy i ďalším. Je logické, že práca nadčas je mimo obvyklého pracovného času, a preto by mala byť vyššie ohodnotená. V argumentácii pri rokovaniach o novele Zákonníka práce sa najčastejšie používalo slovo kríza, ktorá mení ekonomické a sociálne súradnice inak ako v 'normálnych časoch'.“
Prečo sa vám to nepodarilo presadiť cez Smer?
„Pretože vnímali aj požiadavky zamestnávateľov. Dosiahli sme aspoň zníženie počtu hodín z 550 na 400. Uznali sme, že síce polovica ľudí je proti nadčasom, no druhá polovica si chce svoj mizerný zárobok zlepšiť aspoň cestou nadčasov. Nie je všetkým dňom koniec a budeme musieť otvoriť aj zákonník, ktorý bude platiť do 1. januára 2013 a hľadať riešenia, ktoré by zabezpečili vyššiu mieru zamestnanosti.“
Nie sú zmeny v Zákonníku práce, vyššie zdanenie korporácií a podnikateľov, cestou, ako odohnať investorov a nezamestnanosť zvýšiť?
„Ešte raz, Zákonník práce je pre investorov faktorom až úplne na konci. Investičné stimuly fungujú, pokiaľ mám správne informácie, tak sa investori hlásia.“
Kto sa k nám hlási?
„Sú to nemecké či americké firmy.“
Viete nejaké konkrétne?
„Nebudem robiť reklamu, ale choďte sa opýtať na ministerstvo hospodárstva. Ono je to permanentné, niektorí prichádzajú, niektorí končia. Chodia sem a Zákonník práce pre nich nie je strašiakom, napriek zdaneniu a iným konsolidačným opatreniam, stále sme pre nich zaujímavejší ako ich domoviny.“
Smer si vytvoril Radu solidarity a rozvoja, ktorú berie ako svoju koaličnú silu. Na čo je rada dobrá?
„Rada viac-menej slúži na diskusiu sociálnym partnerom a celého spektra spoločnosti, sú tam aj zástupcovia tretieho sektora, cirkví či živnostníkov. Je to úroveň, kde sa diskutuje o určitých opatreniach. Zlaďujú ich potom v Hospodárskej a sociálnej rade a ďalej v tripartite.“
Neberiete to tak, že Smer takto našiel cestu, aby mohol argumentovať: Veď to nebol náš nápad“?
„Takto by som to nebral.“
Ako vyzerá rokovania rady v praxi? Tých subjektov je tam naozaj veľa a aj keď rokovanie trvá šesť hodín, nedokážem si predstaviť, ako môže každý povedať svoje vecné argumenty a tá diskusia napreduje. Nie je to potom tak, že Fico príde, Fico povie, Fico sa dohodne?
„Premiér otvorí problematiku a potom sa prihlási ten, kto má argumenty. Väčšina ľudí, ktorých sa to dotýka, sa tam vyjadrujú.“
Čiže je to vlastne diskusné fórum, kde nič nie je záväzné, ale tam o problematike diskutujete?
„Áno. Zástupcovia prednesú svoje názory, ale vláda načúva a vo veľa veciach už ustúpila. Máte ako s tým zrušením sviatkov, my sme voči rušeniu sviatkov protestovali, potom sa pridala aj cirkev a vláda ustúpila. Nepredpokladám, že sa budeme ešte do konca roka baviť o rušení sviatkov. Ale áno, tie záväzné stanoviská sa prijímajú až na tripartite, ale rozhodne by som nebral Radu solidarity a rozvoja ako figový list, ktorým sa chce Fico zakryť.“
Čo je najhoršia úprava, ktorá je v novom Zákonníku práce?
„Nie sme celkom spokojní s definíciou závislej práce. Nakoniec sme síce pristúpili na dikciu ministerstva práce, no nie sme s tým celkom vyrovnaní. Negatívne vnímame aj tie nadčasy, ktoré by sme chceli ešte viac obmedziť, prípadne zvýšiť benefity pre zamestnancov.“
Budete chcieť ešte do konca tohto volebného obdobia obmedziť dohody a nadčasy?
„Dohody sú už dané.“
Ale povedali ste, že by ste chceli ich úplne zrušenie. Príde k tomu do konca volebného obdobia?
„Len ťažko. Možno, keby boli nedostatky veľké a pracovný trh by sa nevyčistil od špekulantov. Ale to zrkadlo, či sa trh zbavil špekulantov, možno príde za rok či dva. Čo sa týka odvodov, tak my nič neurobíme. Chceli sme najmä to pracovno-právne krytie pre dohodárov, majú nárok na minimálnu mzdu, majú zábezpeku pri chorobe a podobne.“
Áno, nemajú ale právo na stravné či dovolenku.
„Dovolenka je veľmi ťažká a takmer nevykonateľná. Dovolenku vidíme len pri brigádnickej práci študentov, pretože oni majú možnosť robiť polovičný úväzok. Teda v priebehu pol roka si vedia naplniť plný počet a je tu teda priestor na dovolenku. No čo pri dohodároch, ktorí majú na celý rok 150 hodín? To máte za chvíľu vyčerpané. Kedy im tu dovolenku dáte? A kto to bude sledovať, keď má dve-tri dohody...“
Za odvody, ktoré budú dohodári platiť, nevyrokovali ste im toho málo?
„Ale doteraz nemali nič, žiadne pracovno-právne krytie. Aj stravovanie sa dá dohodnúť cez kolektívnu zmluvu. Myslím si, že sa urobilo pre dôstojnú prácu a právnu ochranu dohodárov dosť. My sme tu odvody nezaviedli, ale tie odvody sú potrebné pre dôchodok.“
Každý rok tlačíte na vyššiu minimálnu mzdu, aká by bola ideálna minimálne mzda?
„Európska sociálna charta hovorí, že minimálna mzda by mala byť aspoň 60 percent priemernej mzdy tej ktorej krajiny. Tá je u nás okolo 811 eur, ideálna minimálna mzda by bola teda okolo 480 až 500 eur. My sme požadovali navýšenie o 3,9 percenta na úroveň 340 eur, ministerstvom je na 337,70 eura, čo je 3,2 percenta. Vláda asi aj takto rozhodne.“
Súčasťou vašej dohody so Smerom nebola úprava minimálnej mzdy? Čo vám vôbec Smer ponúkol za podporu pred voľbami?
„Tie dohody tu boli aj v čase, keď boli v opozícii. Tie programy Konfederácie a sociálnej demokracie sú vo väčšine rovnaké.“
Nič ste za tú podporu nedostali?
„Dostali sme poľudštený Zákonník práce. A aj ten dialóg je vcelku dobre nastavený. Žiadne fabriky a trafiky sme za podporu nedostali. Uvedomujeme si, že situácia tejto vlády má určité disproporcie, čo sa týka finančných zdrojov. Ale nie sme v manželskom zväzku, aj my máme voči niektorým krokom výhrady. Napríklad pri príprave rozpočtu je to absencia finančných zdrojov na výstavbu nájomných bytov, ktoré si prioritou z pohľadu mobily ľudí pri hľadaní práce.“
Ministerstvo dopravy a výstavby sa vyjadruje v duchu, že nájomné byty sú pre nich priorita.
„V štátnom rozpočte je na to dané minimálne finančné krytie.“
Dohodli ste sa so Smerom, že vám posilní postavenie?
„Strana Smer je orientovaná inak ako liberáli. Už pred voľbami hovorila, že bude novelizovať Zákonník práce.“
Keď ste uzatvárali dohodu so Smerom, výmenou za vašu podporu ste získali prísľub zlepšenia postavenia?
„Takto nie. Stačilo nám, že bude novelizovaný Zákoník práce a budeme ho nastavovať tak, ako bol za pani Tomanovej.“
Spochybňujete 50-tisíc prepustených ľudí, o ktorých hovoria obchodné komory. No ani raz ste nepovedali, že nový Zákonník práce nezhorší podnikateľské prostredia a prepúšťať sa kvôli nemu nebude. Aké sú vaše predpoklady?
„Nechcem hovoriť, že sa nebude prepúšťať. Ale to nie je otázka zákonníka, ale otázka množstvo zákaziek a vymožiteľnosti práva.
Koľko ľudí sa prepustí pre nový zákonník?
„Neviem, no nemyslím si, že zákonník práce od 1. januára 2013 spôsobí nejaké výrazne zmeny či v pozitívnom alebo negatívnom duchu. Nie som prorok, aby som veštil nezamestnanosť, ale nie je strašiakom pre podnikateľov.“
Koľko ľudí je výrazná zmena? 20-tisíc ľudí?
„Po prvom roku Ficovej vlády predpokladám nezamestnanosť na úrovni 12 percent.“ (v prvom štvrťroku bola podľa ŠÚSR miera nezamestnanosti 14,1 percenta, pozn. red.)
Za Radičovej vlády ste analyzovali dopady daňovej reformy, o koľko stúpnu výdavky rodiny. Prečo to teraz nerobíte?
„Venujeme sa analýzam dlhodobej udržateľnosti dôchodkového systému. A teraz vstupuje do daňového systéme určitý prvok progresivity, ktorý postihne nadštandardne zarábajúcich ľudí. My medzi sebou nemáme zamestnancov, čo zarábajú 3-tisíc eur a viac.“
Kritizovali ste aj zvýšenie dane z pridanej hodnoty z 19 na 20 percent. Prečo teraz netlačíte na to, aby Ficova vláda DPH znížila?
„My sme sa zasadili o to, aby sa ďalej nezvyšovala, ako to navrhovala opozícia.“
Vyššia DPH sa týka aj nízkopríjmových ľudí, prečo aj po voľbách netlačíte na jej znižovanie?
„Je to prísľub, že pokiaľ sa dopracujeme k deficitu tri percentá HDP, tak potom sa k tomu môžeme vrátiť. Našou snahou bolo zamedziť ešte výraznejšiemu zvyšovaniu DPH.“
Za Radičovej vlády ste pripravovali analýzu dopadov daňovej reformy, teraz mlčíte. Nie je aj toto súčasťou vašej dohody so Smerom?
„Tú dohodu si môžete prečítať na webe, nebudem z nej teraz citovať. Kritizujeme na rokovaniach všetky názory, ktoré sú podľa nás nesprávne a obracajú sa proti zamestnancom a občanom. My sa teraz sústredíme na analýzy udržateľnosti dôchodkového systému, chcem navrhnúť vláde určité riešenia, ktoré nechcem teraz konkretizovať, no čoskoro ich ukážeme. Tomu sa teraz venujeme, koncom septembra by sme o tom chceli rokovať.“
Čo zmení Zákonník práce
1. Nadčasov nebude menej
Zdravotníci majú pracovať viac. Vláda schválila, že môžu mať 250 hodín nakázaných nadčasov ročne. Slovenskej lekárskej komore sa to nepáči. Jej predseda Marián Kollár hovorí, že by nemali mať prísnejšie pravidlá ako iní pracovníci. Odborári nepresadili, aby klesol počet nadčasov pre iných zamestnancov zo 150 na 100 hodín ročne.
2. Vráti sa súbeh výpovednej lehoty a odstupného
Na odstupné má mať nárok prepustený zamestnanec až po dvoch rokoch vo firme. Od dvoch do piatich rokov bude mať nárok na dva mesiace výpovednej lehoty a mesačné odstupné. Od päť do desať rokov získa trojmesačnú výpovednú lehotu a dvojmesačné odstupné. Ten, kto pracuje u jedného zamestnávateľa od desať do 20 rokov, bude mať nárok na trojmesačnú výpovednú lehotu a trojmesačné odstupné. Ak dostane výpoveď po vyše 20 rokoch, firma mu bude musieť zaplatiť štvormesačné odstupné a získa aj nárok na trojmesačnú výpovednú lehotu.
3. Menej práce na lehotu určitú
Má sa uzatvoriť len dvakrát za sebou najviac na dva roky. Dnes sa uzatvára najviac trikrát za sebou na tri roky.
4. Minimum podľa Zákonníka práce
Možnosť zhoršiť postavenie zamestnancov v kolektívnej zmluve sa zruší. Budú mať nárok aspoň na to, čo bude v zákonníku.
5. Odbory sa posilnia
Novela hovorí o posilnení odborov, ktoré Mihálova novela oslabila. Predstavitelia odborov by za výkon funkcie získali pracovné voľno s náhradou mzdy.
6. Za odvody budú dohodári chránení
Dohodári zaplatia odvody. Budú mať právo na prestávky v práci, minimálnu mzdu a budú sa na nich vzťahovať aj pravidlá bezpečnosti pri práci. Pri návšteve lekára budú z práce ospravedlnení. Nezískali nárok na dovolenku či na stravné. Odborári aj vláda pôvodne žiadali, aby boli dohody zrušené úplne, to neprešlo.
Veronika Folentová
