BRATISLAVA. V eurozóne na konci leta rastie nervozita. V septembri európskych lídrov čakajú kľúčové udalosti, ktoré môžu zmeniť eurozónu, ako ju dnes poznáme.
Obavy nezakryl ani premiér Robert Fico, ktorý na rokovaní v Nových Sadoch pri Nitre povedal, že nemá stopercentnú istotu, že euro prežije.
„Toto je najväčší problém mojej vlády. Čo sa udeje v Európe a Európskej únii. My sa môžeme snažiť, môžeme prichádzať so všetkými možnými riešeniami, ale vonkajšie faktory majú obrovský vplyv na Slovensko,“ reagoval Fico na otázku, či vláda nájde peniaze na systémové riešenia v poľnohospodárstve.
Obavy zo septembra
Výrok slovenského premiéra zapadá do koloritu európskej debaty o ekonomike. Španielsko sa prepadáva do recesie a špekuluje sa, že do konca roka okrem stomiliardovej pomoci pre banky požiada aj o vlastnú záchranu. Očakáva sa suma 300 miliárd eur, ktoré majú pritiecť z trvalého eurovalu.
Grécka ekonomika
Fakty
výška deficitu (MMF):
2008 – 12,2 %
2009 – 15,6%
2010 – 10,5 %
2011 – 9,2 %
2012 – 7,0 % (plán)
2013 – 2,7 % (plán)
úsporné opatrenia:
11,5 miliardy do roku 2014.
v skutočnosti budú škrty až 13,5 miliardy (6,8 % HDP) pre slabý výber daní.
Ten má kapacitu 500 miliárd eur, ale stále nie je na svete. Brzdí ho nemecký ústavný súd, ktorý má 12. septembra rozhodnúť, či je v súlade s ústavou. Nemci v trvalom eurovale ručia 190 miliardami eur, Španieli 83 miliardami.
V rovnaký deň, ako má súd rozhodnúť o existencii eurovalu, budú v Holandsku voľby. Strany postavili kampaň na odmietaní ďalších balíčkov Grékom a Španielom.
Grékom dôjdu peniaze už v októbri. Aby dostali ďalšiu časť úveru vo výške 31,5 miliardy eur, musia do roku 2014 zoškrtať 11,5 miliardy eur. Deficit krajiny by sa dostal pod tri percentá. Premiér Antonis Samaras požaduje termín posunúť až o dva roky.
Čas navyše chce dohodnúť s nemeckou kancelárkou Angelou Merkelovou dnes a v sobotu s francúzskym prezidentom Françoisom Hollandom.
Samarasa tlačí čas, v septembri podľa plánu do Atén priletia inšpektori trojky a premiér im bude musieť prezradiť, kde plánuje škrtať.
Pred rokovaniami Samaras poskytol rozhovor nemeckému denníku Bild, kde oboch politikov varoval, že odchod Grékov by v eurozóne vyvolal dominový efekt. Odklad plnenia podmienok zdôvodňuje potrebou oživiť ekonomiku, no sľúbil to aj voličom pred júnovými voľbami. Stranícki kolegovia tlačia, aby dohodol odloženie prvých splátkok z druhého balíka pomoci z roku 2016 až na rok 2020.
Ústupky nedáme
Slovensko Grékom nechce ustúpiť. „Sme proti časovým odkladom v prípade Grécka. Každá krajina eurozóny si musí plniť svoje záväzky, aby euro prežilo,“ povedal Erik Tomáš z Úradu vlády.
Na spoločnom postoji k požiadavke Atén sa včera dohodli Merkelová s Hollandom. Výsledok ich rokovaní mal predurčiť, či Gréci v eurozóne ostanú a upokojiť trhy, že eurozóna ťahá pri riešení krízy za jeden koniec.
Merkelová sa s Hollandom zhodli, že ak chce Grécko zostať členom eurozóny, musí dodržať svoje záväzky a uskutočniť bolestivé reformy. Hollande zopakoval, že chce, aby Grécko zostalo členom eurozóny a je len na Aténach, aby vyvinuli potrebné úsilie a zabezpečili si zotrvanie v menovej únii.
Nemecký minister financií Wolfgang Schäuble vyhlásil, že viac času na reformy grécke problémy nevyrieši. „Viac času nie je riešením ich problémov,“ povedal Schäuble pre nemeckú stanicu SWR. Varoval, že viac času by mohlo znamenať viac peňazí. Podľa Schäubleho už eurozóna ponukou pomoci Grécku zašla na hranicu možného.
Dvojročné predĺženie by však gréckych veriteľov stálo prinajmenšom ďalších 20 miliárd eur. Gréci prisľúbili, že nebudú požadovať ďalšie peniaze. Grécko chce použiť 8,2 miliardy eur, ktoré Medzinárodný menový fond vyhradil pre Atény na rok 2015, zvyšok chcú získať na trhu predajom dlhopisov. Pri ich predaji môže nastať problém, pretože Grécko je prakticky odrezané od trhu.
